..súhlasím s trubčinou, tiež ju vyrezávam až pred slnovratom…ale asi som niečo v tvojom príspevku nepochopil, ty sublimuješ šťavelku v čase keď je vo včelách otvorený a tiež zaviečkovaný plod?
No … 20 klieštikov to môže potom byť aj 500 ks v květnu… ak zostane viac….😳
Verím že použitie “horného tlmiča” vylepší metodiku Blaníka tým že odstráni to namáhavé dvíhanie VN….
Z NN systému mám však skúsenosť, že trubčinu vystavená vo vysokom podmete alebo v dolnom nadstavku (TL) je zárukou toho, že matka sa viac drží “dolu” a nie je potrebná materská mriežka aby nešla s plodovaním do nízkych medníkov… pri systéme že trubčina bude nad plodiskom sa môže stať, že do prvého medníka matka niečo položí… (odporúčam vám nedávať do prvého medníka medzisteny ale použiť panenské staršie súše, kde včely okraje buniek spevnili, “označili” propolisom a matka to rešpektuje, nekladie do takto označených buniek, len ak naozaj nie je kde)…
No kým boli osy v dostatočnom počte lovili ich sršne na popadnom ovocí a včelám dali pokoj, teraz osy nejako zmizli a zrazu vidieť sršňov pred letáčom (česnom ) aj u mňa…
Z pohľadu včiel je osa v porovnaní so sršňom brnkačka…
..ťažko polemika keď s tebou súhlasím
dlhodobé nosiče amitrazu sú hrôza, ktorú veterinári nikdy nemali povoliť, KM medzi znáškami je des a to polievanie šťaveľkou v lete… z pokusov vyplynulo, že včelstvá prídu o 8-10% otvoreného plodu a klieštik pod viečkom je pred šťaveľkou ochránený a tak robia včelári pokap 3x za sebou…v lete to silné rodiny zvládnu a včelár si to možno ani nevšimne ale oddelky dostanú do nosa… 🤔
No ak sa “zabydleli", tak to už môže byť problém ich dostať preč, hlavne ak sa usídlili v murive … v podstate by to chcelo konzultáciu so včelárom, priamo na mieste, ale ja by som nemal obavy, zrejme zimu neprežijú…no chápem obavy o deti, potom nahláste usadené včely ako riziko ohrozujúce vašu rodinu hasičom… ”
Petra ono to nie je len o problematike odstránenia roztoča zo živočícha, na to sa od začiatku aplikovali bežne používane prípravky, ktoré dokážu roztoča zlikvidovať a včele neublížia, napr. Amitraz… je to komplikované tým, že v úli včely vytvárajú “potravinu pre ľudí”, teda med. A potraviny majú pre väčšinu primesí , ktoré môžu škodiť človeku stanovené limity ich zbytkového obsahu. .. a preto sa “vedci” aj praktickí včelári, vrhli na organické kyseliny (hoci sú voči včelám agresívne)pretože limity na ich obsah v mede nie sú stanovené a tak zbytky po boji s klieštikom (nerád používam nesprávny názov “liečenie”, lebo kyseliny včely rozhodne neliečia😕) môžu byť v mede aj vo zvýšenom obsahu, med sa predávať (aj konzumovať môže)… takto, ja osobne by som mojej vnučke med po použití šťaveľky pri založených medníkoch (čo je bežná prax) rozhodne nedal, ani lyžičku 😳… treba objektívne napísať že včelári napriek vedomostiach o tom že napríklad kyselina mravčia je pre včely riadne “dryák”, ju vedome nasadila pri podozrení na vírusové choroby (ktoré môže rozširovať aj klieštik) s cieľom zlikvidovať chorý plod či postihnuté krčmičky a tak majú pocit že včelstvo “ozdravia”…
No ty si vypichol len tie najväčšie stresy…
A čo tak výmena matky, spájanie rodín, prekladanie plodu nad mriežku, prehadzovanie nadstavkov či len “prehrabávanie sa v plodisku" s patričným použitím dymáka…
Možno náhle odobratie medových zásob považovať za “pozitívny stres”? Včaly síce potom zintenzivnia zberateľskú činnosť, ale z pohľadu včelstva..ja ti neviem😕
Držím ti palce, neviem v akej znáškovej oblasti máš včely, ale tie rámiky “zabezpečia” pre včely dostatok miesta aj na plod aj na med a je riziko, že v tom nízkom medníku ho bude minimum… daj potom vedieť ako to šliape…
Už som sem písal, že kvoli znáške medovice s melicitózou aj mám obavy o prezimovanie mojich včiel v tomto roku…vidím to však optimisticky, pretože som nerezignoval a v rámci možností konal….akonáhle som zistil tú melicitózu v medovici, odobral som medníky a do plodísk zakŕmil vo veľkých dávkach po 10 kg cukru…prakticky som ulial všetky voľné bunky cukrovými zásobami a včely nemali kde v plodisku ďaľšiu medovicou s melicitózou ukladať…hoci ďalšie dokŕmenie podľa potrieb robím klasicky až v prvej dekáde září, v tomto roku som v srpnu 2x dával ešte každej rodine menšie dávky cukrového roztoku, aby aj do ďaľších buniek po liahnucom sa plode dali cukor… viem veľmi dobre, že v mieste posledného liahnuceho sa plodu majú byť voľné bunky (včely to potrebujú kvôli vykurovania chumáča), ale radšej riskujem že začnú zimovanie na zásobných plástoch s cukom a minimálnymi voľnými bunkami, ako by sa mali usadiť síce na voľných bunkách ale okolo chumáča mať len zásoby medovicového medu (dokonca s melicitózou)… spolieham sa na slová môjho kamaráta Jara Gaspera, včelmajstra z včelárskeho ústavu v Hrádku, s ktorým občas riešime včelárske hoaxy z múdrych kníh a ktorý už viackrát uzimoval bez problémov včely “na studeno", teda že začali zimovať, teda založili chumáč na plástoch plných zásob.. keby som nebol ateista, možno by som zapálil sviečku za miernu zimu, ale aspoň urobil som čo sa dalo… idem zajtra pozrieť včely či ešte treba dokŕmiť, ale tuším že to bude ako u vás a u Jirku…
Tome abatiša veľmi dobre pozná svoje mníšky a musí sa zoznamovať len s novickami…😉..vy ste vo včelarení, vo fórach a diskusiách mne už tak známa mníška že často poznám vašu odpoveď prv ako ju napíšete a preto sa radšej ani nepýtam 😆 váš názor na moju osobu je značne deformovaný a neustále ma vyzývate aby som prestal byť slušný, ohľaduplný a povedal na plnú hubu čo si myslím, (hlavne aby sa to zhodovalo s vašm názorom.,. 😕…)…takto, ja hovorím vždy čo si o danej veci myslím , len sa to snažím napísať tak, aby som oponenta neurazil… váš životný postoj je iný a libujete si v tom, keď niekomu môžete ukázať “že ste chlap”, že vždy hovoríte PRAVDU NA ROVINU… no vaša “pravda” a životné postoje nie sú mi vždy sympatické (A ČASTO TÁ "PRAVDA " VOBEC PRAVDOU NIE JE 😕)…. X krát ste ma vyzývali k popisu mojej metody včelárenia a potom ste použili klasický, pre vás typický postup a začali ste ma upozorňovať na MOJE chyby a na nedostatky metódy…podobne ako to robíte teraz u MS a vlstne u každého…VAŠA PREDSTAVA, ŽE KEĎ POPÍŠETE AKÉ SÚ INÉ POSTUPY VČELÁRENIA NA ROZDIEL OD BLANÍKA ŠPATNÉ, HLÚPE A CHYBNÉ NEZOSTANE OSTATNYM VČELAROM NIČ INÉ LEN CHOVAŤ VČELY V BLANÍKU…JE TO VYSLOVENE NAIVNÉ A NEDÔSTOJNÉ VÁŠMU VEKU, ALE CHÁPEM, “takovej sem”😉… má to však háčik… v zápale boja niekedy nepochopíte o čo ide a zbytočné sa dostanenete do zlého svetla (teda po vašom ukáže sa aký ste blbý..je to takto lepšie?😆..) len malý príklad aby ste pochopili, blahosklonne ste mi vysvetľovali ako si vaše včely v zime,keď im to počasie dovolí zbehnú do zásob pod plodiskom (mimochodom stále ochladzovaných studeným vzduchom od česna), kým moje majú zásoby (nemoderne a po starom) nad chumáčom pod vrchnákom, kde sú ohrievané stúpajúci teplom a po odviečkovaní (ak to počasie v zime dodovolí ) narieďované stúpajúcu vlhkosťou …predsa obaja vieme že včela nedokáže nasať uložený med zo zásobného plástu v zime, bez toho aby ho zriedila . Mali by teda nahriaté a zriedené zásoby byť pre ňu celkom výhodné….či.?. . Myslím že by propagácii Blaníka viacej pomohlo,keby Zdenek dal sem text vášho"vánočnýho dárku" z IF, vy by ste ho doplnili o svoje vylepšenia, ktoré ste od vtedy zistli a nemrhali by ste časom na to presviedčať ostatných ako všetci včelária okrem vás blbo …je toto podľa vás povedané dosť priamo a dosť na rovinu aby to nevyzeralo “liberálne”.…. Jáj zabudol som, zasa moc slušne a “zženštilo”… jo čo už… vráťme sa ku včelám…
Samotné včely majú zabudovaný princíp donášať do úľa rôzne druhy pelu, často na bavilo pozorovať že napríklad včely v rovnakom čase prinášajú rôzne zfarbené rúsky peľu…aj poblíž monokutúry vžde niektoré zásobovačky behajú po iných kvetoch…princíp, lepší jeden druh peľu ako žiaden je pravdivý, ale ak sa včelám do toho nezamieša aktívny včelár pelochytmi včely dokážu reagovať pružne. .. každý blbý zásah reagujú včely tak aby prežili a to bez ohľadu na to aký úľ a technológiu ošetrovania včelár použije
Samostatnou kapitolou je kvalita peľu, zvyšky chemických postrekov monokultúr, ktoré vzhladom na .minimálnu koncentráciu .nezlividujú lietavky ale sa cez uložený peľ dostanú do kŕmnej kašičky pre larvy s nulovou imunitou, to už problém môže pre včely byť…nemusí viesť priamo k úhynu ale včelstvá budú len sciplonky…
Petra ak niekto napíše takúto blbosť , citujem: “takže pokud tam v lednu byly 4 roztoči, koncem února jich už může být přes 200 a v červenci je konec .”… tak takého včelára by som bral s rezervou, nevie o včelách skoro nič a zrejme aj to izolovanie matiek robil blbe… ale nepatrím k vyznávačom izolovania matiek ani v lete ani v zime (to len na okraj diskusie 😉)..
goro:Novackého Včelárstvo z roku 1955 uvádza na strane 143 pozdĺžny a priečny rez 9-rámikového béčka podľa normalizácie úľov a rámikov z roku 1935. - vnútorná dĺžka boxu 440 mm (včelia medzera 10 mm)….
..ak ja napíšem, že takúto medzeru na boku včely zvládnu je to fakt…. overený desiatkami rokov….
ak sa rozhodne včelár v ČR, že bude takúto včeliu medzeru v svojom úli používať to nie liberalizmus… to je rozhodnutie praktika…ako som písal predtým, včelár vnucuje svoje predstavy o včelej medzere včelám
… či je o tom že v ČR musí platiť jediná a iná medzera na boku rámika…?… aká?
Tome čítali ste vôbec celý môj príspevok?
Javali nevyrába B-čka, on chová včely v Čechách, neviem v akom úli a rozhodol sa používať včeliu medzeru ako sa používa na slovenskom úli B… ja som mu napísal že môže byt bez obáv 10 mm používať, že včely to zvládnu (hoci včely by preferovali medzeru menšiu, ale o tom aká je medzera rozhoduje včelár!)
Prečo radšej ako kopanie do GORA, NEPORADÍTE JAVALOVI AKÚ VČELIU MEDZERU (JEDINÚ SPRÁVNU) MÁ POUŽÍVAŤ PRE VČELY, AKÁ TEDA JE JEDINÁ SPRÁVNA VČELIA MEDZERA MEDZI BOČNOU LATKOU A STENOU NADSTAVKU V ČR, AKÁ MUSÍ BYT V ÚLI ABY JU ČESKE VČELY REŠPEKTOVALI, AKÚ MÁTE TÚTO MEDZERU V BLANÍKU, …PÍŠTE K VECI PROSÍM!
Novackého Včelárstvo z roku 1955 uvádza na strane 143 pozdĺžny a priečny rez 9-rámikového béčka podľa normalizácie úľov a rámikov z roku 1935. - vnútorná dĺžka boxu 440 mm (včelia medzera 10 mm)….
..ak ja napíšem, že takúto medzeru na boku včely zvládnu je to fakt…. overený desiatkami rokov….
ak sa rozhodne včelár v ČR, že bude takúto včeliu medzeru v svojom úli používať to nie liberalizmus… to je rozhodnutie praktika…ako som písal predtým, včelár vnucuje svoje predstavy o včelej medzere včelám
… či je o tom že v ČR musí platiť jediná a iná medzera na boku rámika…?… aká?
obecne táto medzera by mala byť max 6 mm, teda na jednu včelu ako medzi plástom a bočnou stenou nadstavku, ale tu sa stretávajú dve drevá, zvislé vlákna rámika a vodorovné z nadstavku a nedochádza k zmenšovaniu či zväčšovaniu medzery v takom rozsahu, že by to včelám komplikovalo život… táto medzera je dôležitá pre ventiláciu úľa včelami ale o jej veľkosti rozhodujú včely len niekde v dutine stromu a nie v úli a pre včelára je praktickejšie 9 resp. v pohode aj 10 mm… včelám by to nemalo vadiť, tie sa prispôsobia…
Petra teraz ti napíšem niečo čo sa určite nebude Tomovi páčiť 😉… OP je tiež cesta, ktorou sa dá úspešne včeláriť (bez úhynov, bez rojenia, s minimom práce)…mám priateľa Jožka, ktorý má viac ako stovku rodín vedenú týmto spôsobom a nevie si vynachváliť, už o tom písal aj do Dymáka… ja aby som úprimne napísal, tiež od počiatku pokladal metódu za prácnu a za “znásilňovanie včiel”, chovateľ ich prinúti vytlačiť med z plodiska, komplikuje im chov plodu s tým že mladušky majú peľ ďalej od lariev ale… ako píše MS, metóda sa dá vždy modifikovať, prispôsobiť ale na to by ju musel človek praktizovať…… nemusí sa zimovať na pár plástoch v plodisku, 2x do nich v zime liezť a pod… hoci kamarát Jozef hovorí o nižšej prácnosti, on to porovnáva s Dadantom, ktorý mal predtým (ľahšie nájde matku, nemusí sa venovať toľkým plástom v plodisku pri výmene a pod)
….mne na metóde vadí ten peľ (pokladám ho za rozhodujúci pre kvalitu včiel) a hlavne mriežka, tú ja nepoužívam a bez nej OP nefunguje… píšeš o vyššej prácnosti, tá sa vždy dá zredukovať praxou ako píše MS, ale neverím že by som sa priblížil k 20 min. čistého času na rodinu za rok, ktoré dnes (okrem medobrania) mám pri mojom systéme… ale komu hus, komu prasa, komu pečená klobása… keď včelári nebudú skúšať zastaví sa vývoj…
Čo je to „optimalizované plodisko“?
Prv než začneme vysvetľovať pojem „optimalizované plodisko“ (OP) musím upozorniť včelárov, ktorí používajú pre chov včiel v plodisku aj v medníku nadstavky rovnakej výšky aby ďalej nečítali. Metóda optimalizovaného plodiska sa dá výhodne aplikovať len v systémoch, kde v plodisku sú vysoké rámiky a v medníku nízke. Teda v kombinovaných úľoch podobných Dadantu !
Metodika vychádza z princípu že sa včelstvu sa zúži plodisko teplodržnými priehradkami na taký počet plástov , ktoré matka dokáže efektívne zaklásť a včely intenzívne ošetriť. V podstate by sa dalo napísať že „optimalizované plodisko = zúžené plodisko“. Aj sám Miro Sedláček autor tohto názvu napísal “ metodika optimalizovaného plodiště je tak „protichůdná“ mnoha moderním metodikám a zažitým zvykům, vrací se v mnohém k dobrým slovům mého dědečka, a není nikde na webu (ani v zahraničí) oficielně prezentována v plném rozsahu“. Tak ako jeho dedeček aj naši včelári roky zužovali včely, používali priehradky, utepľovali, tak v čom je to nóvum a prečo metodika je tak moderná? No metodika optimalizovaného plodiska v podstate vo svete moderná nie je, v Európe sa používa desiatky rokov (ako aj iné metodiky) ale Sedláček pri svojich cestách po nemeckých včelárstvach sa ňou nadchol, vymyslel ten ľúbivý názov (ináč je aj autorom názvu „polštář/vankúš“ pre spodný nadstavok na dne) a začal v Česku OP propagovať! Nielen propagovať, on metódu začal prakticky zavádzať na svojich včelniciach, o výsledkoch robil školenia, točil videá a jeho zásluha na tom že optimalizované plodisko začína v praxi skúšať čoraz viac včelárov je bezpochyby veľká.
Optimalizácia plodiska je určená pre stredne silné alebo aj slabšie včelstvá a jedným z dôležitých prvkov je lepšie vyhrievanie menšieho plodiska v ktorom sú paradoxne zakladané väčšie plochy plodu ako by včelstvo malo vo väčšom neoptimalizovanom plodisku. V OP totiž nechceme mať na jar náhodne plod na troch vysokých plástoch. Chceme aby matka najskôr zakladala jeden celý plást. Až potom druhý a keď je ten zakladený na 90% pridáme tretí. Nakoniec bude mať v OP matka toľko buniek koľko ich je schopná zaklásť za 21 dní. Teda štyri či päť, no max. sedem plástov. Dvadsiaty druhý deň sa matka vracia na miesto, kde sa bunky uvoľnia vyliahnutím mladušiek a ide s kladením znova dookola. Výsledkom je malé plodisko, energeticky menej náročné a na jeho prevádzku je potrebné menej včiel. Matka neblúma bezcieľne po plástoch v piatich nadstavkoch. Takmer vo všetkých bunkách v plodisku je ideálna teplota na vývoj včiel. Také podmienky veľmi nesvedčia reprodukcii klieštika. Zato včely sú vraj (neviem potvrdiť) dlhovekejšie, odolnejšie, lepšie sa učiace ako tie, ktoré sa vyvíjajú v bežných plodiskách.
Postup vyjadrený zjednodušene je taký, že vo februári sa prepážkami ohraničia včely na plásty ktoré obsadzujú, po prelete sa zúžia len na plásty s plodom. Zásobné plásty ktoré sa takto ocitnú za prepážkou sa odviečkuj a včely ich používajú na chov plodu. Ak ste sa dočítali až sem a nejaké tie včely ste už odchovali, určite vás napadne otázka koľko vlastne matka potrebuje plástov, aby mohol spokojne klásť. V odbornej literatúre sa uvádza, že matky kladú 1800-2200 vajíčok denne. Toto má nejakú krivku s vrcholom okolo slnovratu ale počítajme 2 200 vajíčok denne. A to je prosím slušná matka, žiadny chcípák aj keď môžu byť aj matky kladúce krátkodobo 3000 vajíčok, takých zase veľmi nie je a je to ich špičkový výkon, nie bežný. Od položenia vajíčka prejde po vyliahnutie mladušky 21 dní. Túto dobu môže čiastočne ovplyvniť teplota, ale nebudeme sa dohadovať o hodinách. Matka nemôže ale použiť bunku hneď. Jednak samotný proces liahnutia chvíľu trvá a aj včely musia bunku čistiť. Teda skúsme uvažovať 22 dní. No a 22 x 2 200 je 48 400. Nebuďme malicherní a doprajme matke pekných zaokrúhlených 50 000 buniek pre celý cyklus. To je maximum a po skončení cyklu už zasa môže klásť do uvoľnených buniek. Na dm štvorcovom súše je jednostranne 400, obojstranne teda 800 buniek a 50 000/800 je 62.5. Potrebujem teda 62.5 dm štvorcových plochy pre plod. Podľa veľkosti použitého plástu v plodisku teda matka zakladie max 3- 4 plásty ( u 4/3 LG) či 6-7 plástov ( v B) resp. 7- 8 plástov (u 39x24).
Ako to? Predsa už začínajúci včelár vie že jeden nadstavok B či Adamca nestačí na plodisko a to je tam tých plástov 10 ! No a tu je celá pointa OP! V bežnom plodisku chovajú na pláste včely plod a okolo neho majú uložený peľ a med. V OP vďaka pridaniu ďalšieho plástu matke na kladenie až keď predchádzajúci je na 90% zakladený sa dosiahne stav, že všetky plásty v plodisku majú v každej bunke len plod! Teda v plodisku u OP nie je peľ, nie sú zásoby len včely a ich plod! Preto stačí menší počet plástov. Samozrejme medníky (ten nad plodiskom je medník včiel) sa musia prikladať včas a v dostatočnom množstve. Prvý medník pri rakyte (jíva) a druhý keď začne kvitnúť čerešňa(třešeň) A ešte niečo, v medníku je nutné používať súše, nie medzisteny, teda aspoň nie u prvých troch. Med a peľ potrebný na chov plodu je uložený nad mriežkou v prvom NN teda to sú akoby vence pri plode, len je medzi nimi a plodom malá medzera. Tento medník sa nevytáča, resp. môže sa vytočiť až na konci sezóny. Plodisko sa na začiatku jari sa rozširuje najlepšie zásobným plástom. Dostanú zásoby blízko plodu. Včely rámik čistia, skrmujú a zároveň robia matke miesto. V tom čase sa dá použiť aj súš, ale je to škoda tam tie zásoby k plodu nepremiestniť. V okamihu, keď je ale silný prínos peľu a sladiny tak sa tam tá súš jednoducho nedá dať. Matka to nemá šancu stihnúť zaklásť. Včely súš zaprskajú skôr, než položí vajíčka. Ale dá sa dať medzistena. Možno mi to niektorí nebudú veriť, ale keď je matka obmedzená, tak kladie do nevystavanej medzisteny. Bunky sú sotva kúsok povytiahnuté. Ale matka kladie a za zadkom má armádu staviteliek, ktoré sa snažia bunky povytiahnuť, aby sa vyliahnuté larvy mohli zakŕmiť.
Rozhodne Sedláček netvrdí, že sa včely v OP nemôžu vyrojiť. Keď si včely postavia hlavu, tak pôjdu von. Ale neroja sa viac, než u iných metodík. V Nemecku dávajú na kraj plodiska k prepážke stavebný rámik. Ten po zaviečkovaní vyrezávajú a vkladajú späť. Sedláček hlása že trúdy sú darmožrúti a v OP ich nechová. Pokiaľ si včely niekde časť plástu prestavia na chov trúdov to nerieši. A prečo sa v OP často neroja? Jednak plodisko je len v dolnom nadstavku, pri letáči, so stálym prívodom čerstvého vzduchu a tak sa neprehrieva. Lietavky nezahusťujú plodisko. V noci sa vyvesujú za prepážkou vo voľnej časti úľa a tento priestor slúži aj na odovzdávanie prineseného nektáru a prechod lietaviek z peľom do NN. Proste nepletú sa krmičkám v plodisku popod nohy, čo je zasa vec pôsobiaca protirojovo ak sa plodisko zbytočne včelami neprehusťuje. A čo je asi najdôležitejšie je to, že ak sú včely v OP vedené dobre, tak sa jednoducho nemôže stať, že včely zalejú plodisko sladinou lebo jednoducho nie je kde ju dať. Zaliatie plodiska sladinou je vec vyvolávajúca rojovku pomerne spoľahlivo. Ale pri OP to jednoducho ani nejde. Matka má stále kam klásť a sladinou v plodisku včely nemajú kam uložiť.
Tak ako priatelia? Poskytol som vám dosť námetov na rozmýšľanie? Budeme veriť Sedláčkovi? Nejde totiž len o neho, poznám včelárov ktorí skúšali OP a boli nadšení ale aj takých, ktorým to nevyšlo podľa ich predstáv. Považujem za zbytočné popisovať ďalšie výhody OP (ľahká výmena matky či jej zaklietkovanie ) alebo nevýhody (nutnosť odkladať peľové plásty či dokrmovanie peľom na jar). Jednoducho vyskúšajte a dajte vedieť, ja aspoň jednu rodinu na OP tento rok skúsim. Sedláčkove videa by si mal záujemca o OP prehliadnuť všetky (sú ich desiatky), pretože v každom podá len čiastočné info, vybral som vám toto sú tam protirojové opatrenia v OP, pár slov o medníkoch a aj výmena starého diela: https://www.youtube.com/watch?v=ryhipYaLhpA ;
Aby to nebolo len o Sedláčkovi a jeho videách, vypočujte si k OP aj prednášku Tomáša Moravca, podáva svoj postup veľmi ucelene: https://www.youtube.com/watch?v=ewK36zc40H8
MS napísal postup ako koncom leta ak včelár zbadá že mu včely nosia melicitózu zabezpečiť aby neskončila v plodisku a nekomplikovala včelám zimovanie…citujem…
“ Já uvedu pouze jak převést včelstvo na OP v počátku nebo v průběhu melecitózní snůšky a zachránit si tak suché plodiště, které lze po skončení této snůšky doplnit vhodnými zásobami na zimu.”
podľa môjho názoru je to funkčné riešenie… chce to len dve podmienky, aby včelár postrehol že beží taká znáška a aby nezačala začiatkom září, ale skôr ako tento rok… ten bol pre takýto postup ideálny..
kto chce postup MS odskúša, kto nechce odskúšať môže k navrhnutému postupu svoje pripomienky písať, no diskutovať o OP (optimalizovanom plodisku) treba v inom vlákne (vlákno OP), MS požil v danom postupe podobu OP na riešenie konkrétneho problému s melicitózou… nikoho tu nenúti chovať včely v OP, predsa jasne v postupe uvádza : “Po definitivním ukončení problémové snůšky mohu OP zrušit. Plodiště doplním na plný počet plástů na zimování a buď nakrmím cukrem, anebo nad mřížku umístím odložený nástavek s květovým medem a nechám včely během několika týdnů na konci léta přenosit tento med do plodiště. Variant je celá řada.”
Tom ako sám uvádzaš veľkosť včiel je trochu závisla od genetických vlastností ale absolutne chápem Jirku a súhlasím s MS, že dobre živené včely pripravené do zimy (tie dlhoveké ) sa líšia od letných , čo je dané veľkosťou tukového telieska. Tá veľkosť je očividná ak bolo dosť peľu až jeho prebytok pri chove lariev, ak nebolo dosť peľu, alebo bolo málo mladušiek, ktoré by sa o larvy dlhovekých dobre starali včely sa rozmerove výraznejšie nelíšia… ten rozdiel veľkosti je evidentný aj pri rozdielnej genetike v rámci jednej rodiny… samozrejme je aj viac faktorov vyplývajúcich na veľkosť robotníc napr. teploty v okolí plodového plástu a pod…. Ale nedostatočné množstvo peľu je priamo úmerné dobre živeným včelám, dlhoveké a teda aj väčšie včely dokážu včely pri dostatku peľu vychovať nielen v jeseň aj oveľa skôr…..