Pastierske psy - skúsenosti

Nebojte, dalšchí příspěvků se rozhodně vyvaruji,   abych se vás nedotkla.

Ikdyž pastevci hlídali i obydlí,bylo jejich hlavním posláním ochrana stád a podle toho se vybírali do chovu a tato vlastnost se chovem upevńovala.Dnes se,snad mimo KAO,do chovu žádné povahové testy nedělají a jak jistě každý ví, vlasnosti,které se nevyužívají, se pomalu vytrácí.Proto se k ochraně stád doporuřují psi od stáda.Vidím ten posun vlastností u čuvačů .Čuvači před 50ti  lety a dnes.Ještě když se do chovu dělaly zkoušky povah to bylo o něčem jiném.Když vezmu Alana,tak sice v sobě nějaké vlohy má,ale už jsem ho musela něco odnaučit něco posílit a něco naučit.Což třeba u těch dřívějších byla samozřejmost,kterou v sobě měli i bez učení.

Jednou vetou jednoduchou a slovem? Schyza?

Nespochybňujem, ale tiež si pamätám, čo písala Sardullah ohľadom rôzneho prístupu ľudí k Jessy a Gine na základe ich farby. 

A veľmi pekne všetkých prosím, píšte ozaj k téme - kľudne aj negatívne skúsenosti s pastierskymi psami, ale nie inektívy, nech táto téma slúži na výmenu informácií a skúseností. Ďakujem 

ospravedlňujem sa nečítala som celú diskusiu… Keď sa ale pýtate na skúsenosti- no my máme teraz moskováčku (pastiersky- nepastiersky - ale proste strážny) Ja som dlho váhala či áno či nie. Nebola som psí nováčik (krížence, dalmatín, labrador), ale aj tak som mala veľký rešpekt či to zvládnem. No potrebovali sme psa na dvor na polosamote, trápila nás divá zver - a už som odmietala robiť komoru líškam.  Avšak neviem či je to u nás pes na dvor - lebo ona je jednoducho tam kde my. Cez deň kým sme v práci tak na dvore, potom stále nám za pätami - keď chce spí v kuchyni alebo pri gauči - keď jej je horúco pýta sa von a spí na rohožke pred dverami ( z koterca je odkladací priestor na záhradné náradie). Pozemok stráži neskutočne - aj keď vyzerá, že spí úplne mŕtva v momente, že sa niečo vonku deje (a to my ani nič nepočujeme) štartuje z nuly na sto v zlomku sekundy. Prirodzene pomáha zaháňať hydinu - nikto ju pásť neučil aj tak presne vie ako kŕdeľ husí alebo bežcov obchádzať aby ich zahnala do chlieva. Sliepky si už plot do záhrady nedovolia preletieť - nikdy žiadnu hydinu nezadrhla - zahnala - maximálne jemne (vzhľadom na jej veľkosť)chytila. Do dvora k nám nevojde bez nášho povolenia nik - odstrašuje už svojou veľkosťou a fakt hrozným štekaním. Neviem či by niečo aj naozaj spravila - no nemienim to skúšať. Presne rozlišuje čo je naše a o nie - vrátane mačiek. Našu rešpektuje a je s ňou v pohode - cudzie neznesie. Výchova bola diametrálne iná ako u iných psov čo som mala - potrebovala nastaviť a dôsledne dodržiavať pravidlá, ale učila sa neskutočne rýchlo, ale nedá sa s ňou cvičiť dokola to isté - proste raz som ti ukázala, že to viem a to ti snáď stačí. Poslúcha na myšlienku - ale chcelo to trochu práce a kopec lásky. Miluje prechádzky - chodíme kľudne aj bez vodítka (samozrejme tam kde môžeme) - nevzdiali sa viac ako pár metrov, na povel chodí popri nohe - hlavne so synom. Minule som som s ňou ale bola prechádzať sama na lúke popri potoku a pred nosom nám vyštartoval z krovia statný jeleň, zľakla som sa neskutočne, no na jediný povel som ju odvolala. Puberta bola, ale jednoducho u nás platia pravidlá od prvého dňa - a aj trvám fakt dôsledne na ich dodržiavaní - aj celá rodina to našťastie rešpektuje. Dnes po troch rokoch je to ozajstný spoločník, parťák a strážca - a ako som vravela iného psa už nechcem - mne vyhovuje, že má aj vlastný rozum, a tým, že sú od prvej chvíle pre všetkých jasné pravidlá nemusím fakt ani veľmi “rozkazovať” - fungujeme na dohovore. Je to ale veľký pes, na to treba myslieť od šteňaťa (napr. vyskakovanie som zakazovala vždy) a ozaj to chce aj prácu (no s klasickým výcvikom by sme asi nepochodili)… Základnú poslušnosť, socializáciu musí zvládať - človek sa musí naučiť myslieť dopredu a trochu ako pes - musíte predvídať. Napr. sestrinu dcéru som musela naučiť, že nesmie jačať a zdvíhať ruky - toho sa tá naša bojí - vyhodnocuje si to ako útok. Po jej zaškolení je to teraz jediný pes široko ďaleko, ktorého sa neter nebojí. Celá nadšená chodí s naším psom na prechádzky na vodítku (samozrejme  aj s nami). Je to pes, ktorý chce “pracovať” - musí byť zamestnaný. Čo pre našu znamená aj to, že stráži dvor - aj keď spí. Musí byť súčasťou “svorky” - keďže nestráži ovce tak stráži nás a všetku zver, ktorú vlastníme a pozná ju (napr. keď kúpime nové sliepky, husy, kačky) - vždy jej ich ukážeme, dáme očuchať, ukážeme kde budú bývať - chodí s nami kŕmiť. A ešte čo by som z našej skúsenosti hrubo podčiarkla - musíte byť spravodlivý. Naša je na to extrémne citlivá - keď hladkám mačku, musím aj ju, keď dávam mňamku dcérinmu psovi musím aj jej. Takže u nás bežne hladkám jednou rukou jedno zviera a druhou ju. 

Jo, tohle je super popis pastevce. Včetně toho, že je potřeba “dát jim práci”.

Ještě jednou bych zdůraznila nutnost mít VYSOKÝ PEVNÝ plot. Protože někteří radikálnější se nemusí spokojit se štěkáním za ním. A jsou velmi silní a velmi mrštní když na to přijde, v tomhle máme trochu tendenci je podceňovat.