Příspěvky uživatele

Petra však španielsky podnikateľ predáva maďarský agátový med cez českú firmu…😉

cena je adekvátna…

nie celkom sa mi zdá reálny predpoklad že by “raw panička” vybrala z lednice drevený rámik s medom a lyžičkou z neho niečo ládovala detičkám na tanier…😕

jedná sa o takú sortu ľudí, že vyklopí krabičku s plástečkovým medom na tanier a hotovo…

No k medveďom na Slovensku by som sa nerád ozval, pretože sa mi otvára kudla vo vrecku   kým to boli len zničené včelie úle v podhorí, tak  sme boli poučení, že nemáme liezť do teritória a životného priestoru medveďa, že ho provokujeme   …dnes lezie medveď  do dedín aj do miest a nik mu nevysvetľuje že je to náš živitný priestor, naše teritórium..😳

Ale chcel som vlastne o osach (len ma ako obyčajne strhol Tom 😉)  teda osobne som pozoroval, že niekedy má úbytok ôs na svedomí aj sršeň… totiž manželka nerada zbiera paduté prasknuté slivky (švestky), lebo sú na ich skoro vždy osy… no  a tak to používame ako “pasce” na osy…sršne totiž chodia na popadané slivky ako do komory, vždy najdu osu, ktorá je nielen zaujatá prácou ale časo aj opitá a bezmocná… ja som rád, že sršne lovia osy a dajú včelám pokoj, včely sú radi a sršne tiež….tak to má byť, všetci by mali byť spokojní a štastní 😅😅😅…

Moje osobné skúsenosti s matkami Singer sú zhodné s tým, čo píše Tom…sú využiteľné u včelárov, ktorí kočujú a môžu si nadstaviť silu rodín na nárazové znášky ale pre hobby včelárov na pevných stanovištiach by som ich neodporúčal

Samozrejme ich “kvality” môžu využiť aj “množiči”, osobne poznám “včelárov", ktorí ani nevytáčajú med, teda len symbolicky a to konci leta ale robia desiatky až stovky odložencov na predaj mladým včelárom (Tome to slovko “neskušeným” ktoré ste použili ma potešilo, vidíte že aj tak sa dá 😉…)… proste to je ich podnikateľský plán a cieľ pri chove včiel a v dnešných pomeroch sa im darí… 

Otázka začiatočníka : MÁM ZAČAŤ VČELÁRIŤ S ODLOŽENCOM ALEBO S ROJOM? 

Jednoduchá otázka, neľahká odpoveď.Časť včelárov bude zastávať názor, že treba začať s odložencom a majú na to logické argumenty. Odloženec ploduje, stavia plásty, začínajúci včelár si postupne na včely zvyká, zoznamuje sa s nimi a kým včely dorastú na plnohodnotné včelstvo z neho je už „skoro včelár“. Pri odloženci je dôležité od koho sú včely, niekedy sa nájde „včelársky podnikateľ“, ktorý zneužíva narastajúci záujem o nové rodiny a pred predajom dá dokopy pár rámikov , pozmetá nejaké lietavky a vhodí dnu neoplodenú matku. S takýmto „včelstvom “ začínajúci včelár bude mať viac problémov ako potešenia. Ak si však nekúpi odloženca cez inzerát na bazoši, ale objedná si včely u renomovaného včelára s dobrými referenciami dostane zrejme kvalitu, mladú kladúcu matku a bude mať s odloženca radosť. Nesmie však ponechať odloženec bez pomoci, musí sa starať o to aby si silné včelstvo z neho vychoval. 

Roj, ktorý začínajúci včelár kupuje by mal byť prvoroj, teda včelstvo síce zo staršou matkou ale silné, ktoré má k dispozícii včely všetkých kategórií, teda kojičky, krmičky, staviteľky, lietavky. A čo je dôležité sú to včely „neopotrebované“, včely ich vpred rojením nezapájajú do práce, šetria si ich v úli práve na to vyrojenie. Roj je včelia rodina, ktorá je nabitá energiou, sú priam „nadržané“ stavať plásty, rozširovať rodinu o nový plod. Ak začínajúci včelár dostane silný roj, jeho ošetrovanie je jednoduchšie. Jednoducho sa umiestni do úľa , kde sú len rámiky s medzistenami (niektorí včelári dokonca dávajú roju prázdne rámiky bez voskových medzistien), nie sú potrebné plásty, v prvé dni nie je potrebné ani prikrmovanie. Roj nemá v prvé dni zaviečkovaný plod a preto ho možno preliečením zbaviť všetkých klieštikov! A je znáška nie je potrebné kŕmiť ani robiť nič, len sledovať letáč a tešiť sa ako si včely výborne počínajú. V prípade roja sú ale tiež možné problémy (ako je to u včiel dobrým zvykom takmer vždy),hlavne keď je to poroj (teda nie prvý ale druhý roj z úľa), ten totiž nemá oplodnenú matku a prvý plod a rozvoj rodiny sa trochu omešká, tiež sa môžu včely v prvoroji v tom istom roku rozhodnúť vymeniť starú matku a nie je zanedbateľný ani moment, že matka je „rojová“. V literatúre a v mysliach niektorých včelárov stále rezonuje sklon k „dedičnej rojivosti“ , teda v ďalšom roku by sa vraj včely mali tiež vyrojiť. Začínajúci včelár, ktorý začína s rojom, od začiatku si musí zvykať na silné plnohodnotné včelstvo s množstvom včiel ale môže často koncom leta získať aj nejaký med. 

(Ja som začínal voľakedy s odložencami, ale keby som začínal včeláriť dnes, kontaktujem okolitých včelárov, dopredu urobím dohody a donesiem si v máji zopár rojov.  Na rozdiel od odloženca kde si môžete doniesť zo starými čiernymi plodiskovými  plástami aj zárodky chorôb, roj si vystavia všetky plásty panenské!Neodporúčam však začať chovať včely z roja , ktorý sa vám náhodou usadí v záhrade, chce to zaručene včely od včelára, ktorý dbá na ich zdravotný stav).

Priamo za viečkami sa nachádza enzým lyzozým a látky pochádzajúce zo slinných a voskových žliaz včiel. Tajomstvo jedinečnosti plástikového medu spočíva v jeho obsahu. V zaviečkovaných bunkách okrem medu nájdeme tiež peľové zrná a propolis. Obe tieto látky výrazne zvyšujú liečivé účinky plástikového medu. Imunitu konzumenta podporujú aj nenasýtené mastné kyseliny vosku a propolisu. V ľudskom organizme je lyzozým aktivátorom imunitného systému, zabezpečuje zvýšenie lokálnej imunity a to najmä slizníc: nosohltana, očí, pohlavných orgánov, bronchopulmonálneho systému a pokožky. Žuvanie plástikového medu odstraňuje z úst streptokokovú infekciu, takže znižuje riziko zubného kazu a paradentózy. Je zvlášť užitočný pre fajčiarov, pretože dobre čistí zubný povlak a bieli zuby. Žuvanie tohto prírodného produktu pomáha produkcii slín a tie zvyšujú motorické a sekrečné aktivity žalúdka. Pomocou neho sa vylučujú patogénne baktérie z gastrointestinálneho traktu a ústnej dutiny. Zabraňuje vzniku vredov v žalúdku, dvanástorníku a v črevách. Plást treba čo najdlhšie žuť ako žuvačku, vosk sa potom môže zjesť (veľmi to neodporúčam) alebo ho jednoducho vypľuť. Obecne sa uvádza u panenského vosku že je nezávadný pre konzumáciu. Neznamená to však že by ste ho mali začať konzumovať. Skôr sa pri tomto tvrdení myslí na jeho použitie v potravinárstve ako lesklý povlak na lentilkách, čokoláde, alebo prísada do gumených medvedíkov a pod. V zložení potravín včelí vosk nájdete pod označením E901, zatiaľ kým ako prísada do žuvačiek sa používa mikrokryštalický vosk E905 vyrobený z ropy. Teda žuvačky nejeme, lentilky áno a plástikový med… Je to na vašom rozhodnutí!

 Dosť si dovolím pochybovať o tvrdeniach, že tisícky drobných kvapôčok medu vrhaných veľkou rýchlosťou voči stene medometu dokážu u medu zmeniť biologické, fyzikálne či chemické hodnoty medu. Nepoznám žiadnu relevantnú štúdiu, ktorá by to potvrdzovala ale myslím si, že vytáčaním med naozaj stráca časť svojich aromatických látok. Med sa pri vytáčaní na medomete uvoľňuje s plástov v kvapkách a jemných nitkách a z takéhoto veľkého povrchu sa časť aromatických látok zrejme stratí. S dôkazom sa každý včelár už stretol, predsa všetci poznáme tú príjemnú vôňu ktorá napĺňa medáreň. Tiež sa pri vytáčaní na medomete, med „nasýti“ či premieša s drobnými kvapôčkami vzduchu, ktoré včelári nechávajú vo väčších nádobách vyplávať na povrch, pričom bublinky med „číria“, teda vynášajú na hladinu všetko to čo vyznávači „raw“ medu považujú za dôležité z pohľadu „neporušenosti“ medu. Je však fakt, že gro vitamínov do medu vnáša peľ a čírenie medu odstraňuje z neho okrem iného aj časť peľu. Podľa Dobrovodu, keď sa med filtruje aby bol číri práve, strata peľu zapríčiní zníženie niektorých vitamínov až o 30%!

Raw med získaný postupom bez medometu je viac priblížený „surovému“ medu, čo je viditeľné na viskozite aj priehľadnosti. Takýto med je hustejší a akoby „zakalený“! Aj smernica rady EU o mede v prílohe II. povoľuje pre lisovaný med 5x viac nerozpustných látok v mede než je štandart. Chuť medu, ktorý neprešiel medometom je „plnšia“ a blíži sa tomu čo včelár ochutná z poškodených buniek v úli!

súhlasím s Medarom, že najvyšším stupňom „raw“ medu je však med ktorý sa vôbec s plástu nevytočí! Je teda konzumovaný s panenského (!) zaviečkovaného plástu a nazýva sa „plástikový med“! Plástikový (plástový) med je med, ktorý nie je extrahovaný z plástov. Je to sterilný prírodný produkt vytvorený bez ľudského zásahu. Z hľadiska obsahu výživných látok je oveľa kvalitnejší ako med odstredený z plástov. Výhody plástikového medu, ktorý je považovaný za najužitočnejší zo všetkých druhov raw medu, prevažujú nad výhodami vytočeného medu. Spočívajú hlavne v jeho nutričných hodnotách a liečivých vlastnostiach, lebo obsahuje látky, ktoré sa vo vytočenom mede vôbec nenachádzajú alebo sa vyskytujú len v podstatne menšej miere. Jednou z týchto látok je LYZOZÝM, lokalizovaný v hornej časti zaviečkovanej bunky. Zistilo sa, že medzi medovým plástom a medom získaným za pomoci medometu existuje výrazný rozdiel, pokiaľ ide o stupeň baktericídnej aktivity, ktorá je určená prítomnosťou lyzozýmu. V plástikovom mede je tento enzým 16,25 μg / ml a v odstredenom mede len 2 μg / ml. Enzým lyzozým má prirodzený ochranný antimikrobiálny a protivírusový účinok.

Aj ja som dnes kontroloval včely … zaviečkovaného plodu je dosť ale liahne sa a tiež včely doplňajú…zásob už majú dosť na túto dobu,ale dal som každej rodine po 2 litre cukrového roztoku , riedkeho (1:1 !!!), šlo hlavne o vodu , počasie stále horúce…

A mal som radosť, pred mnohými úľmi som našiel žlto prúžkované mŕtvolky, tak si včely stále vedia urobiť poriadok

len na okraj, pani Kopovou nám odporučil  i Sedláček ako osobu s veľkým vplyvom, ale nakoniec sa ukázalo že v súčasnosti už jej vplyv v ČR je minimálny… 

..k tomu LBV, princíp je v tom, že včelstvu VNÚTI chovať viac trúdov ako včelstvo potrebuje… rozhodne včely trúdov/trubce potrebujú ale zasa primerane, nie ako v LBV…

btw nedá mi poznamenať, že domnienka o “trhání nožiček sítem v dne ”nie je z vašich skúseností, kedže sito nepoužívate a nie je to  pravda…

naopak, domnienka, že trúdy pri trubčine blízko dna sa nezdržujú (aj s klieštikom) len v dolnej časti úľa je pravdivá, ak chce včelár zabrániť aby trúdy nechodili do plodiska či až do medníka musel by nad dolným nadstavkom (TL) použiť mriežku ako to robil nebohý Škreta…

..a tie včely lietajú s peľom na nožičkách okolo toho smetiaka na plasty a ich matka s plástami (nie plastami 🙂) je bohvie kde… 🙂

hlavne že si dobre vynadáme …

megy no tak….😉… pytle odpadu…😄.. bol to koš na plasty!!!… u nás sa odváža 1x týždenne… taký roj dokáže za týždeň vystaviť 10 plástov…

zrejme nie si včelár, pretože medzi tým čo dala sem Petra teraz ty je obrovský rozdiel vo farbe a teda veku plástov… to druhé včelstvo skutočne mohlo byť choré a musí sa zlikvidovať, hasiči to tak robia… to prvé včelstvo zrejme nebolo choré to vyrojené včelstvo obyčajne nie je  (poradili sa so včelármi) a nelikvidovali ho vraj hasiči… hoci ak ho skutočne vypustili do prírody (sic!) hoci to hasiči nerobia, odsúdili ho na smrť… už si nové plásty nedokáže vystaviť ani zabezpečiť dostatok zásob na zimu, najmä keď vracajúce sa lietavky už len bezmocne poletovali okolo bývalého svojho “úľa”… ale to by sme sa dostali k diskusii o včelách a to sa v tomto vlákne asi nestane… (naozaj nie sú záchranné stanice pre včely..)

…myslím že metodike Blaníka by pomohlo keby sa nemusel ten plodiskový nadstavok včelárom dvíhať…ani pri vkladaní stavebných rámikov do TL, ani pri podkladaní krmnej komory…

ja keď som skúšal 4/3 LG plodisko tak som laboroval so všeličím…dával som veľký SR do plodiska a skúšal aj nízke SR v TL (ale nebol to 11 ale 15,9 cm)… no a raz som zabudol po úprave plodiska vložiť prepážku (že by vek 😉)… no prečo to píšem, včely v tomto úle úplne ignorovali mnou ponúknuté nízke SR pod plodiskom v TL a v “ponúknutej” medzere vystavali extra tučný plást z čistej trúdoviny … 

prečo to úpíšem?.. v ležane kde som nie vždy mal vysoké medzisteny som dával aj medzisteny ktoré nedosahovali až po dno s tým, že si včely dobudujú plást a v dolnej časti budem mať  trúdie/trubčí bunky… no takto, dobudovali  ale niekde ,  robotníčie, niekde trúdie.. keď som to začal sledovať správali sa logicky, vždy stavali podľa toho KEDY SOM MEDZISTENU VLOŽIL DO PLODISKA… teda výsledná stavba bola podľa toho či trúdov/trubce už potrebovali alebo ešte či už nie… dokonca keď som im nedal včas SR budovali trubčinu nielen po bokoch pri laťkách ale hocikde v strede veľkého plástu… bude teda veľmi dôležité v akom čase a kedy umožníte včelám aby v dolnej časti plodiskových rámikov tú trubčinu mohli stavať… ale MYŠLIENKA S TOU VODOROVNOU LÚČKOU A VYMEDZENÍM PRIESTORU NA STAVBU TUBČINY STAJÍ ZA POKUS…

Janko to si tomu dal… síce slušnou formou ale zaútočil si na Toma … ja viem o čo ti šlo, že si "neútočil" … ale Toma nepoznáš…. toto čo si písal, som ja skúšal už pred rokmi… je to marný, je to marný… zbytočne si sa zaradil medzi “liberálov” kde ma Tom poslal už dávno… a máš po chlebe 😉

zamyslel sa niekto z rozhorčených diskutérov nad tým či v tom kontajneri sa neusadil nejaký opozdený roj, ktorý si tam začal budovať plásty… vyrojeným včelám sa musel kontajner javiť ako ideálna dutina na bývanie… a vystaviť plásty dokážu za pár dní…

Tome ja som pochopil Martina trochu ináč… možno by ste mohli v dolnom vysokom nadstavku , ktorý má plniť funkciu TL a súčasne byť nárazovou zónou na kladenie plodu vyskúšať vodororovne predelený rámik kde by v hornej časti bola vložená medzistena a dolná by bola prázdna, k dispozícii na stavbu trubčiny… trubčina by sa tak držala úplne nad dnom…

On na doplnenie, to Dadant keď začal vo veľkom vyrábať úle, aby sa vyhol patentu Langstrotha (neskôr paten vlastnil on) nielen zvýšil rámiky (len na 27 cm), ale ich predĺžil (sic!)  …

Jednu veľkú zmenu zažil úľ Dadant, keď ho v roku 1920 Brat Adam v kláštore Buckfast modifikoval na 12 rámikov. Brat Adam uprednostňoval štvorcový nádstavok a zvýšil počet rámikov, čím dosiahol štvorec o dĺžke strany 505mm. V Buckfaste sa používaltotiž ešte pôvodný originálny Dadantov rámik 46x27cm…😕

…proste rokmi sa stále úle “vylepšujú”, menia a jednotné nebude nikdy nič… ani tie dadanty v rusku, vo francii či v čechách nie sú rovnaké… ani LG rámiky v austráli a NAPR. v Aglicku nemajú na mm rovnaké rozmery…

…ale skúšať a optimalizovať treba, lebo bez toho sa život zastaví..   držím vám s Tomom palce … 

tom4:

Autor článků píšící pod kménem Urban je na 99% syn naší jednatelky, ve včelách od malička, aktivně včelaří, některé jeho články jsem četl

Asi áno, rodičia Mira Urbana sú roky aktívni včelári a Miro už napísal viacero knižiek, bohato ilustrovaných brožúr pre začiatočníkov…

Tome chápem že máte antipatie k amerikánskym úľom ale nechápem prečo zasa po mne chcete aby som uznal, že je to systém nešikovný,  prestal byť jeho “otrokom” a konečne začal používať ten správny úľ, všetci vedia aký… 😉

používam amerikánske NN, overenou Volejníkovou metódou ošetrovania, minimálna námaha, minimálny čas na ošetrovanie, med z panenských plástov, …pohoda, klídek, tabáček…

nemusím stále odkladať medníky a liezť do plodiska aby som ho zužoval, rozširoval, pridával medzisteny.. nemám na to čas ani chuť ….a ešte minimálne 2x ročne dokonca dvíhať to vysoké plodisko…uf ..  ale za tie roky by som pri takejto metóde určite mal zničené kríže/záda…

ano, skúšal som všeličo (aby som neumrel hlúpy 😉) aj ležan som skúšal, skúšal  som vysoké plodisko 4/3 LG a na tom medníky ⅔ LG (kvázi dadant), aj optimalizované plodisko som skúšal ale vždy to bolo o dĺžke rámika LG … také vyhlásenie že aj český úľ o dĺžke rámika 39 cm pri rôznych výškach “môže byť svetový” je úsmevné… už sa raz pokúsili vaši krajania priblížiť sa k tomu aby aj vo vašej krajine bol “český svetový úľ” a vymysleli Optimal… súhlasím s vami, že to bola slepá ulička, šlápota mimo a rovno môžem napísať že ani nie tak Ptáčkovina ako pták*vina…

Je dokázané, že typ úľa, ani veľkosť rámikov nie sú rozhodujúce ,pretože mednú produkciu najviac ovplyvňuje daná lokalita, sila včelstva v dostatočnom objemnom úli a hlavne premakaný technologický postup, ktorý stále prispôsobujeme zmeneným podmienkám. Vo včelárstve je to ako v živote, stále je niečo v móde. Keď som ja začínal, tak najlepší úľ, ktorý nahradí slovenské B mal mať perspektívu  Čechoslovák, potom bol v móde nízkonadstavkový systém  a teraz sa veľmi propaguje Dadant systém v rôznych modifikáciach…

komu hus, komu prasa, komu pečená klobása…

ináč Tome a toto poznáš…😉

“aj 3x3 môže byť 10 ak to chce šéf alebo manželka…”😂😂😂

bídáci sa do slovensky prekladá dnes ako “biedaci” ale používajú to len poslanci, keď chcú byť “svetoví ” a chcú povedať že niekto je chudák a trpí biedou… pritom slovo “bedár” sa im zdá zastaralé, pretože sa počas vlády komunistov prestalo používať..

samozrejme ja som čítal v slovenčine ešte knihu “Bedári” (franc. Les Misérables)od  francúzskeho spisovateľa Victora Huga

Tome to sú tie čary príbuzných jazykov, kolegovi z Čiech som v reštike objednal pečenú morku a on sa urazil, že potkana (morče. .) jesť nebude 😉..pritom, ako obaja vieme, išlo  v skutočnosti o krocana, …

Mňa vždy fascinovalo to české “když ženská zjihne”😉 l

“Bedákať” ako z textu vyplynulo je po česky “bědovati” ….

https://ssjc.ujc.cas.cz/search.php?heslo=b%C4%9Bdovati&hsubstr=no

Petra si dôkazom toho že rady od starších včelárov netreba preberať vždy bez rozmýšľania…Tom má samozrejme pravdu, že ohrievať vodu na rozpúšťanie cukru je zbytočnosť… na stretávke spolužiakov som debatoval z exspolužiačkou a ona pre 30 rodín rozpúšťala cukor na sporáku a bedákala že jeju to zasa čaká…sused, ktorý jej radil pri včelách to tak robil, tak aj ona… keď som jej poradil miešadlo na maltu, ktoré používajú stavbári (podobná vrtuľka ako používa Tom len to má vlastný pohon)..tak na ďalšej stretávke ma vyobjímala a vybozkávala…studená voda, pár minút miešania…  a s cukrom je to skutočne jednoduché, ako píše Tom, na 10 kg cukru 10 litrov vody a máš presne 16,2 litra roztoku 1:1, (ak pridáš len 6,7l vody k tým 10 kg cukru získaš pomer 3:2 a máš len 12,9 l roztoku)…keďže preferuješ 1:1, tak si jednoducho zapisuj koľko litrov roztoku ten ktorý úľ dostal a potom tú výslednú cifru vydeľ hodnotou 1,6 a máš počet kíl cukru, ktoré tá ktorá rodina dostala…(je to napríklad tých Tomových 8litrov/1,6 je 5 kg cukru a pod.)