Tak ako väčšina včelárov aj ja som začínal s ometaním medníkových plástov pred vytáčaním, preferoval som ometanie pred úľ , pretože ak som to robil do medníka, boli včely po opakovanom ometení už mierne nervózne. Vadilo mi na tomto spôsobe, hlavne pri točení medu začiatkom augusta, že niekde pri piatom úli už bolo okolo mňa mračno včiel a môj pomocník nervózne fajčil cigaretu sto metrov od úľov. Rozhodol som sa používať na odvčelenie medníkov výklzy. Po prvom roku použitia včelích výklzov bolo rozhodnuté a dodnes ináč včelám med neodoberám, len s použitím výklzov.
Teda aké mám skúsenosti ? Používam plastové výklzy podľa sily rodiny (počtu medníkov), s dvoma, ôsmimi alebo 16 lúčmi, ktorými včely medník opustia (viď foto) a moje tvrdenia sa dotýkajú ich , nie iných typov výklzov (kútové, kruhové a pod.). Plastový výklz je univerzálny, je potrebné ho upevniť na sololitovú dosku o rozmere používaného úľa, pričom na nej v strede treba urobiť otvor (60-80 mm) a po obvode nabiť latky. Zo strany od plodiska, kde je samotný výklz by mali mať latôčky okolo 30 mm, z hornej strany od medníka je výhodne nabiť latôčky o hrúbke 5-8 mm.
Tvrdenie o tom, že včelnicu treba navštíviť dvakrát, je pravdivé. Je potrebné ráno, keďže včely donesenú sladinu cez noc zahustili, nadvihnúť medník (alebo dva, či tri), na plodisko položiť výklz a medník(y) vrátiť na svoje miesto. Včely sa už do medníka s čerstvou sladinou nedostanú a po zahustení medu sa stiahnu dolu k matke. Na druhý deň sú plásty s medom bez včiel a vy ich jednoducho vyberáte s medníka a ukladáte ich do transportnej debničky, alebo zoberiete celý medník a odnesiete k medometu. Kto neverí nech skúsi! Bol som u veľkovčelára, ktorí nadstavky s medom dokonca ani neodkladal, len medník naklopil, výklz podsunul, zarovnal zostavu, no radosť pozerať. Čas, ktorý včelár „stratí“ zakladaním výklzov rozhodne ušetrí na druhý deň, keď plásty s medom nemusí ometať, len ich jednoducho odvezie. Ja osobne mám síce nízke medníky ale tiež vzhľadom na choré platničky/plotínky nedvíham plné medníky ale mám na to jednoduchý zdvihák...zatočím kľukou, medník nadvihnem a vsuniem výklz. Plásty s medom potom odoberám do transportnej bedničky po jednom a tie 2 kg dokážem zdvihnúť, nakoniec moja krajšia polovička ich prekladá pri odviečkovávaní a nemá problém.
Pri použití výklzov mi med nikdy v plástoch nezatuhol a vytáčanie bolo vždy bez problémov! Výklz je založený obyčajne len 24 hodín a treba si to skúsiť , alebo aspoň sa reálne zamyslieť, teplo v úli zaplnenom včelami stúpa hore, zaviečkované plásty aj tak včely bežne nejako extra neobsadzujú a medobranie sa robí vždy v lete. Nakoniec ak náhodou niekto nevytočí plásty úplne „dosucha“, je to tragédia? Včielky takéto plásty milujú a keď im ich dáte do úľa okamžite nabehnú na dočistenie a opravu plástu.
Ak nemá včelár v medníku plod (čo by tam robil?) tak všetky včely za 24 hodín medové plásty opustia a je jedno či je med viečkovaný alebo na niektorých plástoch ešte prácu nestihli. je na rozhodnutí včelára, ktoré plásty z medníka odloží do bedničky pre odvoz do medárne a ktoré plásty nechá v medníku.
Skladovanie výklzov je nie problém, napríklad včelár, ktorý používa 50 výklzov potrebuje na zimu v sklade miesto pre jeden „štôs“ vysoký 2 metre. Ak včelnice vytáča postupne, tak s týmto množstvom výklzov obhospodári 200 rodín bez problémov. Ináč poznám včelára, ktorý výklz nemá pripevnený pomocou skrutiek, ale pomocou drevených „obrtlíkov“, po medobraní výklzy troma pohybmi demontuje a má k dispozícii medzidná na jesenné kŕmenie včelstiev pomocou sklenených pohárov s presakujúcimi viečkami, alebo tam vsunie kúsok sololitu, prekryje otvor a má medzidno na preleták.
Mohol by som písať o výhodách výklzov toho veľa, používam ich aj ak chcem bez ometania plástov zmenšiť počet nadstavkov v úľovej zostave (napríklad u vyrojeného včelstva ), alebo ak nie je plod a chcem zistiť či je v úli matka. Nepatrím totiž k tým včelárom, ktorí pri každom otvorení úľa musia pozdraviť matku zoči-voči, nehľadám ju, založím výklz a ak sa včielky stiahnu dolu k matke tak tam je. Tiež z toho, či začnú pod výklzom včely stavať za tých 24 hodín miniplásty, usudzujem na znáškovú situáciu či chuť stavať nové dielo.
Čo dodať na záver, chcelo by to možno zakončiť veľkolepým vyhlásením typu „kto raz skúsi výklz už ináč odvčelovať medník nebude“. Nemôžem tak urobiť, pretože pri včelách, ako všetci vieme nič neplatí na sto percent, viem totiž o veľkovčelárovi, ktorý výklzy skúšal, ale včelnice má od seba tak vzdialené, že sa mu to nerentovalo, a poznám priateľov penzistov, ktorí skúsili, ale majú čas a metlička je zvyk a patrí k medobraniu. Ale väčšina včelárov, ktorí výklzy skúsili, si ich jednoducho pochvaľuje a nie sú to len hobby včelári.
Petima, rozhodne ich vyskúšaj!
