Horsana: Ale zase nemladnem, no…a vážim o 20 kg viac, než keď mi bolo medzi 20-40 rokov 😔
Ak by bolo dobytie hradu naplánované na koniec prázdnin, tak to sú ešte 2 mesiace zvyšovania tréningovej vzdialenosti a to už si kobyla povie, či je to pre ňu ok.
Korektúry naplánovať tak, aby kobyla nešla čerstvo po nich.
Dosť dobré je vedieť, či kôň pod sedlom kadí a či je ochotný sa aj vyčúrať.
Je nutné sledovať predpoveď počasia a vyraziť veľmi skoro, vytipovať si miesta, kde sa dá prečkať búrka.
Cestu je dopredu ideálne si prejsť, hoci aj autom, alebo pozrieť fotky cez freemap- už sa nám stalo, že sme mali na ceste ťažbu, polom, alebo most, ktorý na mape bol proste most, ale v reále stará vysušená drevená konštrukcia, alebo úzky kovový mostík. Niektoré veci naživo fakt vyzerajú úúúúplne inak, než na mape.
Problémy môže robiť hmyz- repelent aj do fľaštičky.
A úplne ideálne aj octanovú masť, alebo Fenistil, proste, masť na poštípanie hmyzom.
Kôň sa môže odrieť/zapariť aj od cajkov, s ktorými je pri tých cca 10 km v pohode, takže niečo na ošetrenie kože- ideálne Dermazulen, alebo poťah na podbrušník so sebou. Odreniny/zapareniny hrozia aj jazdcovi.
Ja som veľmi rada nosila so sebou dlhé vodítko, čo malo dve karabíny, už sa mi totiž stalo, že dilinovi sa kobyla vyšklbla, aby si pošúchala oko o nohu, prišliapla si oťaže a potrhala ich.
Aj lícnicu si takto kôň odtrhol- dá sa kôň dokerovať domov aj na nánosníku! Ja by som ohlávku brala, na cestu a nejaký drôtik, povrázok, ideálne KPZ 🙂
Ak pôjdu na prestávke cajky dolu- tak kefu a očistiť zaschnutý pot. Úplne úplne.
Napájanie- všetky naše kone boli naučené piť z fľašky, takže odpadal problém s nosením kýblov; 35 km a potenie- no, toho by som sa bála, ale ak sa Sára napije z nejakého vodného toku po ceste, tak ok, veď liezť do neho nemusí.
Deň pred túrou kobylu lepšie hydratovať, aj ráno, ale bacha, aby nešla s plným močákom, zvlášť ak nečúra po ceste.
Ak kôň piť nechce, dá sa väčšinou niekde po ceste uchmatnúť, alebo kúpiť pár jabĺk, dyňa, v krčme vám zalejú horúcou vodou rezky, mash sa dá urobiť aj so studenou vodou.
Šťavnatá tráva je samozrejme fajn, ale človek by nemal strácať veľa času, lebo už sa bude skôr stmievať koncom leta (jazdili sme bežne po tme, ale nie každý to má rád), po tme sa ľahšie zablúdi- kobyly nás doniesli domov vždy, ale zase nie každý kôň to dokáže.
35 km v sedle je pre netrénovaného peklo, samozrejme záleží aj od sedla a koňa, občas ma proste bolela prdel tak, že som radšej išla pešo.
Počas cesty nezabúdať vybrať nohy zo strmeňov, zacvičiť s nimi, nemať ich stále v tej klasickej jazdeckej polohe, znovu som pri diskomforte šla pešo, veľmi to pomáha.
Veľmi sa prihováram sa schádzanie kopcov, hlavne tých strmých vedľa koňa, aj vychádzanie strmákov, kôň to fakt ocení.
Občas sa stávalo, že 1-2 jablká koňa dosť vzpružili, Flóra už keď bola staršia bola taká, proste jej cukor po ceste robil dobre.
Ak máte, vezmite si so sobou nejaký equipalazone, alebo ak zoženiete, tak aj Novasul 40 ml (2x20 ml)- ten aj pri podaní do huby veľmi dobre zaúčinkuje pri kolike, alebo aj inej bolesti.
Základná lekárnička (mno, ja nosím lekárničku do nukleárnej katastrofy…).
Opaľovací krém, dezinfekcia.
Pre človeka vodu, veľa, veľa vody a samozrejme jedlo, mne cukor pri námahe šialené klesá a veľmi často sa mi stáva, že kvôli hypoglykémii mávam divné stavy, ktoré odoznejú, keď sa najem. Ale diabetik toto asi vie. Niekde by som sa asi označila, že som diabetik.
Magnézko si dať už keď sa budem na hrade otáčať, že sa idem vracať, kŕč do stehna/ lýtka je vec, ktorej sa ja osobne bojím najviac. Magnézko podať aj koňovi, po výkone.
Keď sa doplazí človek do stajne, musí počítať s tým, že sa ešte musí postarať o koňa - dobre napojiť, ponúknuť krmivo a v ňom trochu soli, mash naviac k večeri, osprchovať ho, osušiť, skontrolovať hnáty, chrbát, hubu, oči, podkovy, všetko. Ak by bolo ochladenie, bez deky by som koňa nenechala na noc po výkone! A naprala by som do koňa Mg, MSM, alebo aj ten equipalazon.
A ešte si isto spomeniem na niečo 😀
Vždy je potrebné očakávať neočakávané.
