Příspěvky uživatele

Roman Tom ti určite poradí, ja by som to nechal tak ako si to včely uložili,  každé včelstvo je osobité… peľ sa zíde pri jarnom chove plodu..

ale aj keď máš dostatok miesta na chov plodu, ako si dospel k názoru že tie zaviečkované zásoby okolo plodu nie sú medovica s určitým percentom melicitózy???…ja som mal v medníku krásne viečkované zásoby, bielym voskom a hľa ..po odviečkovaní niečo vyšlo a zvyšok zostal v plástoch… ja som presvedčený, že medovicu, resp. melicitózu uloženú v plodisku ešte stihnú bez rizika spotrebovať za najbližšie dva-tri mesiace umožňujúce donášku vody aj vykalenie..  no zaviečkované zásoby asi otvárať nebudú …treba len rozumne zakŕmiť cukrom… ja som už dal 2x5litrov roztoku..

Tome,ale ja by som sa na vás nikdy nedokázal nahnevať… nie som pruďas ako vy…😉…rád čítam vaše rady ku včelám ktoré nezištne poskytujete a sú mi sympatické a často sa zhodujú s mojimi ak sú z praxe…. Síce často píšete že všetko máte z praxe, ja to akceptujem ale tie božie reči a výklzoch od ľudí, ktorí ich nikdy nepoužívali ma vždy vytočia… osobne som presvedčil desiatky včelárov na ich použitie a často mi ďakujú najmä pri poslednom vytáčaní… ..mám kamaráta ktorý ma vyše stovky rodín a po odskúšaní výklzov zahodil ometač,zahodil fukar, ktorým včely vyfukoval a požíva len výklzy…minule na včelárskej výstave mi ďakovali neznámi včelári kočovníci, že ma počuli o výklzoch spievať chvály, skúsili a pochvaľujú si… ide mi len o znevazovanie výklzov, ktoré ste nikdy neskúsil…..  zdvihák som nevymyšľal, kúpil som overený, vyskúšaný od Presličku, odnesiem v jednej ruke do auta a šup na iné stanovište…ano Motúčko ja český vynález, ide o fúrik s bateriovým pohonom a ten klasický rudl ked má trojkokolieska taký dokáže íst do chodov, dá sa položit aj foršna a eliminovať schody.. …ja s vami nemienim viesť spory, ani o zdviháku ani o ničom,  o teplej stavbe, nemám s ňou skúseností, vy máte s oboma….ani vás nechcem presviedčať že kríže vám zničilo niečo iné ako studená stavba  😆

“Jedno vím ale jistě, kdybych blbnul s výkluzama třeba před 20 lety, zinvalidnil bych nejméně 3x dřív, protože bych to zvedal 3x častěji. Nějaké zvedáky, to je takovej voser, že asi raději skončím se včelami, nejspíš je to varování, že stačilo a bylo toho za život dost a je čas lehnout na hadr! Totiž zvedák neřeší jak to dostat do auta, z auta do medárny a ani jak potom manipulovat s kýbli a konvemi medu.”

Tome to ste proste vy…. Keby som nepoznal bolesť ktorú cítite aj by som vám huboval ale takto cítim s vami…. Vzhľadom na to že plotýnky som si zničil pri zdvíhaní faormovacích rámov v zlievárni už pred 40 rokmi, nikdy by som tak neuvažoval ako vy…. Zdvihák je “voser”…😲… zasuniem za úľ, jednou rukou zatočím klukou a 3-5 nadstavkov je v lufte a môžem nielen zasúvať ten opľuvaný výklz ale robiť aj kontrolu v plodisku…a vaše odkladanie medníkov a práca v plodisku sa predsa robí….. tak som nerobil heroja a zdvihák som si obstaral…. Ťažké medom naplnené rámiky nemusíM držať vo vzduchu a ometať, len ich z medníka po jednom naukladám do bedne uloženej v MOTÚČKU a tak idem k autu aj od auta k medometu a klasická rolba na manipuláciu… ale škoda reči…. len prosím NEPĽUVAJTE NA VYKLZY 

…mne sa pri fľaškovaní hlavne páči u mňa farba a chuť tohto posledného medu…😉

ale ⅓ plástov nešla vytočiť 😢

…takto, keď spustili hlinikáreň, teda hutu na výrobu hliníka v Žiari nad Hronom nič nad hutou nebolo vidieť, potom v susednej dedine uhynuly včely, o pár kilometrov ďalej zasa kozy a nakoniec vysťahovali celú dedinu Horné Opatovce..dodnes tam nikto nežije… 

😂…Petra no tak hádam vieš rozoznať čo je PR…. Je to predsa akcia oddelenia životného prostredia železiarní… niečo ti skúsim povedať o pstruhoch , ktoré šanili v odpadovej vode vypúšťanej z huty na antimón vo Vajskovej (u nás na Slovensku)… pstruhy predsa milujú čisté horské bystriny..😉aký pádneší argument by verejnosť (či kontrolné orgány ešte chceli)…potichu ti prezradím, že dosť často sa pstruhy museli meniť za nové, pretože mali doslova vyleptané oči…

tom napísal:

“NN systém = med ze zakladených rámků, které see těžko oddělí od díla, které zažije léčení.”

opakovane píšem aj do tohto fóra že včelárim na NN  kde rozhodne Tomom uvedená rovnica NEPLATÍ!

V ČASE KEĎ LIKVIDUJEM KLIEŠTIKA SÚ MEDNÍKOVÉ  PLÁSTY DÁVNO V SKLADE, SÚ PANENSKÉ A OCITNÚ SA V ULI AŽ NA JAR…NEVIEM AKO A KOĽKOKRÁT TO MÁM NAPÍSAŤ !!! 😕

Toto vyhlásenie je na úrovni tvrdenia, že studená stavba rámikov v úli MUSÍ ZNIČIŤ ZÁDA VČELÁRA…

… tá predstava, že na zničení “zád včelára” ma rozhodujúcu roľu studená stavba mi pripomína jeden vtip o sovietskych vedcoch, ktorí bol populárny za komunistov, dnes pre pokoj duše napíšem amerických..

teda americkí vedci skúmali sluch blechy… utrhli jej jednu nohu a povedali :"blecha skoč" a blecha skočila… toto opakovali až do doby, keď jej utrhli poslednú nohu, potom blecha neskočila a vedci si zapíali zistenie:"keď bleche utrhneme všetky nohy, BLECHA ohluchne!" 

tak je to aj s “dlouhou rukou” pri studenej stavbe… roky mám rámiky na studenú stavbu, nemienim diskutovať o vhodnosti pre včely ale o zničení zád včelára.… je nekonečný počet spôsobov ako dokáže včelár eliminovať negatívnu ergonómiu studenej stavbu bez toho aby mu “narástla jedna ruka” 😜

ja som používal postup pri ktorom som rámik na kratšej strane chytil do ľavej ruky a tú vzdialenejšiu stranu som pridvihol nosom rozperáka (ten mi robil ruku dlhšou), otočil o 90 stupňov a mohol hodnotiť plást… neskôr som používal klieštiky, ktorými som uchopil rámik za hornú latku v strede vytiahol a otočil do “teplej polohy”… nakoniec som (kvôli zalietavaniu a chorobám) zmenil umiestnenie včelstiev na studenej stavbe na stojany po dvoch rodinách a to už každý úľ môžem prehrabávať zboku ako pri teplej stavbe…

a viete čo som zistil?

…že to nie je usporiadanie rámikov , ktoré ničí záda včelára pri nadstavkovom včelárení ale fakt, že pri kontrole plodiska musí odložiť nadstavky, teda uchopiť nadstavok s medom, urobiť obrat a uložiť ho niekde mimo úľ, potom ďalší… na úľ vedľa to nejde, ten je rovnako vysoký, musí ho teda včelár BEZ OHĽADU NA TO ČI MÁ TEPLÚ ALEBO STUDENÚ STAVBU ODLOŽIŤ ZA SEBA , PRIČOM ZAŤAŽÍCHRBTICU PRI JEJ SKRÚTENÍ…

TOTO A NIE STUDENÁ STAVBA JE PRÍČINOU POHMOŽDENÍ ZÁD VČELÁRA…

Ale vyzerá to pekne, tvrdiť, že  väčšinu včelstiev mám na teplú stavbu, no záda mi zničilo tých pár úľov na studenú stavbu…😉

rovnako pekne znie že u Blaníka sa ťaží med s panenských plástov ale u NN systému sa ŤAŽKO MOŽE ŤAŽIŤ Z PLÁSTOV, KTORÉ NEBOLI ZAPLODOVANÉ…😄

Tom, ospravedlňujem sa za tento príspevok, pri vašom vstupe na toto fórum som vás požiadal, aby sme zbytočne negatívne nereagovali na vzájomné príspevky… ja som a nikdy nesnažil vaše príspevky negovať, vám sa to nie vždy podarilo ale nejako som to znášal… ale vaše skúsenosti a vyhlásenia tu sleduje veľa začínajúcich včelárov a keď píšete niečo čo má ďaleko od pravdy musel som zareagovať…

SĽUBUJEM, ŽE SA TO UŽ NEBUDE OPAKOVAŤ…😉

v letnom čísle Dymáka, bude v sekcii “takto to robím ja” článok o včelárení rodiny Vinceových a práve kolega Vinc, včelári v “modifikovaných NN”, teda v úľoch 420x200 mm.. viem že to nie je 220 ale jeho prednášky a skúsenosti pomáhali po celom Slovensku šíriť ideu NN včelárenia… hoci má skoro zander… roky úspešne včeláril, teraz sa toho chytila jeho dcéra a znovu idú na 160 rodín…

…ono bol som po treťom pive už aj nalomený na spoluprácu, len mi na tej metodike vadili dve veci zaprvé, že 10 plástov v tom pridávanom medníku bolo len v tom prvom, ktorý sa v sezóne nevytáčal a celé leto bol na vrchu zostavy ako “medná komora” a to neustále odkladanie plného medníka nielen pri podsúvaní bežných medníkov ale pri každej činnosti v plodisku ma nelákalo ale hlavne mi vadilo, že podľa tohoto "vynálezu", všetky ostatné medníky ⅔ LG boli len s rámikmi v počte 8 ks, ktoré sa držali v patričnej vzdialenosti uložení v hrebeňoch…keďže nie som priateľom hrebeňov, ani hlbokých buniek na medníkových plástoch vycúval som…. Pokiaľ som sa informoval, celý projekt s využitím teplej stavby v B a nízkych medníkov LG nebol extra úspešný, .. neviem či pre nedostatok skúseností s teplou stavbou alebo s takýmto usporiadaním plástov (v jednom úli teplá aj studená stavba)… videl som na škole posledné dva úle , no používajú ich len na odkladanie matiek…   

Nemyslím si že studenú stavbu by včelári začali používať kvoli tomu že “obdivujú západ” alebo, že to tvrdí “menjstrým”…  včely im pri teplej stavbe niekedy uhynuli hladom napriek tomu, že zásoby v úli boli,..či to bolo nevhodným umiestnením česna alebo len neskúsenosťou včelára neviem posúdiť, pretože skutočne sa včelárom na slovensku studená stavba osvedčila hlavne kvôli bezproblémovému zimovaniu na B rámikoch   …musím spomenúť aj teplú stavbu o ktorej používaní mi pri pive básnil terajší predseda slovenského spolku SZV.. on je totiž súčasne aj riaditeľom včelárskej školy a práve tam chceli uviesť do života systém kombinovaneho rámikového systému, ktorý by umožnil využiť najvyužívanejší úľ B a rozšíť jeho plodisko na 12 rámikov lebo 10 je málo… a práve tu chcel Filo použiť teplú stavbu v plodisku…nie pre “to že je to pre včely vhodnejšie” ale preto, že by pri 12 rámikoch na teplú stavbu získal rozmer nadstavku na ktorý by priamo mohol pridávať ako medníky nízke 3/3 LG na studenú stavbu, proste "patentovateľná" myšlienka, skĺbenie najrozšírenejšieho slovenského úľ B a “svetového LG”…kedže vedel že včelárim na ⅔ LG lanáril ma aby som do toho šiel…… škoda že ma neukecal, mohol som mať skúsenosti s "teplou" stavbou 😉..…   

Normalizovane sú nadstavky v SR na 10 rámikov, len najpoužívanejšia výška rámika B=285 mm má aj modifikácie na 8 či 12 rámikov,.. najčastejšie sa používa rovnako vysoký rámik/nadstavok v plodisku aj v medníku, ale v poslednej dobe sa k plodisku B začínajú používať medníky E ..všetko je to na studenú stavbu… vysoký rámik C má podobne ako A minimálne používanie… dokonca menšie ako JU, kde sa už používatelia v poslednej dobe odkláňajú od vysokého medníka k polovičným výška rámikov v medníkoch… zistil som že sú aj používatelia A (či zander )ale je to lokálne, niečo ako miera českého adamca pri hraniciach s Moravou…

Najčastejšie je to u nás na Slovensku rámik s dĺžkou rámika 420 mm a výškou podľa úľa ( A= 220mm,B= 275 mm, C=360 mm, E=170mm), Jednotný úľ (Čechoslovák) s rámikom 370mm a výškou 300 a tiež Langstroth o dĺžke rámika 448 mm a výškach 137, 159, 185, 232 a 285 mm. No aj iné typy a hromada „samodoma“ rámikov s vlastnými rozmermi.

Výhody dlhšieho rámika si chvála hlavne užívatelia dlhších rámikov..😉 každá líška svoj chvost chváli… na Slovensku  sú okrem čehoslováka všetky rámiky dlšie…dokonca máme v systéme priamo rámik  s označením A, teda s  dĺžkou rámika 420 mm a výškou  220mm  ale  vlasne ho nikto nepoužíva,.. používajú savyššie a do medníkov nižšie….. takže poinformujem sa ešte, ale zázrak to zrejme nebude…   . 

…javali ak si nič nečítal o vibráciach plástu, určite si čítal niečo o včelích tančekoch ktorými lietavka informuje kolegyne o miestach kde sa vyskytuje znáška… napadlo ťa niekedy rozmýšľať ako lietavka oznamuje svoje info a ako sledujú ostatné včely jej tanec, keď v úli je absolutná tma?… práve jej zastavenia a trasenie plástom dávajú info… zakvačí sa do buniek a kmitá, pobehne a kmitá..veď nastuduj, gall ti dal dobrý zdroj

..netreba si však predstavovať že včely nedostávajú všetky plásty v plodisku kvôli tanečkom a vibráciám..  ten “tanečný” plást je jeden… je to o aj tom že si ponechávajú priestor nad dnomplodiska…ako som písal,  ja si nechávam stavať medzisteny v medníku a sú po dolnú látku..ale  pri mojom spôsobe včelárenia sa časom plásty dostanú do plodiska a verte či nie včely ich na tanečný plást často upravia, vyrobia diery v dokonalom pláste pri latke …😉

Ing. Emanuel Veselý, mezi včelaři známý jako tvůrce známého webu Fascinovaný včelař 

https://fcelar.blogspot.com/

Mám roják kde je sito v dne, mám aj na boku… sito na strope je blbosť  ako píše gall aj tom, a lepší u mňa  je ten, ktorý má sito v dne…

Petra nie že by som  v živote pochytal veľa rojov, ale NIKDY som im nedával rámik s plodom…  ako píše kolega Tom, roj sa usadzuje na medzisteny (niekto aj na prázdne rámiky bez medzistien)… samozrejme že nikdy som ani tri dni roj neväznil, usadil som ho hneď ALEBO PREVIEZOL NA INÉ STANOVIŠTE… JEDINE AK SOM HO NIEKOMU CHCEL DAROVAŤ, TAK BOL V PIVNICI DO DRUHÉHO DŇA KÝM SI NOVÝ MAJITEĽ PREŇ NEPRIŠIEL…samozrejme to väznenie o ktorom píše Tom má to logiku najmä u roja kde nepoznáš jeho pôvod, je to postup pri ktorom je nariadenie (zvyk?) o likvidácii neznámych rojov bezpredmetné… teda ale ak už niekto kvôli tomu že včely neboli usadené v strapci ale rozlezené po hrubom konári či na plote použije plást na ich nalákanie, mal by na druhý deň plást do ktorého včely uložia obsah svojich volátok (s potenciálne rizikovým medom) vybrať a zlikvidovať…  píšeš že to boli tvoje včely, ak je roj usadený na strome na včelnici alebo tesne pri nej je to logický predpoklad že je to vlastný roj, netreba podliehať panike..  ale ak sa roj usadí do prázdneho nadstavku na tvojej včelnici treba spozornieť, nemusia to byť tvoje včely…

skúsim s iného súdku…

u nás na Slovensku si včelári založili vlastný časopis… nevlastnia ho žiadne včelárske organizácie, píšu tam práve praktizujúci včelári o tom ako včelária a čo sa im pri chove včiel osvedčilo…

toto by som odporúčal aby čítali začínajúci včelári, aby neskončili len pri pozeraní videí na internete… V Dymáku  za niekoľko rokov bolo postupne zverejnené mnoho  postupov chovu včiel z praxe… samozrejme že je na včelárovi podľa ktorého postupu bude včeláriť on, či si zvolí nízke nadstavky, či vysoké alebo kombinované (dadant)…či si zvolí teplú stavbu alebo studenú, izolované úle alebo tenkostenné, očka, sito v dne, vysoký či nízky podmet… no radšej nebudem písať ďalej, aby som nebol obvinený že som liberál a vlastne náš časopis včelárom nepomáha, keď im jasne nepovie čo je JEDINÉ SPRÁVNE, AKÝ ÚL A AKÝ POSTUP ZVOLIŤ ABY VČELÁR BOL ÚSPEŠNÝ A ABY MAL VEĽA MEDU…

myslím si že bez toho aby som hodnotil české včelárske kapacity (či už historické alebo súčasné) a ich postupy, bez toho aby som dával zásadné rady začínajúcim včelárom, dám len jednu vetu - včelár by mal chovať včely tak aby v svojom znáškovom prostredí dosahoval úspechy, mal by používať postupy ktoré sa mu osvedčili. Nepovažujem za správny postup adorovať jeden postup ošetrovania a chovu včiel,  nie som ten kto bude tvrdiť, že s tých postupov zverejnených v Dymáku je najlepší môj (nízke nadstavky, studená stavba), alebo priateľa Honzu Kolomého (klasická česká miera, rovnaké rámiky v plodisku aj medníku, teplá stavba), alebo zverejnený postup kolegu Kršku (Blaník, dadant systém, rozličné rámiky, teplá stavba) či postupy  včelára Jirku Marxa (nízke nadstavky, rovnaké rámiky v plodisku aj v medníku, studená stavba)…. 

roaming e to fajn keď je človek spokojný s tým ako chová včely… ja som spokojný tiež a to všetky včely chovám na rámikoch Langstroth, naprostú väčšinu rodín mám na nízkych nadstavkoch ⅔ LG miery (výška rámika 159 mm) ale mám aj rámiky  LG Jumbo (výška 285mm) a tiež 4/3 LG ( výška 325mm).

nie celkom chápem to prečo by niekto (a už neviem prečo ja ) mal ostatných presviedčať že “jednotné rámiky” teda rámiky s rovnakou výškou sú “lepšie” ako tie kde v plodisku sú vysoké rámiky a v medníku nízke… osobne ako problém nevidím používať dva rozmery rámikov ale rovnako nevidím žiaden problém v tom, používať rovnaký rámik v plodisku aj v medníku…

tak úľ ako aj rámiky sú rôzne, prostredie kde sa používajú je rôzne a technológie ktoré sa používajú pre ošetrovanie včiel v rozdielnych úľoch sú ROZDIELNE! ………..nepovažujem za správne demagogicky vyhlasovať nejaký úľ a technológiu za jedinú správnu… 

výhody “dadantovského” včelárenia, teda vysoké plodisko a nízke medníky už popísal  Tom a ty sám  si odskúšal že je to fajn, pochvaľuješ si výhodu nízkych medníkov, panenský med a skladovanie len panenských plástov…. je to super…poznám to…

úly, v ktorých mám  vysoký rámik v plodisku a nízky v medníku je teda popisovať zbytočné, budem sa venovať tým ktoré majú len NN nadstavky… tam mám rovnako vysoké (teda nízke) rámiky v plodisku aj v medníku… a predstav si, že mám nielen výhodu že dokážem zvládnuť nízky medník, ale ťažím med len z panenských plástov, ktoré nie sú v úli keď likvidujem klieštika! ..ide to podobne ako u tých úľov kde je plodisko vysoké a medníky nízke… 

včely majú plodisko na troch nádstavkoch a nad nimi sú medníky…. do zimy im ponechám hore štvrtý nízky nadstavok, do ktorého si uložia veľkú časť zásob (ostatné zásoby majú v plodisku), v priebehu zimy sa preplodujú a prepapkajú do aj toho horného nadstavku a ja na jar odoberiem celý spodný nadstavok ktorý v zime robil funkciu “tlmiča” a sú v ňom čierne preplodované plásty na vytavenie… hore nad plodisko  pridávam medníky s panenskými súšami, ktoré neboli v úli keď som likvidoval klieštika… medzisteny nepridávam do plodiskových nadstavkov ale do medníkových, kde ich postavia k mojej spokojnosti… spodný medník v jeseň sa stane súčasťou plodiska do zimy ako horný štvrtý nadstavok so zásobami a tak dookola… 

nikoho nechcem presviedčať že jednotný rozmer rámikov v plodisku aj v medníku je výhodou, je to proste iný postup, jednoducho môžem robiť odložence (oddelky) , posilňovať ich plodovými plástami z iných rodín (čo sa samozrejme dá aj u vysokých rámikov v plodisku), ale tiež môžem robiť iné protirojové postupy (preletáky, de-maré metódu)  ale neznamená to že rovnaké rámiky sú zázrak…je to iná metóda ... treba si  uvedomiť, že LG rámiky aj keď sú nízke majú šírku (448 mm) teda radikálne väčšiu než bežne používané úle a chumáč v plodisku je v tvare zvislého elipsoidu a tak po okrajoch rámikov plodiska je vždy dostatok zásob medu aj peľu. NIKDY mi v zime neuhynula ani v úľoch z nízkymi rámikmi ani jedna rodina…. bolo to jedno, či boli v úľoch z polystyrénu (liaty koplen) o hrúbke 40 mm alebo v dreve o hrúbke 25 mm.

nechápem prečo by som mal začiatočníkov či skúsených včelárov presviedčať že LG. či rovnaké rámiky v plodisku a medníku sa TO JEDINÉ SPRÁVNE RIEŠENIE… nie sú,  sú jedným z úspešných a dobrých riešení…

u nás na Slovensku je viac ako 10 000 včelárov, ktorí používajú rovnaký rámik v plodisku aj v medníku… na nížinách pri maďarských hraniciach majú ako plodisko dva nadstavky s výškou rámika 285 mm a  3 medníky s výškou rámika 285 mm, na severe v horách používajú jeden nadstavok na plodisko a jeden na medník a majú rovnaké rámiky vysoké 285 mm… všetci sa mýlia, všetci už roky nemajú med a hynú im včely lebo nepoužívajú rozdielne výšky v plodisku a v medníku??? … skúste im to povedať, ja to robiť nebudem… viem totiž aké úspechy dosahujú…