Tom4 to máš pravdu,včas treba začať likvidovať klieštika v case keď je v úli ešte plod, v tom prípade včelár MUSÍ použiť taký prípravok na likvidáciu klieštika, ktorý pôsobí v úli dlhšie ako 21 dní, teda aby dokázal postupne likvidovať všetkého klieštika ako vychádza s mladuškami z buniek… čo je na tom nepochopiteľné?
/O. Haragsim - Medovice a včely/ "za hlavní producenty melecitózové medovice můžeme považovat mšice - medovnici ojíněnou, medovnici velkou, medovnici černoskvrnnou, medovnici modřínovou, medovnici prýtovou a zdobnatku lípovou. Ke vzniku melecitózních medů přispívá i dlouhé deštivé počasí, smíšená snůška, vysoké denní přínosy medovice, stav včelstev"
Tom skutočne veľa môže závisieť od toho, ktorý “producent” tvoril medovicu a tiež ako píšete, ako ju včely riedili inou znáškou… už som zažil v “ bežnom roku” (nie v takom ako tento) že na stojane bolo 5 rodín a tmavý med mala len jedna…
ono melicitóza je v každom mede, v kvetových pod 1%, v medovicových aj 10% a ak podiel melicitózy prekročí 30% už je to len cement a med z toho už včelár nevytočí…
včely rozhodne melicitózu netvoria…
Nemôžem nájsť (resp. nemám teraz čas hľadať..), aká je enzymatická aktivita invertázy voči melecitóze. Viem len to málo čo voľakedy písal Tomáš Blecha : “invertaza by mala štiepiť melecitozu na glukózu a analóg sacharozy-turanozu. Melecitoza je trisacharid zložený z dvoch molekúl glukózy a jednej molekuly fruktózy. Problém bude v tom, že invertaza bude prednostne štiepiť poloacetalový môstik k väzbe medzi glukózou a fruktózou podobne ako je tomu u sacharózy. U vzniknutej turanozy k štiepeniu poloacetalu nedochádza, je tak pre väčšinu živočíchov nestráviteľná snáď len huby využívajú turanozu ako zdroj uhliku. To by mohlo byť dôvodom nižšej stráviteľnosti melecitozy u včiel. Jej časť dokážu pomocou invertázy rozštiepiť, ale s podielom turanozy si neporadia.”
Petra nič ti nebráni napočītať 10 alebo 20 klieštikov a potom pomocou špachtle narohiť z popadaných mŕtvoliek podobne veľké hromádky a potom spočítať len tie, teda 5x20 a vieš že ich je 100… ale ojo skutočne ns absolutnom čísle nezáleží… proste padá alebo nie, padá veľs alebo málo… doležité je ako písal aj Tom, aby podledé ošetrenie zabezpečilo minimum klieštika do jarného plofovsnia…
Uvahu o výmene matky kvôli tomu že vo včelstve je pár stoviek klieštikov považujem za zvrhlosť….klieštik predsa nie je včelomorka obecná (Braula coeca)
Tome držím tým včelám palce nech sa váš sen splní…. Je reálne prežitie tých včiel ak bude priaznivá zima…stačia dva zimné prelety aby sa mohli vykadiť, pretože podľa mňa problém o nie je voda ale to že budú konzumovať med s vysokým obsahom minerálnych látok..melicitózu nechajú popadať na dno úľa (to ste písali aj vy že je jej len pár percent v mede) rozpúšťať med od vošiek budú slinami, včely v zime pri nižších teplotach nepúštajú vodu do konečníka , okrem tej kondenzovanej vzniká voda aj pri konzumácii cukr (písal som tu pri tom videu o Randym ) a hlavne v zime do úľa včely nasávajú vzduch zvonku kvôli kyslíku a ten vlhkosť odahuje…
Tome je to smola, držím pace a som presvedčený, že na nulu to nepôjde…vždy sa najdu aj včely ktoré to prežijú, najmä ak je viac stanovíšť a nie sú všetky na dlhých stojanoch…
ale mohol by to byť aj podnet na premýšľanie… poznáme sa roky (cez internet samozrejme,😉..keby sme chodlili spolu na pivo tak si už dávno tykáme.. ) a okrem toho v akom úli včelárite poznám aj metodiku, ktorou ste bojovali s klieštikom.. fungovala…potom ste “spyšnel” , (prepáčte za výraz) keďže váš úľ a metodika garantovali minimum klieštika a boj s klieštikom ste začali redukovať a skúšať ísť bez ošetrenia … úvaha že klieštik nespôsobuje hromadné úhyny je podľa môjho názoru pravdivá len čiastočne, totiž klieštik ak je ZDRAVÝ, tak včelám nedokáže tak ublížiť aby ich zdecimoval, či už sú ho nízke desiatky alebo aj niekoľko stovák…tam je dôležité aby sa nešlo na jar s vysokým číslom klieštikov a neprovokovalo sa urýchlenie plodovania,.. ALE ak je klieštik nosičomm vírusovej choroby, stačí že nainfikuje zopár včiel a z tých sa stanú mladušky, ktoré kŕmia larvy , INFIKUJÚ ich a tie potom šíria vírusy ďalej a zbytočne neskôr včelár likviduje klieštika, už to beží samospádom a k úhynu včely klieštika nepotrebujú…
Ono ľahko sa dávajú “múdre rady” človekom, ktorý to nezažil , ale berte to len ako také moje “mudrovanie”… myslím že ste pravdivo napísali, že hlavným problémom bolo to že kvôli chorobe ste od začiatku června vo včelách nebol a ani nedostali žiadne liečenie, pri vašich včelárskych skúsenostiach by ste určite boli na problémy včas zareagovali….… ja si dovolím doplniť ešte tri pohľady, prvý som spomínal a v tom má Peter pravdu,zdravé silné včelám bez liečenia proti prežijú nielen rok ale podľa genetiky aj 2-3 roky (viď Jirka Marx ) a priebežné vytváranie odložencov môže umožniť včelárenie aj bez obmedzenia liečby, či s minimálnym osetrením, druhý problém, ktorý situáciu skomplikoval aj včasná jar,intenzívne plodovanie a dobré podmienky na množenie klieštika, mne sa javí tento rok horší v počtoch ako predošlé tri roky (čital som že klieštika veľa nemáte, potom musel byť chorý)…tretím faktorom je šírenie choroby do ostatných úľov… ja to neriskujem , ked sa včelstvo nespráva štandartne aktívne a živo,tak si zaslúži pozornosť včelára a často za odmenu dostane aj sírny knôt😕,,. viem že včelári neradi redukujú včelstvá skôr rozmnožujú,ale riziko že sa choroba môže rozšíriť na ďaľšie rodiny nestojí za to..ja som aj tento rok dve rodiny (zhodou okolností obe v polystyrénových úľoch 😳) vysíril, hoci som nezistil žiadnu viditeľnú chorobu, ani na včelách ani na plode…proste boli PODOZRIVÉ.. ak by padli a náhodou by ich vylúpili iné včely na včelnici mohlo by to spustiť lavínu úhynov,.. ale zasa to chcelo vašu prítomnosť pri včelách,včas zatvoriť a odniesť úľ s prvým úhynom….
No radšej končím s úvahami, mňa trápi tiež melicitóza v plodisku a mám obavy z prezimovania tých rodín, ktoré som do zimy pustil aako zzfravé…
Asi budeme debatovať len my dvaja…😉
Nevadí.. k tej vode v úli, ano voda aj co2 sa správajú tak ako popisujete, narazia na strop, ak je dobre izolovaný neskondenzuje vodná para a nekvapká voda na chumáč ale vodná para (aj co2) prúdia popri stenách dolu, pričom voda kondenzuje na stenách a steká na dno… k tej vode, ktorá by kapala zo stropu, čo by mala byť “prínosom” pre včely len fakt, že najviac hladné a smädné sú včely v strede chumáča a k tým sa môže dostať len vo volátku iných včiel po odovzdaní cez cuciak a tak jedeným efektom vody , ktorá by padala na chumáč by bolo, že včely vo vonkajšej časti chumáča tvoriace tesnú izolačnú vrstvu s hlavičkami dovnútra by mali ochladzovanú a mokré celá telíčko a prdelku, čo je pri nižších teplotách v zime rozhodne nie nič príjemné, včely krehnú a aby neuhynuli podchladení, muselo by dôjsť k ich výmene za suché včely z vnútra chumáča a mokré včely by sa museli ísť osušiť niekde kde je teplejšie ako 7-10 stupňov teda dovnúra uličiek kde je chumáč ale technicky je ťažko si predstaviť že z nich včely nejakú vodu zúžitkujú……
Je to tak, že kým je zima včely plod nechovajú a vodu potrebujú hlavne na riedenie zásob a to im postačuje voda zo zásob sa uvoľňujúca sa pri chemickej reakcii kde sa z cukru získava teplo… na jar, keď už chovajú viac plodu, potrebujú mladušky výrazne viac vody na výrobu kŕmnej kašičky z peľu , tak vtedy už včely zásobovačky oblizujú foliu, i tie steny kde voda kondenzuje (možno preto nie sú vlhké), ale to už nie sú mrazivé teploty a včely v úli sa môžu pohybovať .
K tomu co2 nepíšem tiež niečo , ale teraz musím ist pozrieť či padal klieštik po amitraze..
To snáď ani nemôže byť náhoda 😉.. práve včera som pozeral video známeho včelára Oliver Randyho, kde vysvetľoval svoje názory o správaní sa včelstva v zime , a fotografiami z praxe dokumentoval usporiadanie metabolickej vody nad chumáčom a vysvetľoval to čo sme diskutovali už tu, že pri nedostatočnom uteplení stropu voda kondenzuje nad chumáčom o včelstvo má problémy, pri dobre uteplenom strope kondenzuje po obvode , pri stenách a je pre včely prínosom…uvádzal aj to koľko vody vznikne konzumáciou zásob za týždeň a pod…ale píšem sem o tom preto, žo dokumentoval fotkami úľov z Kanady, kde ich na jar otvorili a fotilii dno, proste keď už včelstvo ploduje a úľ nie je mierne naklonený dopredu, na dne sa hromadí nielen CO2 ale aj voda, pri naklonenom úli, oboje vyteká von a včely nemajú problém…
Uvádzal konkrétne čísla, koľko vody vznikne, obsah CO2 stúpal k 6%, kyslík klesal pod 15%..atď…dokonca spočítal že ak niekto nemá na rámikoch foliu/igelit tak 12% zimných zásob včely spotrebujú zbytočne, zniknuté teplo unikne cez priedušný strop…odporúčal ak niekto napríklad používa na uteplenie stropu ovčích vlnu aby ju zabalil do igelitu, pretože okrem tepla uniká, cez pridušnú vlnu aj vodná para a vodné pary v vlne zmrznú a stratí sa efekt uteplenia, nad včelami je len kus ľadu
Ináč Tome, mal som úly so včelami dlho na jednom stojane vždy po 5 kusoch a vždy pri prehliadke boli včeli v úli č. 10 zlostnejšie, aj som chcel meniť matku, ale keď som šiel opačne, v č 10 pohoda a v č. 5 bodali…. Teraz ako som písal, mám včely len po 2 rodinách pri sebe a práca s nimi je pohoda, zrejme sa tie zlostné vytratili, či?…. 😉…
Ak by niekto chcel pozerať prikladám to video, dajú sa nadstaviť české titulky…
“Za mnohem horší bych považoval vylepení vnitřku úlu alobalem a použití alobalu na stropě + drátěné síto místo “podlahy”. To pak dělá Faradayovu klec myslím. Ale včely jsou natolik blbovzdorné, že přežijí i to.”
Skutočne som sa stretol s tým, že jeden výrobca ponúkal úle vyložené fóliou a nevedel si to vynachváliť… bola to firma Avos , nábytkarsky stolár, ponúkal okrem skríň, liniek, dverí a okien aj úly z palubky, z vnútra vyložené plechom, myslím že hliníkovým… nejako na úľoch nezbohatol a celkovo sa nechytili… keby to nebolo pre včely tak surové možno by sa to mohlo skúsiť na elimináciu rizík elektromagnetických vĺn o ktorých píše Tom ako o možnej príčine zvýšených úhynov… Faradayova klietka je totiž celouzatvorená klietka vytvorená z elektricky vodivého materiálu (napr. drôtené pletivo). Vnútorný priestor klietky je chránený (krytý) voči účinkom vonkajších elektrických, elektrostatických a elektromagnetických polí a vĺn. Elektromagnetické žiarenie je pohlcované povrchom klietky… z tohoto podľadu by vyloženie úľa al foliou a sito v dne pomohlo zrejme eliminovať vplyvy mobilných sietí (sú skupiny “veriacich” ľudí ktorí sa takto čiapkou s alobalu chránia pred žiarením z vesmíru a ovládaním ich mysle 😉 ), ale negatívny vplyv na včely by bol zrejme vyšší ako riziko od mobilov…
…ja nikdy nevybrrám krajný plást u steny nadstavku… začím druhým a nie je to taký problém ho vybrať ako prvý…
Chvalim ten postup s dymákom, v niektorých videach s ním kolembajú ako mištrant v kostole a dymia pomaly po každom rámiku..😕 …chcelo by to možno spomenúť kedy liezť do včiel…. sú podmienky keď aj mierne včelstvo sa stáva pruďasom… a ešte aj to “upratovanie", ak včely len vyhádžu bordel a mŕtvolky pred česno, nie je to bohvie čo… kvalitné včelstvo odnesie mŕtvolky ďalej od úľa ..
petra po dažďových dňoch je to normálne, včely sa stále liahnu a mladušky sa musia ísť pozrieť von kvôli vykaleniu a lietavky “povystierať krídla” a potom sa vrhnú do práce ako tie na druhom stanovišti…u mňa chodia na kvitnúci brečtan…
MS:Různých protichůdných informací, studií je mnoho. Stejně tak jako tradovaných mýtů. Tak má aspoň Goro námět na článek do Dymáku. 😄
… no z tejto diskusie, hlavne po info že gró trubcov lieta len do vzdialenosti 150 m od úľov je to skutočne na zamyslenie čo je hoax, a kde je pravda (chápem to tak, že vývoj nezastane len vďaka tým jedincom ktorí odletia oveľa ďalej 😀)…
…v zime bude čas aj na také zamyslenia, poštudujem, popýtam sa chovateľov ktorí majú izolované oplodňovacie stanice a možno sa čitatelia potešia…😉
goro:Tome predsa kolega Kavka chovajúci Buckfast je od vás vzdialený 7, 5 km a zrazu ste objavili zfarbené matky rok predtým ako ich dal do susednej dediny.. to je lepší dôkaz ako štúdie…či…
Tomu píšete sem ostošesť a tento môj príspevok ste nečítal, keď ste naň nereagoval..?
Nie je práve váš prípad dôkazom že matky lietajú aj ďalej ako 1-2 km, či trúdy 150 m?
Tome predsa kolega Kavka chovajúci Buckfast je od vás vzdialený 7, 5 km a zrazu ste objavili zfarbené matky rok predtým ako ich dal do susednej dediny.. to je lepší dôkaz ako štúdie…či…
Taylor O.R., G.A. Rowell. (1988) Množstvo dronov, vzdialenosť letu kráľovnej a neutrálny model párenia pre včelu medonosnú Apis mellifera
"Navrhujeme, aby dosah 3,75 km dronov bol vhodnou hodnotou na odhadnutie hustoty kolónií z dronov odobratých vo Williamsovej pasci, pretože to bola maximálna vzdialenosť, ktorú sme našli namaľovaných samcov z našej ohniskovej kolónie. Táto vzdialenosť je v súlade s pozorovaniami z nášho prvého experimentu. Zistili sme, že drony z jednej kolónie boli zistené na miestach vzdialených od seba 7 km. To naznačuje, že dosah letu dronu presahuje 7/2 = 3,5 km. Na základe dosahu letu dronu 3,75 km je plocha vzorkovaná dronovou pascou Williams 44 km2 a počet kolónií zistených v dronovej pasci by sa mal vydeliť 44, aby sa získal odhad hustoty kolónií v ekosystéme."
😔…"většina trubců navštěvuje trubčí shromaždiště nejblíže mateřské kolonie, udávalo se do 900 m."
…skutočne by som uvítal nejaký zdroj týchto info, tú štúdiu , skutočné diky
“kde se bude postupovat přesně podle metodiky.”
máš presnú metodiku Blaníka?…ktorú staršiu z vcely.cz, ked ešte nebol názov Blaník ?…alebi tú z IF.. vianočný darček od Toma…?…alebo pôjdeš podľa inovovaných postupov z tohto fŕa?
To naplno otvorené česno v zime chválim, včely ho potrebujú, aj to že im voda nekvapčí do zimného chumáča je fajn, ale na jar keď sa rozbehne naplno chov plodu, potrebujú včely v chumáči už okolo plodu relatívnu vlhkosť cez 80%…
Ten nemec pri točení medovice odkladal tie plásty, kde zostalo viac ako 30% melicitózy a tie lisoval do mrte, zander je 420x220 cm, ….. lis je produkt pre nemecké krajiny, tak zrejme aj cena je pre ne… ale ak viac veríte šneku za 50 tácov vykúšajte…
Našiel som lis, ktorý sa dokonca priemysielne vyrába, nie je šnekový, mne pripomína lis na hrozno len nie ručný ale na včelách hydraulické čerpadlo, tlak 380 barov a lisovací tlak 24 ton na vyrezané plásty s melicitóznym medom, z každého vytočeného plástu v ktorom zostal melicitózny med dostal vynálezca 0,7 kg smrekovej medovice..
