A mne pribudla nová paranoja…☹️
Nie že by moje kone mali niekedy kopytný absces, Flóra mala raz a inak nikto nič, ale…☹️
Ja som počula, ako nejaký žrebec snáď stúpol na klinec, nikto si to nevšimol a pri kydaní v slame niekto objavil celé kopyto, aj s kosťou a doniesol ho na dlani ukázať, či sa s tým dá niečo urobiť…bol to myslím tiež plňas.
Ale iba túto jednu príhodu si pamätám, že som slýchala, toto je prvý krát, čo som niečo také videla, ono by to tiež odpadlo, ale až o nejaký čas…no aj keď som mala troje rukavíc, ruky mi smrdia tak, že prestávam veriť, že to dnes zo seba dostanem, ten puch hniloby 🤮
Horsana:Majitelia sa jej zriekli, kamoška jej chcela dať šancu, lenže mysleli si, že sa jej vyzuje kopyto, nie že jej stekutie aj s kĺbom, urobil sa RTG a dovi, no.
Ona mala kvôli dvom zhnisaným zubom aj fraktúru jednej vetvy sánky, to kým si niekto všimol, tak už vychudla na kosť a to kopyto - tam mala absces, ten vyrazil kdesi cez korunku pred cca 3 týždňami, o to sa nikto nestaral a keď po ňu šli kvôli tej sánke, že urobia RTG, tak si všimli krv na chodidle a odvtedy to už malo rýchly spád, viď foto.
Cez to tkanivo už po utratení kolega strčil dva prsty a vytiahol strelkovú kosť.
Cudzí predmet sme nenašli, no z kopytnej kosti bolo ulomené, lenže ona sa vybrať nedala, to až keď sa to vymaceruje, tak sa zistí, čo sa s kosťou stalo.
Majitelia sa jej zriekli,
Chudák kůň, to teda měl “velmi všímavé a zodpovědné” majitele. Nebylo by to na žalobu? Týrání, zanedbání péče. Vím, řečnická otázka.
kdybych neviděla napřed ten RTG snímek, vypadá to skoro jako rakovina kopyt.
To je fakt hnus, nemáš foto v postoji? Lebo z toho mála, čo je vidieť, to takmer nie je poznať, že sa vnútri deje niečo tak strašné. Resp. teda nieč také, pri čom si povieš, ježišmária, odpadáva jej noha.
Njn, preto si aj kamoška myslela, že snáď jej dá šancu a že sa kopyto max vyzuje a že to nejak, hoc aj v závese, dorastie a bude dobre.
A ona na tom stála, akurát keď sa pohla, tak sa jej korunkový okraj vzdialil od obruby kopyta o 1 cm, potom sa zase priblížil.
Ale-nekrotické tkanivo nebolí a ona brala ATB aj nesteroidy kvôli tej sánke.
OT: mě docela zaujala ta podlaha s těma podkůvkama, co to je?
Podle odrostlého pouzdra to měl koník tak 3-5 měsíců?
Mně z toho úplně běhá mráz po zádech. Chudák malá.
Mám úplně stejné pocity jako Varaxi, chůdě malý 😟
A ještě jsem si ty fotky otevřela ke snídani … no ten jogurt tu mám doteď …
Horsana:Njn, preto si aj kamoška myslela, že snáď jej dá šancu a že sa kopyto max vyzuje a že to nejak, hoc aj v závese, dorastie a bude dobre.
A ona na tom stála, akurát keď sa pohla, tak sa jej korunkový okraj vzdialil od obruby kopyta o 1 cm, potom sa zase priblížil.
Ale-nekrotické tkanivo nebolí a ona brala ATB aj nesteroidy kvôli tej sánke.
Ale-nekrotické tkanivo nebolí
Aspoň, že tak.
Njn ☹️
Na pitve som kázala študentom, nech to odfaklia celé, ako narezali miesto, kde idú šľachy, zo šľachovej pošvy v takých dosť veľkých kusoch začalo frckať niečo, čo vyzeralo ako jablkové pyré.
Ktoré som mala ten ceň na desiatu 🤮
Horsana-takže žaludek máte dobrý👍😇
Tá podlaha je strašne super, nejaká spešl konská gumená podlaha, fakt výborná, nešmýka sa, je extrémne odolná a je radosť z nej zmývať, či z nej kydať, je aj v boxoch .
Ale značku neviem.
Čo koník mal, alebo nemal pred 3-5 mesiacmi netuším, v lete som videla majiteľku, ako išla s kobylou na vychádzku, kobyla ma ničím nezaujala, takže som sa o ňu nestarala, ustajnená bola 150 km odo mňa a tým to tak nejak haslo, pre mňa.
Nooo, tak ako vydala som pri tom nejaké dávivé zvuky 😀
Už aby bola jar…táto zima bola hnusná, dlhá, temná, brrr.
Detičky s výhľadom na Slanský hrad, s Amerikami a jedným ľudským mláďaťom 🙂
Taky už chci jaro, všude je jenom marast kombinovaný s ocelovým nebem🤮monotónní odstíny hnědé a šedé už mě nebaví! Ještě před dvěma dny jsem měla sněhobílého coba, no heh, tak jsem si tak fandila, že až dnes přijedou kováři, že teda jako uvidí vystajlované ostříhané a zapletené zvířátko. No jako, ostříhané je to pořád, zapletené jakž takž taky, ale ten bahenní styl mě ráno porazil jak velký dvoupatrový autobus. Njn překvapivě cca 16 hodin v kuse pršelo, pak sněžilo a pak…to už nebudu komentovat. Ale potěšily mne obě dámy, protože moje nová taktika evidentně zabrala. Při strouhání jsme dosud postupovali od většího k menšímu, přičemž to malé bylo silně prudné, a evidentně se jí dotýkalo, že je věčně druhá, tže koulela očičko, ukazovala bělmo, ukazovala chůzi po dvou i různé letecké kreace. Strouhali jsme jí v uličce. Tak dneska jsme jí vzali jako první a strouhali přímo v boxu a voilá, stála jak panenka😇. Druhé kobyle to bylo úplně buřt, kolikátá je v pořadí, hlavně, že má kupu sena. Přesvědčila jsem se prostě o tom, že minihorse je prostě vééélká osobnost, i když s malým tělem. Jako tušila jsem to už dávno, protože ona je extrémně komunikativní a socializovaná a neustále vyžaduje pozornost, ale dneska se mi to potvrdilo. Dáma s velkým D!😉
Juj, ti povyrostli! Jen jen nasadit chomout 🙂
Horsana:Njn ☹️
Na pitve som kázala študentom, nech to odfaklia celé, ako narezali miesto, kde idú šľachy, zo šľachovej pošvy v takých dosť veľkých kusoch začalo frckať niečo, čo vyzeralo ako jablkové pyré.
Ktoré som mala ten ceň na desiatu 🤮
Zrovna obedujem 🙃
Tak snáď nie pyré, alebo dukátové buchtičky 😀
Oooo, minihorse-závidím, veľmi ❤️
A nejaké fotky, aby zimou zmáhaná komunita trochu pookriala? U nás je tiež bahno, len stihlo trochu obschnúť, ale 1000 odtieňov šedi máme tiež, pripadá mi, že už je tá šeď taká nejaká mazľavá a nalepená na všetkom a na každom, brrr…február je príšerný mesiac, do jari ďaleko a zima ešte neskončila…no, ale o chvíľu už budeme v polovici a potom, potooom už začnú jelene zhadzovať parohy, takže moje zberačské gény ma vyženú opäť von.
Po poslednom januárovom výlete do lesa, teda, skôr z lesa, kedy som zmeškala bus, kvôli čomu som dve hodiny sedela mokrá na zastávke (mno, teraz už viem, že som si kúpila zlú bundu) som si povedala, že zima je mierna, lesná zver to bezo mňa zvládne, (mno, aj fotopascu už som mohla mať nainštalovanú, ale pozrela som sa doma či netreba vymeniť baterky?…nepozrela, až hore, potrebné to bolo, samozrejme…) a že aj ja mám nárok na zimný spánok.
Je dlhšie vidno, to je super, vtáčiky spievajú, no akonáhle po zotmení dorazím domov, tak padnem do postele a je koniec. Víkendové dni, ktoré neprespím, považujem za neuveriteľný zázrak.
Ale pomaličky, pomaly, sa to už začne preklápať 🌼
