Zvieratá spásajú väčšinou trávu? Kde prosím vás? Možno tak v zahraničí. Priemerný chov zvierat znamená, že sa to zviera v maštali na roštoch narodí(hlavne ošípané a sliepky) a nikdy odtiaľ nevystrčí nos. Chovy, kde majú zvieratá voľný prístup k strave sú naozaj minimálne a skôr “hobby”, než ozaj komerčné-teda určené na nejaký biznis pre supermarkety. Trávy rozhodne dosť nie je, kravy žerú predovšetkým senáž a siláž, ktorá obsahuje aj napr. mladé obilie, kukuricu, lucerku, sóju, to nie je pokosená náhodna lúka. Aby mali dosť mäsa a dojili dosť mlieka, potrebujú naozaj energeticky bohatú stravu.
Riešenie je ozaj neplytvať, stravovať sa predovšetkým lokálne, ale tam ešte spoločnosť nedospela. V zahraničí je bežné, že v supermarkete sú vyložené vajíčka s cedulkou, že to odchoval Franta z vedľajšej dediny, v Čr nexistuje, aby sa tam niekto taký vôbec dostal.
“V zahraničí je bežné, že v supermarkete sú vyložené vajíčka s cedulkou, že to odchoval Franta z vedľajšej dediny, v Čr nexistuje, aby sa tam niekto taký vôbec dostal.”
Ne vždy. Několikrát jsem kupovala u menšího lokálního výrobce uzenin a masa, měl tam cedulku, z jakých zvířat od jakého chovatele ty potraviny jsou. A protože vím, kde se můžu zeptat, tak jsem si to potvrdila. Pravda, v Lidlu tohle fakt nenajdete..
O Tempel jsem viděla film, skvěle zpracováno. Teď čekám na knihu CowSignals.
Ad koně na maso: kolega mi ukazoval fotky stájí v Itálii, kde probíhá výkrm. Krásná světlá vzdušná stáj, čistí oodestlaní koně s klidným okem…akorát holt tlustí, žejo. Fakt mě to příjemně překvapilo. Pokud mají dobrá jatka blízko, nevidím problém.
Zvieratá tradične spásali trávu od Juraja do Mitra, pravda, bolo to na horských pasienkoch, medzitým sa dorobilo krmivo na zimu, potom boli zvieratá v maštaliach zas do jari.
Veľmi odporúčam knihu od Dobroslava Chrobáka-Drak sa vracia.
Dokonca aj hucule v Poloninách boli v maštaliach, no hlavne sa dbalo na dobré kŕmenie kráv- lebo tie živili rodinu, takže koňom sa ušla tak možno slama od kráv, čo nebola veľmi o.ratá.
Kone sa vykrmujú aj v Poľsku.
A videla som, čo sa vozilo na jatky, kde sme chodili pre materiál na výuku…chlaďáky-mäsáky a všetko ostatné, čo sa asi nepredalo, alebo sa to dostalo do rúk priekupníkovi…matky so žriebätami, kadejaké fľakaté kone, ale aj hajtre, ktoré šli po troch nohách.
Obľúbená otázka našich furmanov, keď bolo s koňom zle bola, či stíhajú bitúnok….lebo do istého času im to vezmú ako nejakú top kvalitu, potom už je to menej peňazí.
Podobne ako sa furmani z okolia Košíc pýtali, či stíhajú ZOO, kde vtedy kone porážali…
