Petra ak niekto napíše takúto blbosť , citujem: “takže pokud tam v lednu byly 4 roztoči, koncem února jich už může být přes 200 a v červenci je konec .”… tak takého včelára by som bral s rezervou, nevie o včelách skoro nič a zrejme aj to izolovanie matiek robil blbe… ale nepatrím k vyznávačom izolovania matiek ani v lete ani v zime (to len na okraj diskusie 😉)..
goro:Novackého Včelárstvo z roku 1955 uvádza na strane 143 pozdĺžny a priečny rez 9-rámikového béčka podľa normalizácie úľov a rámikov z roku 1935. - vnútorná dĺžka boxu 440 mm (včelia medzera 10 mm)….
..ak ja napíšem, že takúto medzeru na boku včely zvládnu je to fakt…. overený desiatkami rokov….
ak sa rozhodne včelár v ČR, že bude takúto včeliu medzeru v svojom úli používať to nie liberalizmus… to je rozhodnutie praktika…ako som písal predtým, včelár vnucuje svoje predstavy o včelej medzere včelám
… či je o tom že v ČR musí platiť jediná a iná medzera na boku rámika…?… aká?
Tome čítali ste vôbec celý môj príspevok?
Javali nevyrába B-čka, on chová včely v Čechách, neviem v akom úli a rozhodol sa používať včeliu medzeru ako sa používa na slovenskom úli B… ja som mu napísal že môže byt bez obáv 10 mm používať, že včely to zvládnu (hoci včely by preferovali medzeru menšiu, ale o tom aká je medzera rozhoduje včelár!)
Prečo radšej ako kopanie do GORA, NEPORADÍTE JAVALOVI AKÚ VČELIU MEDZERU (JEDINÚ SPRÁVNU) MÁ POUŽÍVAŤ PRE VČELY, AKÁ TEDA JE JEDINÁ SPRÁVNA VČELIA MEDZERA MEDZI BOČNOU LATKOU A STENOU NADSTAVKU V ČR, AKÁ MUSÍ BYT V ÚLI ABY JU ČESKE VČELY REŠPEKTOVALI, AKÚ MÁTE TÚTO MEDZERU V BLANÍKU, …PÍŠTE K VECI PROSÍM!
Novackého Včelárstvo z roku 1955 uvádza na strane 143 pozdĺžny a priečny rez 9-rámikového béčka podľa normalizácie úľov a rámikov z roku 1935. - vnútorná dĺžka boxu 440 mm (včelia medzera 10 mm)….
..ak ja napíšem, že takúto medzeru na boku včely zvládnu je to fakt…. overený desiatkami rokov….
ak sa rozhodne včelár v ČR, že bude takúto včeliu medzeru v svojom úli používať to nie liberalizmus… to je rozhodnutie praktika…ako som písal predtým, včelár vnucuje svoje predstavy o včelej medzere včelám
… či je o tom že v ČR musí platiť jediná a iná medzera na boku rámika…?… aká?
obecne táto medzera by mala byť max 6 mm, teda na jednu včelu ako medzi plástom a bočnou stenou nadstavku, ale tu sa stretávajú dve drevá, zvislé vlákna rámika a vodorovné z nadstavku a nedochádza k zmenšovaniu či zväčšovaniu medzery v takom rozsahu, že by to včelám komplikovalo život… táto medzera je dôležitá pre ventiláciu úľa včelami ale o jej veľkosti rozhodujú včely len niekde v dutine stromu a nie v úli a pre včelára je praktickejšie 9 resp. v pohode aj 10 mm… včelám by to nemalo vadiť, tie sa prispôsobia…
Petra teraz ti napíšem niečo čo sa určite nebude Tomovi páčiť 😉… OP je tiež cesta, ktorou sa dá úspešne včeláriť (bez úhynov, bez rojenia, s minimom práce)…mám priateľa Jožka, ktorý má viac ako stovku rodín vedenú týmto spôsobom a nevie si vynachváliť, už o tom písal aj do Dymáka… ja aby som úprimne napísal, tiež od počiatku pokladal metódu za prácnu a za “znásilňovanie včiel”, chovateľ ich prinúti vytlačiť med z plodiska, komplikuje im chov plodu s tým že mladušky majú peľ ďalej od lariev ale… ako píše MS, metóda sa dá vždy modifikovať, prispôsobiť ale na to by ju musel človek praktizovať…… nemusí sa zimovať na pár plástoch v plodisku, 2x do nich v zime liezť a pod… hoci kamarát Jozef hovorí o nižšej prácnosti, on to porovnáva s Dadantom, ktorý mal predtým (ľahšie nájde matku, nemusí sa venovať toľkým plástom v plodisku pri výmene a pod)
….mne na metóde vadí ten peľ (pokladám ho za rozhodujúci pre kvalitu včiel) a hlavne mriežka, tú ja nepoužívam a bez nej OP nefunguje… píšeš o vyššej prácnosti, tá sa vždy dá zredukovať praxou ako píše MS, ale neverím že by som sa priblížil k 20 min. čistého času na rodinu za rok, ktoré dnes (okrem medobrania) mám pri mojom systéme… ale komu hus, komu prasa, komu pečená klobása… keď včelári nebudú skúšať zastaví sa vývoj…
Čo je to „optimalizované plodisko“?
Prv než začneme vysvetľovať pojem „optimalizované plodisko“ (OP) musím upozorniť včelárov, ktorí používajú pre chov včiel v plodisku aj v medníku nadstavky rovnakej výšky aby ďalej nečítali. Metóda optimalizovaného plodiska sa dá výhodne aplikovať len v systémoch, kde v plodisku sú vysoké rámiky a v medníku nízke. Teda v kombinovaných úľoch podobných Dadantu !
Metodika vychádza z princípu že sa včelstvu sa zúži plodisko teplodržnými priehradkami na taký počet plástov , ktoré matka dokáže efektívne zaklásť a včely intenzívne ošetriť. V podstate by sa dalo napísať že „optimalizované plodisko = zúžené plodisko“. Aj sám Miro Sedláček autor tohto názvu napísal “ metodika optimalizovaného plodiště je tak „protichůdná“ mnoha moderním metodikám a zažitým zvykům, vrací se v mnohém k dobrým slovům mého dědečka, a není nikde na webu (ani v zahraničí) oficielně prezentována v plném rozsahu“. Tak ako jeho dedeček aj naši včelári roky zužovali včely, používali priehradky, utepľovali, tak v čom je to nóvum a prečo metodika je tak moderná? No metodika optimalizovaného plodiska v podstate vo svete moderná nie je, v Európe sa používa desiatky rokov (ako aj iné metodiky) ale Sedláček pri svojich cestách po nemeckých včelárstvach sa ňou nadchol, vymyslel ten ľúbivý názov (ináč je aj autorom názvu „polštář/vankúš“ pre spodný nadstavok na dne) a začal v Česku OP propagovať! Nielen propagovať, on metódu začal prakticky zavádzať na svojich včelniciach, o výsledkoch robil školenia, točil videá a jeho zásluha na tom že optimalizované plodisko začína v praxi skúšať čoraz viac včelárov je bezpochyby veľká.
Optimalizácia plodiska je určená pre stredne silné alebo aj slabšie včelstvá a jedným z dôležitých prvkov je lepšie vyhrievanie menšieho plodiska v ktorom sú paradoxne zakladané väčšie plochy plodu ako by včelstvo malo vo väčšom neoptimalizovanom plodisku. V OP totiž nechceme mať na jar náhodne plod na troch vysokých plástoch. Chceme aby matka najskôr zakladala jeden celý plást. Až potom druhý a keď je ten zakladený na 90% pridáme tretí. Nakoniec bude mať v OP matka toľko buniek koľko ich je schopná zaklásť za 21 dní. Teda štyri či päť, no max. sedem plástov. Dvadsiaty druhý deň sa matka vracia na miesto, kde sa bunky uvoľnia vyliahnutím mladušiek a ide s kladením znova dookola. Výsledkom je malé plodisko, energeticky menej náročné a na jeho prevádzku je potrebné menej včiel. Matka neblúma bezcieľne po plástoch v piatich nadstavkoch. Takmer vo všetkých bunkách v plodisku je ideálna teplota na vývoj včiel. Také podmienky veľmi nesvedčia reprodukcii klieštika. Zato včely sú vraj (neviem potvrdiť) dlhovekejšie, odolnejšie, lepšie sa učiace ako tie, ktoré sa vyvíjajú v bežných plodiskách.
Postup vyjadrený zjednodušene je taký, že vo februári sa prepážkami ohraničia včely na plásty ktoré obsadzujú, po prelete sa zúžia len na plásty s plodom. Zásobné plásty ktoré sa takto ocitnú za prepážkou sa odviečkuj a včely ich používajú na chov plodu. Ak ste sa dočítali až sem a nejaké tie včely ste už odchovali, určite vás napadne otázka koľko vlastne matka potrebuje plástov, aby mohol spokojne klásť. V odbornej literatúre sa uvádza, že matky kladú 1800-2200 vajíčok denne. Toto má nejakú krivku s vrcholom okolo slnovratu ale počítajme 2 200 vajíčok denne. A to je prosím slušná matka, žiadny chcípák aj keď môžu byť aj matky kladúce krátkodobo 3000 vajíčok, takých zase veľmi nie je a je to ich špičkový výkon, nie bežný. Od položenia vajíčka prejde po vyliahnutie mladušky 21 dní. Túto dobu môže čiastočne ovplyvniť teplota, ale nebudeme sa dohadovať o hodinách. Matka nemôže ale použiť bunku hneď. Jednak samotný proces liahnutia chvíľu trvá a aj včely musia bunku čistiť. Teda skúsme uvažovať 22 dní. No a 22 x 2 200 je 48 400. Nebuďme malicherní a doprajme matke pekných zaokrúhlených 50 000 buniek pre celý cyklus. To je maximum a po skončení cyklu už zasa môže klásť do uvoľnených buniek. Na dm štvorcovom súše je jednostranne 400, obojstranne teda 800 buniek a 50 000/800 je 62.5. Potrebujem teda 62.5 dm štvorcových plochy pre plod. Podľa veľkosti použitého plástu v plodisku teda matka zakladie max 3- 4 plásty ( u 4/3 LG) či 6-7 plástov ( v B) resp. 7- 8 plástov (u 39x24).
Ako to? Predsa už začínajúci včelár vie že jeden nadstavok B či Adamca nestačí na plodisko a to je tam tých plástov 10 ! No a tu je celá pointa OP! V bežnom plodisku chovajú na pláste včely plod a okolo neho majú uložený peľ a med. V OP vďaka pridaniu ďalšieho plástu matke na kladenie až keď predchádzajúci je na 90% zakladený sa dosiahne stav, že všetky plásty v plodisku majú v každej bunke len plod! Teda v plodisku u OP nie je peľ, nie sú zásoby len včely a ich plod! Preto stačí menší počet plástov. Samozrejme medníky (ten nad plodiskom je medník včiel) sa musia prikladať včas a v dostatočnom množstve. Prvý medník pri rakyte (jíva) a druhý keď začne kvitnúť čerešňa(třešeň) A ešte niečo, v medníku je nutné používať súše, nie medzisteny, teda aspoň nie u prvých troch. Med a peľ potrebný na chov plodu je uložený nad mriežkou v prvom NN teda to sú akoby vence pri plode, len je medzi nimi a plodom malá medzera. Tento medník sa nevytáča, resp. môže sa vytočiť až na konci sezóny. Plodisko sa na začiatku jari sa rozširuje najlepšie zásobným plástom. Dostanú zásoby blízko plodu. Včely rámik čistia, skrmujú a zároveň robia matke miesto. V tom čase sa dá použiť aj súš, ale je to škoda tam tie zásoby k plodu nepremiestniť. V okamihu, keď je ale silný prínos peľu a sladiny tak sa tam tá súš jednoducho nedá dať. Matka to nemá šancu stihnúť zaklásť. Včely súš zaprskajú skôr, než položí vajíčka. Ale dá sa dať medzistena. Možno mi to niektorí nebudú veriť, ale keď je matka obmedzená, tak kladie do nevystavanej medzisteny. Bunky sú sotva kúsok povytiahnuté. Ale matka kladie a za zadkom má armádu staviteliek, ktoré sa snažia bunky povytiahnuť, aby sa vyliahnuté larvy mohli zakŕmiť.
Rozhodne Sedláček netvrdí, že sa včely v OP nemôžu vyrojiť. Keď si včely postavia hlavu, tak pôjdu von. Ale neroja sa viac, než u iných metodík. V Nemecku dávajú na kraj plodiska k prepážke stavebný rámik. Ten po zaviečkovaní vyrezávajú a vkladajú späť. Sedláček hlása že trúdy sú darmožrúti a v OP ich nechová. Pokiaľ si včely niekde časť plástu prestavia na chov trúdov to nerieši. A prečo sa v OP často neroja? Jednak plodisko je len v dolnom nadstavku, pri letáči, so stálym prívodom čerstvého vzduchu a tak sa neprehrieva. Lietavky nezahusťujú plodisko. V noci sa vyvesujú za prepážkou vo voľnej časti úľa a tento priestor slúži aj na odovzdávanie prineseného nektáru a prechod lietaviek z peľom do NN. Proste nepletú sa krmičkám v plodisku popod nohy, čo je zasa vec pôsobiaca protirojovo ak sa plodisko zbytočne včelami neprehusťuje. A čo je asi najdôležitejšie je to, že ak sú včely v OP vedené dobre, tak sa jednoducho nemôže stať, že včely zalejú plodisko sladinou lebo jednoducho nie je kde ju dať. Zaliatie plodiska sladinou je vec vyvolávajúca rojovku pomerne spoľahlivo. Ale pri OP to jednoducho ani nejde. Matka má stále kam klásť a sladinou v plodisku včely nemajú kam uložiť.
Tak ako priatelia? Poskytol som vám dosť námetov na rozmýšľanie? Budeme veriť Sedláčkovi? Nejde totiž len o neho, poznám včelárov ktorí skúšali OP a boli nadšení ale aj takých, ktorým to nevyšlo podľa ich predstáv. Považujem za zbytočné popisovať ďalšie výhody OP (ľahká výmena matky či jej zaklietkovanie ) alebo nevýhody (nutnosť odkladať peľové plásty či dokrmovanie peľom na jar). Jednoducho vyskúšajte a dajte vedieť, ja aspoň jednu rodinu na OP tento rok skúsim. Sedláčkove videa by si mal záujemca o OP prehliadnuť všetky (sú ich desiatky), pretože v každom podá len čiastočné info, vybral som vám toto sú tam protirojové opatrenia v OP, pár slov o medníkoch a aj výmena starého diela: https://www.youtube.com/watch?v=ryhipYaLhpA ;
Aby to nebolo len o Sedláčkovi a jeho videách, vypočujte si k OP aj prednášku Tomáša Moravca, podáva svoj postup veľmi ucelene: https://www.youtube.com/watch?v=ewK36zc40H8
MS napísal postup ako koncom leta ak včelár zbadá že mu včely nosia melicitózu zabezpečiť aby neskončila v plodisku a nekomplikovala včelám zimovanie…citujem…
“ Já uvedu pouze jak převést včelstvo na OP v počátku nebo v průběhu melecitózní snůšky a zachránit si tak suché plodiště, které lze po skončení této snůšky doplnit vhodnými zásobami na zimu.”
podľa môjho názoru je to funkčné riešenie… chce to len dve podmienky, aby včelár postrehol že beží taká znáška a aby nezačala začiatkom září, ale skôr ako tento rok… ten bol pre takýto postup ideálny..
kto chce postup MS odskúša, kto nechce odskúšať môže k navrhnutému postupu svoje pripomienky písať, no diskutovať o OP (optimalizovanom plodisku) treba v inom vlákne (vlákno OP), MS požil v danom postupe podobu OP na riešenie konkrétneho problému s melicitózou… nikoho tu nenúti chovať včely v OP, predsa jasne v postupe uvádza : “Po definitivním ukončení problémové snůšky mohu OP zrušit. Plodiště doplním na plný počet plástů na zimování a buď nakrmím cukrem, anebo nad mřížku umístím odložený nástavek s květovým medem a nechám včely během několika týdnů na konci léta přenosit tento med do plodiště. Variant je celá řada.”
Tom ako sám uvádzaš veľkosť včiel je trochu závisla od genetických vlastností ale absolutne chápem Jirku a súhlasím s MS, že dobre živené včely pripravené do zimy (tie dlhoveké ) sa líšia od letných , čo je dané veľkosťou tukového telieska. Tá veľkosť je očividná ak bolo dosť peľu až jeho prebytok pri chove lariev, ak nebolo dosť peľu, alebo bolo málo mladušiek, ktoré by sa o larvy dlhovekých dobre starali včely sa rozmerove výraznejšie nelíšia… ten rozdiel veľkosti je evidentný aj pri rozdielnej genetike v rámci jednej rodiny… samozrejme je aj viac faktorov vyplývajúcich na veľkosť robotníc napr. teploty v okolí plodového plástu a pod…. Ale nedostatočné množstvo peľu je priamo úmerné dobre živeným včelám, dlhoveké a teda aj väčšie včely dokážu včely pri dostatku peľu vychovať nielen v jeseň aj oveľa skôr…..
Všetci "VIEME", že priestor pre včely sa často uvádza, že je medzi 6 mm a 9 mm. Nejde však o to že je to celý ten priestor včely vždy ponechajú a pod 6 mm zapropolisujú, závisí to predsa od toho kde včely tú medzeru nechajú a neprestavajú ani nezapropolisujú (aj keď je to nie čistý propolis), je to buď 5,3 mm + alebo - 0,5 mm, alebo je to 9,0 mm + 0,0 mm - 1,0 mm. Jednoducho existujú dve odlišné pásma možného priestoru pre včely a tie sa vyskytujú preto, že v niektorých situáciách budú včely pracovať individuálne, ale v iných situáciách musia byť schopné pracovať chrbtom k sebe. Ako som písal, ak sa jedná o dva susediace plásty so zaviečkovaným plodom včely ponechajú medzeru 9 mm, teda aby mohli pracovať dve včely chrbtom k sebe, ale krajný plást pri stene nadstavku im postačuje aby bol priestor na jednu včelu pretože len jedna strana medzery je tvorená plástom….všetky medzery ale v úli má “pod palcom” včelár, a on im určí medzery, aj medzi plástami v nadstavku, aj medzi rámikmi v nadstavkoch nad sebou…predstava že včelám to vyhovuje tak či tak je blízko pravdy… je v záujme včelára aby boli vyhovujúce pre neho, včely sa prispôsobia (a krajný rámik nikdy nevyberám ako prvý pri kontrole lebo ho kvôli väčšej medzere ako 5 mm obyčajne pristavajú…)
Presnejšie povedané, priestor pre včely je definovaný ako veľkosť medzery medzi 6–9 mm (1⁄4–3⁄8 palca), v ktorej by včely nestavali vosk ani neupchávali propolisom. Ak by bola medzera väčšia ako 9 mm (3⁄8 palca), včely vyplnia medzeru plástom. Ak bola medzera menšia ako 6 mm (1/4 palca), včely vyplnia tento priestor propolisom. Samozrejme 8 mm je stred medzi ¼ a 3/8 palca a je dobrý … ale ak sú dva zaviečkované plásty v plodisku medzera medzi nimi je 9 mm, presne aby sa vmestili dve včely chrbtom voči sebe… tých 9 mm je však už riskantné medzi dvoma rámikmi nad sebou, pretože stačí mierne prehnutie hornej latky (drevo pracuje) a už tam včely začnú stavať voskové môstiky.. 10 mm je už rozhodne veľa..
Ďakujem za pochvalné ale aj za kritické slová…len na doplnenie, na margo tých tých kritických slov musím priznať, že sa my včelári často dopúšťame chyby, že radíme podľa svojich skúseností…"mea culpa"… totiž zakúpený oddelek pri nízkych nadstavkoch ako ja používam ak má plod na 5 plástoch tak o 4 týždne je v ňom toľko včiel, že 10 nízkych rámikov im nepostačuje (potrebujú min 15 rámikov a viac) a musí sa jednoducho pridať ďalší nízky nadstavok aby mohlo ísť včelstvo úspešne do zimovania, na rozdiel od vysokých nadstavkov kde sa včely dajú úspešne prezimovať na jednom nadstavku…
Čo sa týka materskej mriežky v štandardnom chove ju vôbec nepoužívam, začiatočníkom ju odporúčam len pri tom rozšírení oddelku aby matka nešla s plodovaním hore a dalo sa tak použiť to zebrovanie medzistenami ale ako píšem len ak sú včely naozaj silné a je dostatočne teplo..ináč zebrovanie plodiska (!) rozhodne neodporúčam…
No tak milovníci zvierat (nielen včiel) skúsme sa vrátiť ku včelám…😉
Chytrým včelárom je všetko jasné, aj chov včiel v nízkych nadstavkoch, ale keďže píšem pre všetkých aj pre “neskúsených" rád vysvetlím (hlavné pre nich, nie pre “chytrých”) ako u mňa funguje “medník včiel”. Ako som v tomto vlákne písal, včely majú nad plodom vždy , počas celého roka v tomto nadstavku medné zásoby na prípadné preklenutie bezznáškových období a nevytáčam zásoby z medníka včiel ich ani keď sa pripravujú na zimovanie, teda na konci leta. Ako som napísal, med im ponechávam a k tomu prikŕmim cukrom. Neprídem teda každý rok o 3 panenské plásty ale o všetkých 10 v tomto nadstavku, pretože medník včiel sa stáva súčasťou plodiska, do zimy idú včely s tým že medník včiel je na vrchu zostavy! Včelí chumáč/hrozen sa postupne v priebehu zimy a hlavne na jar preploduje a prepapá až do tohoto nadstavku (u studenej stavby a NN je to proste tak, včely idú dohora!). V “byvalom” medníku včiel na jar sú ideálne podmienky na plodovanie, v teple (skutočne teplo stúpa dohora), pod utepleným vrchnákom, na čiastočné už preplodovaných plástoch s uloženými zásobami peľu a okolo v dosahu med… no včelám to plne vyhovuje.. ten spodný nadstavok plodiska (nech si ho nazve “neskusený” včelár ako chce), je na jar prázdny, včely sa posunuli dohora, kde chovajú plod a ja odoberiem celý nadstavok čiernych preplodovaných medzistien na vytavenie (nejdem spomínať môj zdvihák, ale proste odoberiem spodný nadstavok bez toho aby som trhal od seba ostatné nadstavky plodiska a nerušil zbytočné včely 😉) a včely získali obnovu plástov v plodisku bez toho aby som ich vyrušovat a prekladal rámiky ako je to u iných fungujúcich systémov včelárenia.. samozrejme s prínosom prvého nektáru dostanú včely nový nadstavok aby si mohli vytvoriť nový “medník včiel" aj pre ďalší rok a ten sa koncom leta stane súčasťou plodiska aby sa na jar mohol odobrať spodný nadstavok s čiernymi plástami na vytavenie a tak dookola….nebudem to opakovať zrejme to časom pochopia aj “neskušení” včelári, stačí si to viackrát prečítať… pridaný nadstavok obsahuje panenské súše a matka , ktorá má dostatok tmavých súší v plodisku do neho nezačne klásť kým má dostatok priestoru pod ním….nad tento medník včiel už postupne prikladám medníky pre včelára a V NICH SÚ AJ MEDZISTENY A VČELY SI POČAS SEZÓNY VYSTAVIA NOVÉ SÚŠE ZA TIE ,O KTORÉ VČELÁR “PRÍDE”, KVÔLI POUŽÍVANIA MEDÍKA VČIEL A MED TOČÍM LEN Z PANENSKÝCH PLÁSTOV, PRETOŽE INÉ V MEDNÍKUNIE SÚ! … samozrejme sú aj iné fungujúce včelárske postupy, kde sa medník 15x (😲) musí odložiť, pretože včely sa v plodisku, zužujú,rozširujú, viackrát sa pridávajú medzisteny do plodiska a presúvajú sa čierne plasty za prekážku aby mohla prebehnúť obnova diela v plodisku, čo je dôležité…ale ja to nnerobím..
toto sú odlišnosti môjho systému preto ich popisujem podrobne, to že odobratím všetkých zásob včelárom (bez ohľadu nato či znáška je alebo nie je) hlavne koncom červenca a neskorým alebo nedostatočným zakrmením môže včelár výrazne ohroziť chov plodu platí vo všetkých úľových zostavách (chytrí vedia a neskúsení by si to mali zapamätať) a tiež všade a vždy platí,že matka položí len toľko vajíčok koľko lariev dokážu vzhľadom svoj počet mladušky vychovať , preto sa oddelky posiľňujú plodovými plástami s liahnucimi sa mladuškami aby sa oddelok mohol rýchlejšie rozvíjať, teda aby konečne mohla začať klásť viac vajíčok, mladá matka je schopná položiť aj v oddelku 1000 vajíčok denne ale v odloženci kladie výrazne menej a včely ju k tomu nemajú ako PRINÚTIŤ…chytrí včelári vedia , že ju nedokážu prinútiť ani k tomu aby položila jedno oplodnené vajíčko do matečníka a najprv budujú materskú bunku v tvare , kde otvor má veľkosť robitníčej bunky aby od matky “vylákali” oplodnené vajíčko….. no ale to by sme sa dostali veľmi ďaleko od medníka včiela radšj končím😉
Já ale píšu jen pro chytré a ne pro všechny jako Goro ….
😲 😕 😢
..i tak sa dá…😉
Petra , áno, na Slovensku je Ekopol po stiahnutí vadných šarží normálne v predaji, je aj medzi prípravkami ktoré schválili veterinari a predáva sa aj slovenský variant Ekovartín, už ho mám doma a budem skúšať. ..
https://svps.sk/zvierata/chov-vciel/veterinarne-lieky-a-pripravky-urcene-pre-vcely/
https://www.bee-shop.sk/Ekopol-pasiky-10ks-v-baleni-d225.htm?tab=description
https://www.mede.sk/sk/liecenie-vcelstva/pripravky-na-liecenie-dezinfekcia/2065-ekovartin-10ksbal.html
AKO PRIPRAVIŤ VČELY NA PRVÉ ZIMOVANIE?
Naši otcovia to so včelami mali jednoduché – august/srpen vytočiť, september/září zakŕmiť, v októbri/v říjnu zahodiť kľúč od včelnice a ukázať sa tam až keď včely z úľov vyletia. Dnes to také jednoduché nie je, treba ich aj preliečiť. Špecifikom je tiež globálna zmena počasia, sucho v lete, včelám chýba nektár peľ a majú ako náhradu klieštika. Ak včelár nezačne včas bojovať s klieštikom a nepodnecuje včelstvá aby neprestali plodovať, môže mať problémy s dostatkom kvalitných zimných včiel, nie sú dlhoveké a často v jeseň už nachádza prázdne úle.
Začínajúci včelár podnecujúci odloženec má zabezpečené plodovanie nielen v júli/v červenci, auguste/v srpnu ale vzhľadom na mladú matku aj v septembri/v září a môže sa stať, že pri peknej jeseni aj v prvých dňoch októbra/října. Ak začína včeláriť s rojom, prvé dni nepodnecuje, ak je znáška nemusí ani neskôr, ale ak znáška skončí po nejakých desiatych dňoch je treba s podnecovaním tiež začať, aby sa využil stavebný potenciál roja. Ten trvá tak tri týždne, čo roj v tej dobe nevystaví už neskôr nedobehne. Ak roj nemení starú matku, skončí s plodovaním skôr ako odloženec. V oboch prípadoch však začínajúci včelár musí ochrániť svoje včelstvá pred klieštikom, ktoré výskyt môže byť sprevádzaný intenzívnejším pôsobením škodlivých vírových chorôb. Ak pri roji začal s likvidáciou foretických klieštikov (klieštiky na včelách) hneď po osadení, klieštika v odloženci musí tiež riešiť, ak chce aby sa mu liahli kvalitné dlhoveké včely, vhodné na zimovanie. Je na rozhodnutí začínajúceho včelára , akú formu boja s klieštikom zvolí, ale môj názor je že v prvom roku by sa nemal dať „zblbnúť“ internetovými diskusiami o mäkkej a tvrdej chémii, o jedoch a bojových plynoch dávkovaných do včiel. Použitie alternatívnych metód boja s klieštikom chce skúsenosti, a preto by som začiatočníkovi odporúčal čo najskôr vložiť aj do odloženca ekologické liečivo EKOPOL. Po skončení plodovania , keď už nebude v roji ani v odloženci plod, len vyliahnuté včely by som odporúčal použiť (aspoň v prvom roku !) kontrolné zadymenie za použitia AVARTÍNU.
Okrem preliečenia je treba včely na zimu aj dostatočne zabezpečiť zásobami. Potrebujú peľ a cukor. Dostatok peľu je na včelách a začínajúci včelár zrejme nebude v prvom roku odoberať donesené medové zásoby, nespotrebované včelami na kŕmenie ak sa vyskytnú v úli, ale ich doplní cukrovým roztokom. Ak na podnecovanie odloženca (roja) používal včelár cukrový roztok o koncentrácii 1:1, na zimné zakŕmenie je vhodné použiť roztok o koncentrácii cukor/voda 3:2. Obecne sa nedá uviesť koľko takéhoto roztoku je potrebné dodať, ale traduje sa, že včely by mali mať v úli 15 až 25 kg zásob. Neznamená to však, že treba toľko zásob dodať, je to suma toho čo v úli majú a čo im dodá včelár vo forme kŕmenia. Každý kŕmi včely podľa svojich poveternostných a znáškových podmienok. Je len logické, že kde trvá zima sedem mesiacov musí dať viacej krmiva ako ten kde trvá zima 5 mesiacov. Kto na jar nemá vo svojich znáškových oblastiach jarné znášky, logicky musí dať v jeseň viac krmiva ako ten kde od jari idú vŕby, ovocné stromy a repka. Množstvo potrebných zásob je podobné bez ohľadu na druh úľa, ale veľkosť jednotlivej dávky a časové intervaly výrazne závisia od toho v čom ideme včely zazimovať. Ak začínajúci včelár svoje prvé včely chová vo VN (teda napr. Adamec, JU či B) zrejme bude viesť včely do zimy na jednom nadstavku.
Včelár by pri kŕmení mal mať na mysli to čo potrebujú včely. Potrebujú dochovať dostatok zimných včiel a uložiť si okolo budúceho zimného chumáča potrebné zásoby, najlepšie „nad hlavu“. Plásty v nadstavku sú pri mladej matke plné plodu a keby včelár chcel zakŕmiť jednou dvoma dávkami ako niekde čítal, dosiahol by len to, že včely by zapratali všetky voľne bunky niekde po obvode zaviečkovaného plodu resp. do plástov pri stenách nadstavku. Keď sa potom vyliahne aj posledný plod včely už nebudú prenášať zaviečkované zásoby a podľa charakteru zimy by mohli mať po začatí plodovania problémy dosiahnuť na zásoby a súčasne ohrievať plod na pláste. Pri zimovaní v jednom nadstavku teda by včelár mal viesť zakrmovanie na zimu vo viacerých menších dávkach tak, aby včely mali priestor a čas usporiadať optimálne zásoby. Cieľom je aby sa chumáč usadil v mieste vyliahnutia posledného plodu a v dosahu mal dostatok zásob. Pri zimovaní na nízkych nadstavkoch ktorých počet je obyčajne väčší, kŕmime vo viacerých dávkach postupne len ak sú včely na dvoch NN. Ak včely vystavili a obsadzujú už tri nadstavky, môže včelár pri umiestnení najviac prázdneho nadstavku na top pozíciu, zakŕmiť už v auguste/v srpnu nárazovo v dvoch väčších dávkach. Kŕmiť treba tak, aby objem pridaných zásob dosiahol max 2/3 potrebného množstva a posledné dávky musíme doplniť po kontrole stavu liahnutia plodu a zásob až v septembri/v září. Včely si potrebujú aj pri zaviečkovaných zásobách v nadstavku nad hlavou, umiestniť zásoby aj tu okolo miesta zimovania.
Pri začatí včelárenia na kombinovaných nadstavkoch (systém dadant )je v podstate plodiskom vysoký nadstavok, včely ho do zimy vystavia a zimujú v ňom a preto pri zakŕmení sa postupuje rovnako ako u JU. Začínajúci včelár je často zmätený, pretože počuje že treba dať 30 kg cukru a súčasne z druhej strany že 8 kg stačí! V úli „B“ sa voľakedy včelstvá zužovali v jeseň na 7-6 rámikov s bočnou uteplivkou a včelám dávali 7-10 kg ( ale na jar však bolo treba včely podnecovať!). Dnes sa včely v „B“ úli zimujú bežne v dvoch nadstavkoch, plodisko s plodom sa dá na hornú pozíciu a priamo do neho sa kŕmi. Nič sa nezužuje a keďže včely obyčajne majú 5-6 kg zásob vždy, dokrmuje sa ešte 14-16 kg. Pri takomto zakŕmení je istota, že do jari včely vydržia bez problémov, netreba ich na jar dokrmovať, pretože v zimných mesiacoch spotrebujú asi tretinu a zvyšok zásob je na jarnú dobu (marec, apríl), keď sa začne jarné plodovanie vo veľkom. V tomto období síce môžu prinášať už aj nektár, ale ak by už v jarných mesiacoch boli bez zásob, nemohol by včelár očakávať jarnú znášku z ovocných stromov, (ktorá v je už niekde pomaly jediná v roku) lebo včely by všetok prinášaný nektár preplodovali. Začiatočník často dá včelám radšej viac zásob aby pokojne mohol v zime spávať ale mal by mať na mysli, že včely neradi zimujú na zaviečkovaných zásobách. Ja by som 30 kg cukru včelám nikdy nedával, a to ani pri zimovaní v zostave 4 NN alebo 2 VN, pretože je to zbytočné a na jar sa aj tak musia plásty s cukrovými zásobami odobrať pre odložence, pretože chceme kvalitný med.
Keď dostanete svoje prvé včely, najčastejšie je to päť rámikový odloženec, s kladúcou matkou. Dobre je keď sú tri plásty s plodom dobre obsadené včelami , plus nejaké zásoby medu a peľu. Plod by mal byť rozličného veku, teda od vajíčok až po zaviečkované včely tesne pred liahnutím. Začínajúci včelár nemá obyčajne prázdne vystavené plásty (súše) a tak začnete včely rozširovať rámikmi s medzistenami. Tých päť rámikov vložte do stredu nadstavku a vložte medzistenu medzi plod a plást bez plodu na jednej strane a podobne aj na druhej. Teda nevkladajte medzisteny medzi plodové plásty ale nadávajte ich ani za plást zo zásobami. Voľne miesto vyplňte na jednej strane rámikovým kŕmidlom, čím oddelíte voľný priestor v nadstavku. Rámikové kŕmidlo vyrobíte tak, že na bočné latky rámika pribijete preglejku alebo sololit a škáry utesníte (dá sa kúpiť aj hotové z plastu). Do kŕmidla dajte cca 1kg cukru rozmiešaného s jedným litrom vody. Dôležité je aby ste nechali letáč zatvorený a odložencu postačí ak necháte otvorené len očko. Ak očko nemáte, obmedzte otvor letáča na 1-2 včely. V prípade, že nemáte pevné dno, ale je tam sito, prekryte ho u odloženca podložkou. Všetko toto sú opatrenia proti vylúpeniu odloženca, netreba ich podceňovať, aj keď okolo včely nie sú, akčný rádius 3-5 km je pre včelu pátračku nie problém. Tekuté kŕmenie je vhodnejšie ako medocesto, ku ktorému si včely musia nosiť vodu. Sledujte prvé dni letáč, včielky by mali prinášať peľ.
Po troch- štyroch dňoch si nachystajte dymák, trochu fúknite pod fóliu a pozrite vložené medzisteny, ak niektorá bude nielen vystavená ale aj zakladená vajíčkami vložte ju medzi plásty s plodom a na jej predchádzajúce miesto vložte ďalšiu medzistenu. S rámikom manipulujte opatrne, obecne pri prehliadkach treba byť opatrný, otvorením úľa sa včely rozrušia, tak isto aj matka. Včelár kontroluje plást a ani si nevšimne, že sa matka stratí - spadne z rámika. Preto si najprv pomocou rozperáka urobte miesto (medzeru) pre prekladaný rámik, potom ho opatrne vytiahnite a vložte na nové miesto, pričom akciu vykonajte tak, aby v prípade že nejaká včela (hlavne matka) aj odpadne, nech padne do úľa. Niekedy sa odporúča rámik omiesť, či včely striasť, ale pri opatrnej manipulácii sa vám preloženie aj bez toho aj na prvýkrát určite podarí. Je to lepšie ako ometať rámik s vajíčkami a možno aj s matkou. Do kŕmidla skúste dávať trochu cukrového roztoku (cca 0,4l) každý tretí deň ale po týždni skontrolujte či netreba ešte doložiť medzistenu. Keď si budete neskôr robiť vlastné odložence už v máji, tie sa o seba pri znáške dokážu postarať, ale tieto zakúpené nedostanete začiatkom mája/v květnu aale koncom júna/června či až v júli/v červenci a preto ich musíte permanentne aby mohli chovať plod a súčasne intenzívne stavať.
Po štyroch týždňoch by mal byť celý nadstavok obsadený včelami a ak zbadáte, že sa začali prevesovať do dna (visia chumáče včiel pod rámikmi) či sa snažia postaviť voskové dielo v každej možnej medzere (pod fóliou, medzi rámikmi, v kŕmidle) treba okamžite pridať ďalší nadstavok. Začiatočník má zasa len medzisteny a nemôže nad odloženec jednoducho pridať nadstavok s medzistenami . Do horného nadstavku preložíte z dolného 2-3 plásty s plodom (priamo nad plod v dolnom nadstavku) a nahradíte ich medzistenami, vyložíte hore aj kŕmidlo a nahradíte ho medzistenou. Tie medzisteny v dolnom nadstavku umiestnite tak, ako ste to robili na začiatku, teda ku plodovým plástom a nie medzi plod alebo dve medzisteny vedľa seba. Plodové plásty (plásty s plodom) v oboch nadstavkoch umiestnite nad seba, medzisteny zatiaľ vyplnia priestor v hornom nadstavku, do kŕmidla nalejeme toľko cukrového roztoku koľko sa dá.
Po ďalšom týždni, ak včely medzisteny stavajú, odporúčam v tejto fáze oddeliť dolný nadstavok materskou mriežkou aby matka „neušla“ plodovať hore pod vrchnák, jednu medzistenu už môžeme preložiť aj do stredu dolného nadstavku medzi plod. Tiež pokiaľ nie je chladno a včiel je dosť, môžeme v hornom nadstavku plásty s medzistenami prezebrovať (striedavo plást a medzistena).A kŕmiť, kŕmiť! No a v ďalších zásahoch si to ešte raz, alebo niekoľkokrát zopakujte, tak aby dosiahli tak silný odloženec, ktorý by bol schopný v auguste/v srpnu sám znášky nektáru, resp. schopný rýchleho spracovania podaných 8-10 kg zimných zásob . Po splnení týchto jednoduchých kritérií už zimujete riadne včelstvo .
Samozrejme existuje viacero spôsobov ako sa o prineseného odloženca starať, existujú formy náhradného kŕmidla (pohár, kartónová krabica z džúsu), či pridávanie medzistien len do jednej strany od plodových plástov ak sa pridá druhý nadstavok a pod. Alebo niekto len doplní nadstavok medzistenami a len kŕmi, ďalší ani len nekŕmi, však včely si „poradia“. Každý postup si môžete odskúšať, ale pri tom popísanom vyššie nebudete musieť tŕpnuť celú zimu či vaše včely dožijú jari.
Podobne ako ty aj tom4 sa zaoberá takou istou myšlienkou že včely potrebujú nielen cukor na svoj úspešný rozvoj… ťažko mi hodnotiť čo mám podobné s TOM50 ale jedno to určite bude, obaja sa snažíme pochopiť čo včely potrebujú, čo je pre ne “ideálne”… je totiž hromada včelárov, ktorí väčšinu svojho úsilia venujú na maximalizáciu zisku a výťažnosti zo včiel…teda nielen medu (bez ohľadu na jeho kvalitu, predá sa všetko😉), ale aj peľu a propolisu, či odložencov a nejaké tie straty rodín sú pre nich vopred kalkulované a považujú ich za normálne..
No 24 kg cukru je dosť ale je to čiastočne daň za to že idú do zimy na dvoch nadstavkoch a možno aj vplyv tej Singerky…. Ja som okrem toho “medníka včiel” ešte každej rodine dal po 10 kg cukru… v prvej dekáde září zvyknem zásoby skontrolovať lebo niektoré rodiny čo to preplodujú iné si donesú… potom ešte doplňam cukor podľa potreby..
výhodou tvojho zimovania na dvoch nadstavkoch je obyčajne fakt, že včely sa predčasne po odbere medníkov nemusia radikálne zmenšovať v počte a do zimy tak môžu ísť silnejšie…ale osobne si myslím, že ten NN k vysokému nadstavku bude postačovať…
Pri chate mali sršne hniezdo v starej dutej slivke, tiež v kmeni a bolo 1 m od nášho kompostoviska, kde sme chodili každý deň s odpadom a celé roky nikoho sršne nenapadli…. Ale keď som pomáhal odstraňovať kamarátovi zo štítu jeho chaty živé hniezdo sršňov bodlo ma ich aj zo 5… hold domov si brániť dokážu… tvoj “ústup" bol rozumné rozhodnutie…
včely na svoju vitalitu skutočne potrebujú aj med (teda okrem peľu)… tvoja úvaha, že včely ktorým sa nezoberie všetok med sú vitálnejšie má reálnu podstatu… súčasťou mojej metodiky na NN je aj tzv. medník včiel, ten nadstavok nad plodiskom kde včely majú vrchlík plodu na 3-4 rámikoch v strede nadstavku, nad ním až po vrchnú latku sú zásoby a tie sú aj na krajných rámikoch tohto nadstavku kde už plod nie je ..na tie medné zásoby ani pri odoberaním medníkov nesiaham a včely sa za to vedia odmeniť…
ono skutočne sa treba zamyslieť nad tým čo robiť so včelami v takýchto horúcich letách… ako píše drvodelka kto nezakŕmi včas a len podnecuje po poslednom medobraní nerobí dobre…v súčasnosti sa nektár netvorí a včelám aby boli silné a chovali veľa plodu vtedy keď to treba nestačí len imitovať znášku nejakým podnecovaním, oni potrebujú reálne mať v úľoch už niečo na zimu… pretože ak nie je tam dostatok zásob (najlepšie medu) vrhnú sa na jeho zber, ďalšie mladušky sa stanú lietavkami a menej mladušiek v úli je signál pre matku klásť menej vajíčok a výsledkom je slabé včelstvo…