To je to matení pojmů. Podmet neni vysoké dno a obráceně. Podmet je prostor mezi plásty a stavebni zábranou u vysokého dna. Podotýkám že nejsem zastancem vysokých den, ale nizkych. Uz proto, že nemusim řešit bordel od včel, ktery si u nízkého dna uklidí včely samy.
ano priateľu, ak niekto vloží do vysokého dna stavebnú zábranu podmetom sa stane priestor medzi latkami stavebnej zábrany a spodnými latkami (SL) plástov v spodnom nadstavku… ak tam nie je stavebná zábrana je podmetom celý priestor od SL po dno… niekto má potom podmet 1-2 cm, iný 6cm a dozvedel som sa tu že býva aj 10-15 cm.. (nebudem komentovať používanie stavebnej zábrany, lebo ju nepoužívam…)
k čomu má slúžiť vyšší podmet resp. vyššie dno?…obecne je podmet priestor, kde lietavky odovzdávajú mladuškám prinesený nektár, podmet je priestor kde sa lietavky uložia na noc aby nekomplikovali pomery v plodisku, podmet je priestor, ktorý má umožniť včelám utesniť medzery medzi rámikmi s plodom odspodu a udržať tak teplotu okolo plodu a umožniť plodovať v plodisku až k SL… nevýhodou vyššieho podmetu na druhej strane je riziko stavby voskových miniplástov najčastejšie trúdich/trubčích… obyčajne sa to stáva ak včelár neposkytne včelám dostatočný priestor v úli, neumožní im realizovať stavebný pud vkladaním medzistien či neumožní im chovať trúdov na stavebnom rámiku v plodisku…. samotná trúdia stavba pod plodiskom síce môže komplikovať včelárovi prácu ale výhoda trúdieho/trubčieho plodu pod plodiskom je skôr pozitívom z pohľadu klieštika (už to kolega Tom viackrát vysvetľoval)
existuje možnosť aj pri nízkom podmete úspešne včeláriť (kolega Tom to popisoval), vtedy sa pod plodisko vkladá nízky nadstavok, ktorý preberá všetky funkcie vysokého podmetu, lietavky tam odovzdávajú nektár, môžu tam lietavky nocovať bez toho aby vytvárali brady na letáči, včely môžu utesniť plodisko odspodu a matka môže klásť až po SL a netreba zabudnúť že je v podloženom nadstavku i trubčina a trubčí plod…
tým nechcem napísať, že bez vysokého podmetu či bez podloženého nadstavku (Tom - TL) to nefunguje,… tisíce včelárov tak chovajú včely… možno sa viac trápia, lietavky robia na večer brady na letáči, plod nie je možno až po SL, matka sa potom tlačí s plodovaním dohora, včelár sa bez materskej mriežke nezaobíde, často musí vykladať plodové plásty do medníka (ktoré by mimochodom nemali byť používané na med ☹️) atď…
Odpověď na příspěvek uživatele Kaleman z 24.12.2023, 08:09:33
kaleman nože daj zdroj tvojich zaujímavostí….. pretože nie 180 mávnutí, pokusy ukázali, že krídla vyletujúcej včely urobia 237 kmitov za sekundu a krídla včely priletúvajúcej do úľa 250 kmitov. Za silného vetra sa počet kmitov zvyšuje na 274 za sekundu. Krídla včely, ktorá mieni pichnúť, robia 285 kmitov. Krídla vetrajúcej včely urobia 216 kmitov. Plodná matka urobí krídlami 226 kmitov za sekundu, neoplodnená 253 a trúd 207.
Do úľa nosia vodu lietavky. Stanú sa z nich špecializované nosičky vody vyhľadávajúce napájadlá alebo zdroje vody v prírode, napríklad kaluže alebo rôzny vodou nasiaknutý materiál (mach, rašelina a pod.). Prínos vody do úľa je riadený dopytom mladušiek. Ak je spotreba vody krytá prínosom vodnatého nektáru, je nosičiek vody málo. Ak prestane prínos nektáru, vzrastie počet nosičiek vody na napájačke. V úli by sme márne hľadali bunky s uskladnenou vodou. Včely vodu neskladujú v bunkách plástov ako med a peľ. Iba zriedka je vidieť drobné kvapky vody lesknúce sa v trhlinách plástov. Nosičky vody odovzdávajú náklad vody mladuškám pri letáči a tie ju využijú ihneď tam, kde je potrebná. Pokiaľ nie je o vodu záujem, mladušky s plným medným vačkom vody sa usadia neďaleko otvoreného plodu. Tam ako živé zásobníky vody čakajú na príležitosť, kedy bude voda využitá krmičkami plodu.
….aby som držal tému, osobne som bucky neskúšal, mám dvoch priateľov, ktorí ju vo svojich úľoch majú. Jeden má dlhoročné skúsenosti so včelami a má vyše stovky rodín, kupuje inseminky z Dánska a robí si F1 (bastardy), s matkami aj včelami je maximálne spokojný, viac ale na horskom stanovišti, kde je často medovica, druhý kamarát má menej včiel aj skúseností, zopár matiek F1 kúpil od českého chovateľa, vo výnosoch extra rozdiely nevidí, v rojivosti áno, v prospech BC...
Mě by zajímaly včely Pol-line, jak by vlastně probíhalo zavedení chovu takových cizích liníí?
Miloš neviem ake maš informacie o pol-line, čo ja vviem o pozadií Pol-line jedná sa o šľachtiteľský program. Pol-line bol koncipovaný a používaný USDA na presun vlastností VSH z laboratória do včiel, ktoré by chceli používať komerční včelári. S výsledkami programu boli veľmi úspešní. "Pol-line" pôvodne menoval niektoré z prvých kráľovien, ktoré vznikli z programu. Je dôležité pochopiť, že "Pol-line" v skutočnosti pomenúva selekčný a šľachtiteľský proces, ktorý možno použiť na chov s akoukoľvek populáciou včiel medonosných. Dobré výsledky budú mať aj plemenné zvieratá, ktoré sú výsledkom programu, ktorý používa podobnú metodiku ako program Pol-line, samozrejme v závislosti od odbornosti chovu, selekcie a veľkosti použitej populácie. Podstatou je, že šľachtiteľská metóda produkuje kmeň.
V CR je však zákonom 154/2000 Sb. stanovene ze sa mozu slachtit len kranka neviem ake maš skúsenosti so šlachtenim matiek ale ak budeš pouzivat metodu Pol-line pri šlachtení kraňskej včely, no neviem….
M+M… sú vyhlasované dotácie pre jednotlivé kraje pre začínajúcich včelárov ako piše Petra ale gró dotacií je v tomto dokumente … https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2023-53
Janes to máš tak , v japonských úľoch sa už chovajú včely u viacerých nadšencov aj v ČR, no pre ten chov v umelohmotných fľašiach nemá češtiny pekný vvýraz, že by “prasána”?
Nie je potrebné byť v zväze (ale môže to pomôcť s nejakými dotáciami, liečením včiel či priateľskejších vzťahov s včelármi v obci), povinnosť je zaregistrovať včely ako každé hospodárske zviera v registri..
Včely obecne majú okruh na zber znašky tak 3km , ale lietajú aj 5 extrémne 7 km
Náklady na začiatok sa permanentne zvyšujú, neviem momentálne aktuálne ceny treba u vás presondovať ale 3 úly,3 rodiny pomôcky a ručný mmedomet.. počítam tak 20 000 Kč
Pozrite si v článkoch tten od Zbyňka, citujem “Musíte zainvestovat do vybavení. Koupit nebo vyrobit včelín. Včelařské pomůcky lze sehnat starší a levnější od končícího včelaře. Pro začátek se doporučuje pořídit od tří do pěti včelstev. Větší počet by mohl být pro začátečníka přílišné sousto. Pro lepší představu si uvedeme orientační ceny potřebných věcí. Včelstvo seženete kolem 1000 Kč. Jeden kompletní úl se cenově pohybuje kolem 2500 Kč (záleží na typu). Samozřejmě manuálně zručnější včelaři, si úl vyrobí doma a budou zhruba na 1/3 ceny. Včelařská kukla stojí 300 Kč a rukavice 200 Kč. Z náčiní bude nutný kuřák (300 Kč), rozpěrák (80 Kč), smetáček na včely (150 Kč). Pouze zanedbatelnými položkami je zápisník na poznámky a rozprašovač na vodu. Nákladné je pořízení stroje na vytáčení medu. Nové medomety začínají s cenou na 15000 Kč (lze na ně čerpat 50% dotace). Na začátek vám ale bude stačit koupit medomet starší. Cena je pak nízká (2-3000 Kč), ale někdy je potřebná drobná oprava. Pokud jste zdědili kompletní včelařské vybavení po bývalém včelaři, dejte pozor! Platí to především o úlech, plástech a rámcích – staré raději spalte! Reálně hrozí zamoření nových včelstev řadou nemocí. Začátek chovu by vám to přinejmenším hodně znepříjemnilo nebo by vás počáteční neúspěch od chovu úplně odradil. Poradit se můžete se zkušeným včelařem, ten vám náčiní protřídí na použitelné a vhodné k vyřazení.”
Práve kvôli včelám sa často prejavgia už existujúce medzisusedské problémy. Snaž sa ich vylepšiť ešte predtým, než začneš včeláriť. zo zákona sankcie nehrozia ale je dobré si zistiť alergie susedov na včelie bodnutie (potvrdené lekárom) lebo to by bol dôvod na presťahovanie včiel preč… vždy sa dajú okolo úľov urobiť trvalé alebo dočasné zábrany za úľmi od suseda alebo aj pred úľmi ktoré prinútia včely lietať po opustení úľa dohora, a nelietať nízko cez záhradu… treba včelám ddať “pitítka” aaby nnechodili kk susedom do bazénu a pod…
teda predávať s povolením veteriny (formálna žiadosť) môžeš až do 2000 kg, ale od každej rodiny predaj tak max 3 kg medu, ináč príjem zo zvyšných 30 kg medu bude zdanený… 😕
máte to hezký…
pokud jejich úhrn u poplatníka nepřesáhne ve zdaňovacím období 30 000 Kč; přitom příjmem poplatníka, kterému plyne příjem z chovu včel a u kterého nepřekročí ve zdaňovacím období počet včelstev 60, je částka 500 Kč na jedno včelstvo.
Ty to maj dobře vymyšlený pacholci 😜. Já to ještě pořádně nedočetla, vždycky mě někdo odvolá😊, ale polepším se.
..teda aby nedošlo k nedorozumeniu… o trubcoch sa nedočítaš… ti “pacholci” nestoja za to aby som o nich písal.. 🙂 … ale fakt, nie sú celkom v úle zbytoční, nielen o tom ohrievaní ale celkovo, včelstvo bez trubcov je smutné, s trubcami plné chuti do života… …proste pôsobia ako kohút na dvorku so sliepkami… a nakoniec čo si budeme zakrývať…vy ženy máte nás chlapov za bandu lenivcov ale bez nás by to bola nuda… 😉
Petra to že si niekde počula o tom že zaviečkovaný plod vyhrieva či sála teplo je možné, sa to traduje …nie je však pravda… samozrejme ak je veľa zaviečkovaných plodových plástov vedľa seba v plodisku, to sa “prehrieva” pretože veľa včiel musí vykurovať a ohrievať ho .. včely plod ohrievajú po zaviečkovaní dvoma spôsobmi…. V prvom prípade sa včela pritisne na viečko zaplodovanej bunky a chvením hrudných svalov zvýši jeho teplotu na teplotu okolo 35 °C. Druhý spôsob je optimálnejší, včela ktorá vyhrieva plodisko vojde do prázdnej bunky, ktorá je medzi zaviečkovanými bunkami a zvýši chvením hrudných svalov (s odpojením krídel) svoju teplotu na hodnoty cez 40 °C. Od včely sa ohrejú larvy dookola a dokonca aj na druhej strane plástu. Ohriate larvy potom odovzdajú teplo susediacim a tak jedna včela dokáže zvýšiť teplotu v niekoľkých desiatkach buniek!… ty ešte nemáš posledné číslo Dymáka ? 🙂… práve tam to popisujem… trubec neohrieva úľ ani jedným z týchto spôsobov ale tým že sa zdržuje v uličkách okolo plodu kde sú mladušky, ktoré ho kŕmia (ako vieme je lenivý a nakoniec dostať niečo do pusy je pohodlnejšie a mladušky krmičky robia s medu a peľu super sesterské mliečko 🙂), vlastne trubec "nechtiac"upcháva tie uličky aby teplo z okolia plodu neunikalo, keď už ho tie “kuřičky” vyrobili… plodový chumáč v úli totiž nie je ako rojový hrozen včiel visiaci na halúzke…je to systém s plástami kde včely vlastne len upchávajú uličky… ale to si sa vlastne nepýtala tak sorry… teda trubec neohrieva úľ ale pomáha udržať teplotu v úli svojou prítomnosťou na plástoch a medzi plástami a tým uvoľní časť robotníc na iné práce…nemusia to robiť oni…
Marry a ešte jednu pomoc môžeš neskorému a slabšiemu odložencu poskytnúť… v zime ho ho položíš nad silnú rodinu cez medzidno, kde je otvor a sieťka včelám nepriechodná… teplo zo silnej rodiny ti to slabučké bude cez zimu vyhrievať.. pozri video …
Marry zrejme si mal na mysli koľko plástov /rámikov by mal obsadzať oddelok aby úspešne prezimoval… cieľom by malo byť odloženec/oddelek dostať do zimy tak silný aby obsadzal celý nadstavok .. ale ak máš oddelok aj na dvoch-troch rámikoch a má dostatok zásob a je v úli s uteplením (prípadne použiješ prepážky ) , prípadne v styrodurovom plemenáči sa da prezimovať odloženec aj na dvoch rámikoch…na jar treba postriehnúť zásoby …
