nie že nik nechce Toma odtiaľto “vyštvať”, on neskonale klame, keď píše že ho “vyštval s VF moderátor Goro”…na VF napísal cez 4000 príspevkov, posledný bol 05.02.2021 23:23, a potom sa odmlčal… ten moderátor musel rešpektovať pravidlá majiteľa fóra, ktorý trval na tom že sa má diskutovať výhradne o včelách a to Tom jednoducho nedokázal a tak bol neustále upozorňovaný na porušovanie pravidiel pretože do príspevkov plietol permanentne politiku, za flamware, za urážky iných diskutérov… z VF odišiel sám, nie je ani zablokovaný ani potrestaný… NO PREDSTAVA ŽE GORO CHCE VYHNAŤ Z TOHTO DISKUSNÉHO FÓRA 🙄..to sa ani nedá komentovať… je pravda že som asi 2-3 na útoky na moju osobu reagoval ale ináč som na Toma v diskusii nijako neútočil ani nereagoval, hoci on moju osobu s obľubou vplietal do svojich úvah…… mne je jedno aké má kto politické názory, ako chová včely a čo tu píše… ale ak niekto považuje za útok na svoju osobu iný názor na včely a spôsob ich chovania, tak tomu odpomôcť neviem…
Příspěvky uživatele
goro
Presne tak to cítim aj ja, je viacero možností, je viacero ciest…samozrejme že niektoré môžu viesť do slepej uličky ale tvrdiť že je len jedna správna cesta je …no
Petra, myslím že si pochopila o čom to video je a prečo som ho sem dal… nesie odkaz že sa v chove včiel musíme prispôsobiť meniacim sa podmienkam …plky o tom kto čo povedal v ktorej minute a prečo nejaký liberálny včelár nenapíše (to čo už napísal 100x), že používa amitraz a nie kyseliny, len kalia vodu … skutočne je taká situácia že v chove včiel je viacero ciest, mnohé vedú k úspešnému cieľu a nie sú slepou uličkou, čo dokazujú tisíce včelárov… jedinú správnu cestu poznali len komunisti a vieme kde sa dostali…😉 .. rovnako môže skončiť aj modrá europa, ktorá sa snaží v mnohých veciach hlásiť jedinú správnu cestu . Takéto diktovanie jediných správnych právd je práve tá slepá ulička, len rôznorodosť metód a skúšky nediktovaného sú zárukou pokroku v každodennom živote aj v chove včiel…… .
Proč mají mnozí včelaři v České republice prázdné úly? (2020) https://www.ceskatelevize.cz/porady/1095913550-nedej-se/220562248420001/?fbclid=IwAR31O-kAagToGjElte4JzG7FLjAPtKI8uIt_C6bioM9yXQCR91DNGcDJ4bE#utm_content=organic&utm_term=%C3%BAhyny%20v%C4%8Delstev%202023&utm_medium=hint&utm_source=search.seznam.cz
..ak nebolo v koži žihadlo, pravdepodobne dcéru štípla osa… tá je na rozdiel od ovada včele podobná…
/O. Haragsim - Medovice a včely/ "za hlavní producenty melecitózové medovice můžeme považovat mšice - medovnici ojíněnou, medovnici velkou, medovnici černoskvrnnou, medovnici modřínovou, medovnici prýtovou a zdobnatku lípovou. Ke vzniku melecitózních medů přispívá i dlouhé deštivé počasí, smíšená snůška, vysoké denní přínosy medovice, stav včelstev".
Čo je to melicitóza, ako vzniká? Je to zložený cukor (trojcukor), ktorý sa vyskytuje hlavne v medovicoých medoch a je veľmi ťažko stráviteľný včelami. Do niekoľkých dní po prinesení včelami do úľu kryštalizuje a včelári ho nazývajú aj „cementovým“ medom, nakoľko snaha o jeho získanie vytočením z plástov býva často márnivá. Objavil ju Francúz Bonastr v roku 1833 ako biele kryštáliky na vetvách červeného smreka (česky modřínu) a podľa toho ju aj pomenoval. Ako uvádza Haragsim, bolo preukázané, že nie samotný strom je zodpovedný za vznik tohto trojcukru, ale enzymatické pochody v tráviacom ústrojenstve vošiek (česky mšic). Takto môže melecitóza vznikať aj u iných stromov ako červený smrek v závislosti od druhu producenta, vošiek. Haragsim tiež uvádza aj možnosť vzniku melicitózy za určitých podmienok, v nektárových medoch ako sú ďatelinový (česky jetel) alebo z hluchavky. Ako sprievodné faktory vzniku melicitózy v medovici sú uvádzané dlhé daždivé počasie a vysoké prínosy medovice. V protiklade s touto tézou bol tohtoročný priebeh leta, ktoré bolo suché a teplé. Veľký faktor tu zohráva aj cyklické premnoženie nepriateľov vošiek v súvislosti s cyklickým premnožením vošiek, ale posunuté. To znamená, že ak sa premnožia vošky, darí sa aj ich nepriateľom a prezimujú vo väčšom počte. Na budúci rok sú schopní korigovať premnoženie vošiek a to sa opakuje až do situácie kým sa stavy vošiek neponížia natoľko, že to zdecimuje aj ich nepriateľov. Nasledujúci rok je potom možný rozmach vošiek a cykly sa opakujú. Značnú úlohu tu zohráva počet a umiestnenie mravenísk, ktoré sú schopné vytvoriť a ochraňovať rozmnožovaciu základňu vošiek pred ich nepriateľmi. Toto ako aj ďalšie faktory spôsobujú zložitosť predpovedania medovicovej znášky a tým aj melicitózy. Každé stanovište má svoje špecifiká . V listnatých lesoch sa medovica objavuje po odkvitnutí agátu, čo je najlepšie vidieť na farbe agátového medu resp. aj pokoji včelstiev pri medobraní. Dobré vodítko dáva aj váha, hlavne elektronická, kde je vidieť pohyby na váhe ráno a večer. V týchto prípadoch nie je žiaduce všetok kvetový med vytočiť, lebo v buňkách, kde ostáva kvetový med, sa všetky problémy melicitózy neprejavia. (Obsah buňky pri silnom medomete je uvoľnený odstredivou silou.) V ihličnatých lesoch, kde je melicitóza najčastejšie a nasleduje po medovaní z maliny, je výhodnejšie radšej v znáškových pauzách podnecovať včelstvá ako malinu vytočiť. V každom prípade je dobré občas rozobrať medníky, čo je u nízkonástavkového systému, alebo systému Dadant ľahko možné, a kontrolovať kvalitu a druh medu v mostíkoch. (Pavel Filo, Modeřný Včelář č.1/2016)
Dobré sa to číta a hoci mám pochybnosti o Tomovej “domnienke” mám tiež strach tento rok o moje včely…majú dosť plodu, majú zásoby z cukru ktoré som im včas dal ale majú v plodisku aj tú melicitózu ….neviem aká bude zima, a kedy sa včely dostanú do plástov zo zásobami medovice obsahujúcej melicitózu. .. snáď to vyjde, melicitóza sa objavila zavčasu a to je menej riskantné ako keby to bolo koncom srpna či začiatkom září… tak si držíme palce…
"Raw panička by neládovala dětem medík na talíř, sice je raw ale dětské zuby jsou jí přednější."
Zastavení tvorby zubního plaku se odborně nazývá „inhibice kariogenního procesu“. A právě tento zázrak způsobuje med díky přítomnosti „včelího enzymu“ GOX (glukózooxidázy).Na trhu se už vcelku běžně objevují zubní pasty a další produkty pro péči o zuby, které GOX obsahují. Práci zubařům přidávají hlavně „zlé“ bakterie Streptococcus mutans a Lactobacillus, které jsou hlavními viníky při tvorbě zubního kazu. Podle všeho zabraňuje med tvorbě zubního kazu právě tím, že má inhibiční účinek právě na tyto dvě bakterie.
ja si myslím, že by si mal urobiť toto:
“toto vč úplně zrušit a nesnažit se o záchranu a ze smetence se záložní matkou raději udělat na jaře vč..”
Petra však španielsky podnikateľ predáva maďarský agátový med cez českú firmu…😉
cena je adekvátna…
nie celkom sa mi zdá reálny predpoklad že by “raw panička” vybrala z lednice drevený rámik s medom a lyžičkou z neho niečo ládovala detičkám na tanier…😕
jedná sa o takú sortu ľudí, že vyklopí krabičku s plástečkovým medom na tanier a hotovo…
No k medveďom na Slovensku by som sa nerád ozval, pretože sa mi otvára kudla vo vrecku kým to boli len zničené včelie úle v podhorí, tak sme boli poučení, že nemáme liezť do teritória a životného priestoru medveďa, že ho provokujeme …dnes lezie medveď do dedín aj do miest a nik mu nevysvetľuje že je to náš živitný priestor, naše teritórium..😳
Ale chcel som vlastne o osach (len ma ako obyčajne strhol Tom 😉) teda osobne som pozoroval, že niekedy má úbytok ôs na svedomí aj sršeň… totiž manželka nerada zbiera paduté prasknuté slivky (švestky), lebo sú na ich skoro vždy osy… no a tak to používame ako “pasce” na osy…sršne totiž chodia na popadané slivky ako do komory, vždy najdu osu, ktorá je nielen zaujatá prácou ale časo aj opitá a bezmocná… ja som rád, že sršne lovia osy a dajú včelám pokoj, včely sú radi a sršne tiež….tak to má byť, všetci by mali byť spokojní a štastní 😅😅😅…
Moje osobné skúsenosti s matkami Singer sú zhodné s tým, čo píše Tom…sú využiteľné u včelárov, ktorí kočujú a môžu si nadstaviť silu rodín na nárazové znášky ale pre hobby včelárov na pevných stanovištiach by som ich neodporúčal
Samozrejme ich “kvality” môžu využiť aj “množiči”, osobne poznám “včelárov", ktorí ani nevytáčajú med, teda len symbolicky a to konci leta ale robia desiatky až stovky odložencov na predaj mladým včelárom (Tome to slovko “neskušeným” ktoré ste použili ma potešilo, vidíte že aj tak sa dá 😉…)… proste to je ich podnikateľský plán a cieľ pri chove včiel a v dnešných pomeroch sa im darí…
Otázka začiatočníka : MÁM ZAČAŤ VČELÁRIŤ S ODLOŽENCOM ALEBO S ROJOM?
Jednoduchá otázka, neľahká odpoveď.Časť včelárov bude zastávať názor, že treba začať s odložencom a majú na to logické argumenty. Odloženec ploduje, stavia plásty, začínajúci včelár si postupne na včely zvyká, zoznamuje sa s nimi a kým včely dorastú na plnohodnotné včelstvo z neho je už „skoro včelár“. Pri odloženci je dôležité od koho sú včely, niekedy sa nájde „včelársky podnikateľ“, ktorý zneužíva narastajúci záujem o nové rodiny a pred predajom dá dokopy pár rámikov , pozmetá nejaké lietavky a vhodí dnu neoplodenú matku. S takýmto „včelstvom “ začínajúci včelár bude mať viac problémov ako potešenia. Ak si však nekúpi odloženca cez inzerát na bazoši, ale objedná si včely u renomovaného včelára s dobrými referenciami dostane zrejme kvalitu, mladú kladúcu matku a bude mať s odloženca radosť. Nesmie však ponechať odloženec bez pomoci, musí sa starať o to aby si silné včelstvo z neho vychoval.
Roj, ktorý začínajúci včelár kupuje by mal byť prvoroj, teda včelstvo síce zo staršou matkou ale silné, ktoré má k dispozícii včely všetkých kategórií, teda kojičky, krmičky, staviteľky, lietavky. A čo je dôležité sú to včely „neopotrebované“, včely ich vpred rojením nezapájajú do práce, šetria si ich v úli práve na to vyrojenie. Roj je včelia rodina, ktorá je nabitá energiou, sú priam „nadržané“ stavať plásty, rozširovať rodinu o nový plod. Ak začínajúci včelár dostane silný roj, jeho ošetrovanie je jednoduchšie. Jednoducho sa umiestni do úľa , kde sú len rámiky s medzistenami (niektorí včelári dokonca dávajú roju prázdne rámiky bez voskových medzistien), nie sú potrebné plásty, v prvé dni nie je potrebné ani prikrmovanie. Roj nemá v prvé dni zaviečkovaný plod a preto ho možno preliečením zbaviť všetkých klieštikov! A je znáška nie je potrebné kŕmiť ani robiť nič, len sledovať letáč a tešiť sa ako si včely výborne počínajú. V prípade roja sú ale tiež možné problémy (ako je to u včiel dobrým zvykom takmer vždy),hlavne keď je to poroj (teda nie prvý ale druhý roj z úľa), ten totiž nemá oplodnenú matku a prvý plod a rozvoj rodiny sa trochu omešká, tiež sa môžu včely v prvoroji v tom istom roku rozhodnúť vymeniť starú matku a nie je zanedbateľný ani moment, že matka je „rojová“. V literatúre a v mysliach niektorých včelárov stále rezonuje sklon k „dedičnej rojivosti“ , teda v ďalšom roku by sa vraj včely mali tiež vyrojiť. Začínajúci včelár, ktorý začína s rojom, od začiatku si musí zvykať na silné plnohodnotné včelstvo s množstvom včiel ale môže často koncom leta získať aj nejaký med.
(Ja som začínal voľakedy s odložencami, ale keby som začínal včeláriť dnes, kontaktujem okolitých včelárov, dopredu urobím dohody a donesiem si v máji zopár rojov. Na rozdiel od odloženca kde si môžete doniesť zo starými čiernymi plodiskovými plástami aj zárodky chorôb, roj si vystavia všetky plásty panenské!Neodporúčam však začať chovať včely z roja , ktorý sa vám náhodou usadí v záhrade, chce to zaručene včely od včelára, ktorý dbá na ich zdravotný stav).
Priamo za viečkami sa nachádza enzým lyzozým a látky pochádzajúce zo slinných a voskových žliaz včiel. Tajomstvo jedinečnosti plástikového medu spočíva v jeho obsahu. V zaviečkovaných bunkách okrem medu nájdeme tiež peľové zrná a propolis. Obe tieto látky výrazne zvyšujú liečivé účinky plástikového medu. Imunitu konzumenta podporujú aj nenasýtené mastné kyseliny vosku a propolisu. V ľudskom organizme je lyzozým aktivátorom imunitného systému, zabezpečuje zvýšenie lokálnej imunity a to najmä slizníc: nosohltana, očí, pohlavných orgánov, bronchopulmonálneho systému a pokožky. Žuvanie plástikového medu odstraňuje z úst streptokokovú infekciu, takže znižuje riziko zubného kazu a paradentózy. Je zvlášť užitočný pre fajčiarov, pretože dobre čistí zubný povlak a bieli zuby. Žuvanie tohto prírodného produktu pomáha produkcii slín a tie zvyšujú motorické a sekrečné aktivity žalúdka. Pomocou neho sa vylučujú patogénne baktérie z gastrointestinálneho traktu a ústnej dutiny. Zabraňuje vzniku vredov v žalúdku, dvanástorníku a v črevách. Plást treba čo najdlhšie žuť ako žuvačku, vosk sa potom môže zjesť (veľmi to neodporúčam) alebo ho jednoducho vypľuť. Obecne sa uvádza u panenského vosku že je nezávadný pre konzumáciu. Neznamená to však že by ste ho mali začať konzumovať. Skôr sa pri tomto tvrdení myslí na jeho použitie v potravinárstve ako lesklý povlak na lentilkách, čokoláde, alebo prísada do gumených medvedíkov a pod. V zložení potravín včelí vosk nájdete pod označením E901, zatiaľ kým ako prísada do žuvačiek sa používa mikrokryštalický vosk E905 vyrobený z ropy. Teda žuvačky nejeme, lentilky áno a plástikový med… Je to na vašom rozhodnutí!
Dosť si dovolím pochybovať o tvrdeniach, že tisícky drobných kvapôčok medu vrhaných veľkou rýchlosťou voči stene medometu dokážu u medu zmeniť biologické, fyzikálne či chemické hodnoty medu. Nepoznám žiadnu relevantnú štúdiu, ktorá by to potvrdzovala ale myslím si, že vytáčaním med naozaj stráca časť svojich aromatických látok. Med sa pri vytáčaní na medomete uvoľňuje s plástov v kvapkách a jemných nitkách a z takéhoto veľkého povrchu sa časť aromatických látok zrejme stratí. S dôkazom sa každý včelár už stretol, predsa všetci poznáme tú príjemnú vôňu ktorá napĺňa medáreň. Tiež sa pri vytáčaní na medomete, med „nasýti“ či premieša s drobnými kvapôčkami vzduchu, ktoré včelári nechávajú vo väčších nádobách vyplávať na povrch, pričom bublinky med „číria“, teda vynášajú na hladinu všetko to čo vyznávači „raw“ medu považujú za dôležité z pohľadu „neporušenosti“ medu. Je však fakt, že gro vitamínov do medu vnáša peľ a čírenie medu odstraňuje z neho okrem iného aj časť peľu. Podľa Dobrovodu, keď sa med filtruje aby bol číri práve, strata peľu zapríčiní zníženie niektorých vitamínov až o 30%!
Raw med získaný postupom bez medometu je viac priblížený „surovému“ medu, čo je viditeľné na viskozite aj priehľadnosti. Takýto med je hustejší a akoby „zakalený“! Aj smernica rady EU o mede v prílohe II. povoľuje pre lisovaný med 5x viac nerozpustných látok v mede než je štandart. Chuť medu, ktorý neprešiel medometom je „plnšia“ a blíži sa tomu čo včelár ochutná z poškodených buniek v úli!
súhlasím s Medarom, že najvyšším stupňom „raw“ medu je však med ktorý sa vôbec s plástu nevytočí! Je teda konzumovaný s panenského (!) zaviečkovaného plástu a nazýva sa „plástikový med“! Plástikový (plástový) med je med, ktorý nie je extrahovaný z plástov. Je to sterilný prírodný produkt vytvorený bez ľudského zásahu. Z hľadiska obsahu výživných látok je oveľa kvalitnejší ako med odstredený z plástov. Výhody plástikového medu, ktorý je považovaný za najužitočnejší zo všetkých druhov raw medu, prevažujú nad výhodami vytočeného medu. Spočívajú hlavne v jeho nutričných hodnotách a liečivých vlastnostiach, lebo obsahuje látky, ktoré sa vo vytočenom mede vôbec nenachádzajú alebo sa vyskytujú len v podstatne menšej miere. Jednou z týchto látok je LYZOZÝM, lokalizovaný v hornej časti zaviečkovanej bunky. Zistilo sa, že medzi medovým plástom a medom získaným za pomoci medometu existuje výrazný rozdiel, pokiaľ ide o stupeň baktericídnej aktivity, ktorá je určená prítomnosťou lyzozýmu. V plástikovom mede je tento enzým 16,25 μg / ml a v odstredenom mede len 2 μg / ml. Enzým lyzozým má prirodzený ochranný antimikrobiálny a protivírusový účinok.
Aj ja som dnes kontroloval včely … zaviečkovaného plodu je dosť ale liahne sa a tiež včely doplňajú…zásob už majú dosť na túto dobu,ale dal som každej rodine po 2 litre cukrového roztoku , riedkeho (1:1 !!!), šlo hlavne o vodu , počasie stále horúce…
A mal som radosť, pred mnohými úľmi som našiel žlto prúžkované mŕtvolky, tak si včely stále vedia urobiť poriadok
len na okraj, pani Kopovou nám odporučil i Sedláček ako osobu s veľkým vplyvom, ale nakoniec sa ukázalo že v súčasnosti už jej vplyv v ČR je minimálny…
..k tomu LBV, princíp je v tom, že včelstvu VNÚTI chovať viac trúdov ako včelstvo potrebuje… rozhodne včely trúdov/trubce potrebujú ale zasa primerane, nie ako v LBV…
btw nedá mi poznamenať, že domnienka o “trhání nožiček sítem v dne ”nie je z vašich skúseností, kedže sito nepoužívate a nie je to pravda…
naopak, domnienka, že trúdy pri trubčine blízko dna sa nezdržujú (aj s klieštikom) len v dolnej časti úľa je pravdivá, ak chce včelár zabrániť aby trúdy nechodili do plodiska či až do medníka musel by nad dolným nadstavkom (TL) použiť mriežku ako to robil nebohý Škreta…
..a tie včely lietajú s peľom na nožičkách okolo toho smetiaka na plasty a ich matka s plástami (nie plastami 🙂) je bohvie kde… 🙂
hlavne že si dobre vynadáme …
megy no tak….😉… pytle odpadu…😄.. bol to koš na plasty!!!… u nás sa odváža 1x týždenne… taký roj dokáže za týždeň vystaviť 10 plástov…
zrejme nie si včelár, pretože medzi tým čo dala sem Petra teraz ty je obrovský rozdiel vo farbe a teda veku plástov… to druhé včelstvo skutočne mohlo byť choré a musí sa zlikvidovať, hasiči to tak robia… to prvé včelstvo zrejme nebolo choré to vyrojené včelstvo obyčajne nie je (poradili sa so včelármi) a nelikvidovali ho vraj hasiči… hoci ak ho skutočne vypustili do prírody (sic!) hoci to hasiči nerobia, odsúdili ho na smrť… už si nové plásty nedokáže vystaviť ani zabezpečiť dostatok zásob na zimu, najmä keď vracajúce sa lietavky už len bezmocne poletovali okolo bývalého svojho “úľa”… ale to by sme sa dostali k diskusii o včelách a to sa v tomto vlákne asi nestane… (naozaj nie sú záchranné stanice pre včely..)
…myslím že metodike Blaníka by pomohlo keby sa nemusel ten plodiskový nadstavok včelárom dvíhať…ani pri vkladaní stavebných rámikov do TL, ani pri podkladaní krmnej komory…
ja keď som skúšal 4/3 LG plodisko tak som laboroval so všeličím…dával som veľký SR do plodiska a skúšal aj nízke SR v TL (ale nebol to 11 ale 15,9 cm)… no a raz som zabudol po úprave plodiska vložiť prepážku (že by vek 😉)… no prečo to píšem, včely v tomto úle úplne ignorovali mnou ponúknuté nízke SR pod plodiskom v TL a v “ponúknutej” medzere vystavali extra tučný plást z čistej trúdoviny …
prečo to úpíšem?.. v ležane kde som nie vždy mal vysoké medzisteny som dával aj medzisteny ktoré nedosahovali až po dno s tým, že si včely dobudujú plást a v dolnej časti budem mať trúdie/trubčí bunky… no takto, dobudovali ale niekde , robotníčie, niekde trúdie.. keď som to začal sledovať správali sa logicky, vždy stavali podľa toho KEDY SOM MEDZISTENU VLOŽIL DO PLODISKA… teda výsledná stavba bola podľa toho či trúdov/trubce už potrebovali alebo ešte či už nie… dokonca keď som im nedal včas SR budovali trubčinu nielen po bokoch pri laťkách ale hocikde v strede veľkého plástu… bude teda veľmi dôležité v akom čase a kedy umožníte včelám aby v dolnej časti plodiskových rámikov tú trubčinu mohli stavať… ale MYŠLIENKA S TOU VODOROVNOU LÚČKOU A VYMEDZENÍM PRIESTORU NA STAVBU TUBČINY STAJÍ ZA POKUS…