Tom človek by nemal sľubovať nič čo nemôže splniť…😉
U nás na Slovensku suverénne vedie úľ B, 420x275 mm,sú nielen na 10 rámikov, ale aj na 12 a naopak aj na 8 rámikov. Známy chovateľ matiek Jozef Toma zo Spišskej Novej Vsi bežne chová 600 Tatraniek každý rok, a stále hovorí , že keby bol mladší by iné úle B ako na 8 rámikov nechcel…inšpiroval sa v Grécku a tvrdí, že sú pre včely ideálne…podľa jeho skúseností zmena z 10 rámikového B na 8 rámikové B sa prejaví výnosom o 20-30 % vyšším na rovnakej včelnici…
Odpověď na příspěvek uživatele Tom50 z 31.10.2024, 00:12:44
Tome váš názor na diskutérov, ktorí len vkladajú videá ste už x-krát prezentoval, oznámenie že videá nepozeráte je vami často prezentované a všetci ho vedia… zrejme vkladajú videá s tým vedomím, že vy ich nebudete pozerať a logicky ani teda nebudete k ním diskutovať, keď nepoznáte obsah… ale vy sa neudržíte… nie je to tiež “plevelením diskusie”?
Tome, bojím sa že nielen Titera a Marada by na takúto info “…jen jsem jim stručně napsal, že vím o systému, jak nemít úhyny a jak nemít ve vč VD žádné a nebo tak málo, že nepůsobí žádné potíže.”
… jednoducho neverili, to vy bola nová Nobelovka, druhá vo včelách od roku 1973…asi váš pocit bol správny, videli za tým len pošetilého staríka… niekoľko výskumných včelárskych ústavov to vo svete to nezvláda… tak neverili, že sa ani neopýtali, že ani nechceli skúšať… s tým nenarobíte jednoducho nič…
Odpověď na příspěvek uživatele LSD z 29.10.2024, 16:20:27
Píšeš:
“je logickým důsledkem vyšší pravděpodobnost , že se ve zbývajících buňkách vyskytnou 2+ samičky ve větším počtu případů. Proto je napadení buňky označené feromonem “potrestáno” nižší plodností.”
Chápem ťa dobre, že ak sú dve matky v jednej bunke (čo je asi geneticky výhodné podľa teba, hoci zrejme sú sestry alebo matka z dcérou) tak výsledkom je menej nových samičiek, ako keby bola v bunke len jedna matka… celkom sa v tom zamotávam, asi
Tak to je na zamyslenie… príbuznejšiu plemenitbu ako je keď syn oplodňuje matku a sestry nepoznám… 😉
.. ale bohvie, klieštik má veľmi vyvinuté feromónové vnímanie… presne pozná feromon ktorý vylučuje larva ako pokyn pre mladušky že je čas bunku zaviečkovať.. keď zacíti tento feromóntsk šup k larve aby sa dostal pod viečko… viem si predstaviť že klieštik označkuje bunku kde vyliezol ako nevhodnú pre rozmnožovanie, je totiž PRÁZDNA…ale ten feromon, že by fungoval pri samotnom rozmnožovaní😕… faktom je že nie každá vyliahnutá samička klieštika sa dokáže oplodniť…viď: “Protože ne každý pokus samičky je úspěšný, připadá v dělničí kukle 1,02 a v trubčí kukle 2,2 životaschopných dcer na každý pokus o reprodukci (z měření Dr. S.J. Martina, UK, 1994 a 1995).”…
Odpověď na příspěvek uživatele LSD z 29.10.2024, 08:18:06
Ak by v bunkách kde došlo k reprodukcii zostával nejaký feromon, ktorý blokuje (znižuje) možnosť ďalšieho rozmnožovania roztoča v tejto bunke, (čo mohli vedci zistiť) je nelogické predpokladať, že ten feromon tam necháva roztoč…predsa ak by to robil, komplikoval (blokoval) by úspešné rozmnožovanie svojho druhu, pretože matka do buniek kde sa mladušky vyliahnu znovu kladie vajíčko…😕
samozrejme ak vedci našli nejaký blokátor, treba ho skúmať, ja len stále hladám ten suvis s tmavými plástami, kde sa môžu hromadiť nejaké látky…
Odpověď na příspěvek uživatele tom4 z 28.10.2024, 20:40:53
Veľmi správne píšeš, že Klíma poisuje situáciu zo svojho pohľadu, zo svojich skúseností…ale to robím vlastne všetci, nikto z nás predsa o včelách nedáva rady z nejakých vymyslených pocitov ale z praxe…. Na rozdiel od Toma50 si ja rád pozriem aj videá od rôznych včelárov, z každého sa sa dá poučiť, zistiť čo kto ako robí, čo komu funguje a čo nie, občas sú aj na smiech, občas človek skúma prečo tam autor dáva úplné bludy… bežný včelár za svoj krátky život nedokáže u včiel všetko odskúšať, nakoniec ani nie je na to dôvod… napríklad docent Klíma síce používa kyseliny, no spomína vo videu nielen ich “pozitívne” vlastnosti ale priamo hovorí o tom že KM je pre včely riadny “dryák” a že zlikviduje časť plodu a mladušiek, ale zlikviduje hlavne všetkých vírusom oslabených jedincov, jej aplikácia prežijú len zdravé jedince a má teda “ozdravujúci účinnok”😉… neznamená to však že začnem zajtra používať v mojich včelách KM… ak docent Klíma slušné odpísal na informácie o jedinej ceste riešenia úhynov svoj názor,že on používa iné postupy, neznamená to že nejakú metódu považoval za špatnú… ak nepovažoval Blaníka za jedinú možnosť chovu včiel, určite nepovažuje za jediné riešenie ani kyseliny… ja roky tvrdím , že tých spôsobov môže byť viac,podľa skúseností včelára, podľa podmienok stanovišťa aj podľa genetiky chovaných včiel…
Tom4 veľmi správne napísané, to že si pozriem video nemusí znamenať že prídem o svoj názor, hlavne ak to čo je vo videu je v rozpore s mojimi skúsenosťami či názorom…
“Roztoči napadající buňky plodu ve starších plástech mají také méně potomků. To vedlo vědce ke spekulacím, že by sami roztoči mohli mít chemickou látku, která by bránila vzájemné reprodukci (feromon). Byla identifikována chemická látka, (Z)-8-heptadecen. Laboratorně způsobil 30% snížení pl”…
Asi už starnem …nejako som nepochopil spojenie týchto dvoch viet … keby tá látka bola v starých plástoch a blokovala by rozmnožovanie roztoča malo by to logiku… ale “sami roztoči mohli mít chemickou látku, která by bránila vzájemné reprodukci” … kde je tu súvis so starým plástami ..ak majú roztoči tu látku prečo by sa blokovali v tmavých plástoch kde býva plod najčastejšie…?...😕
najprv sa chváli roky že má včely ELON, ktoré sú varroa odolné, boli na to vyšľachtené a tu zrazu oznamuje že dáva pásky so šťaveľkou (aj pri založených medníkoch) potom dá tymol a v zime ešte pokap … -( …
tiež na plnú hubu povedal, že ak sa podarí dochovať vorroaodolné včely tak sú to sciplionky z ktorých má včelár osoh tak nul, nul, prd…
jeho predstava o “tvrdej chémii” sa nedá ani komentovať…
ani to že pásiky so šťaveľkou mal v úľoch celú zimu… ☹️
..ja skúšať Blaník nebudem (hlavne po nie najlepších skúsenostiach s plodiskom 4/3 LG), z jednoduchého dôvodu, mám dlhé roky fungujúci systém nízkych nadstavkov ⅔ LG (bez rotácií) …
či budem aj tejto zimy bez úhynov je predčasné hovoriť, je v plodiskách aj melicitóza a u jednej rodiny mám dojem že miesto zimného zakŕmenia mala dostať sírny knôt… čas ukáže všetko…
ja len doplním k tým prípravkom na likvidáciu klieštika dva fakty:
Petra v tom “ekologickom” prípravku bol zistený v niektorých šaržách "flumetrin" …
Flumetrín je pyretroidný insekticíd . Vo veterinárnej medicíne sa externe používa proti parazitickému hmyzu a kliešťom na hovädzom dobytku, ovciach, kozách, koňoch a psoch, a pri liečbe parazitických roztočov v kolóniách včiel.
… je to chemická látka, presne tá ktorú obsahujú doštičky prípravku GABON FLUM , ktoré vyrába DOL…
problémom pre ktoré sa museli stiahnuť tie šarže z trhu je že žiadna takáto látka nebola spomenutá v zložení prípravku, ktoré sa dávalo na schválenie (DOL to tam má!).. ak nie je v zložení definovaná , nemá tam čo robiť…
ale oveľa horšie bolo, že sa prípravok “tváril” ako ekologický, ale ak obsahoval ten insekcid, tak to už nič extra “ekologické” nebolo…
treba ale úprimne povedať, že Ekopol včely len odľahčí , má jeho použitie za následok pokles počtu, a je nutné potom klieštika doraziť iným prípravkom…
TOM súhlasím s tým že na amitraz sa prakticky nedá u klieštika vybudovať odolnosť ale len pri rozumnom dávkovaní (menej ako 10 miligramov)napr. Varidol či slovenský Avartín..
ale prípravky ako APIVAR obsahujú a jednom nosiči 500 miligramov! a to sa dávajú 2 ks, čiže 1 000 miligramov je v úli v kontakte 30 (!!!) dní, s klesajúcim množstvom amitrazu čo spôsobí že klieštik si postupne zvykne , (podobne ako to bolo u Gabonu) a účinnosť ide dolu… preto treba prípravky striedať…
Odpověď na příspěvek uživatele tom4 z 23.10.2024, 16:28:33
oficiálne liečiť bez plodu (alebo s minimom plodu ) platí len pre použitie Varidolu (amitraz)… tam ide o krátkodobé priame pôsobenie na klieštika ktorý je na včelách, vtedy je vysoká účinnosť cez 90%…
čakať ale zo začiatkom boja s klieštikom až do jesene/do podzimu nie je správne, ako som písal treba začať bojovať s ním okamžite po odobratí medníkov aj keď je plod… na takéto použitie súbežne s plodom vo včelstve sú stavané aj prípravky ako Gabon, kyselina mravčia či Ekopol (špeciálne pre vás Tom - flumetrín bol zistený v konkrétnych šaržách Ekopolu, tie sa museli stiahnuť z trhu, ale na Slovensku sa naďalej používa a je v oficiálnych zoznamoch zoznamoch liečiv, ktoré schválil Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv, Nitra…a máme aj slovenský variant Ekovatrín, budem skúšať na jar…)… tieto prípravky majú zlikvidovať klieštika v lete, v čase keď sa majú dochovať zimné včely…v jeseň sa len likvidujú klieštiky na včelách aby sa nezachovali do jari…
áno pravda je čo píšeš, že dôvody úhynov včelársky zväz (český ani slovenský), nerieši, jednoducho preto že nevedia prečo hynú včely…rozhodne priamou príčinou nie sú len klieštiky, aj vírusy chorôb dokážu úplne zdecimovať včely, kŕmia larvy už nakazené mladušky, ale je možné aj to že mladušky sú zdravé ale kŕmia včely kašičkou ktorú vyrobili z peľu infikovaného pesticídami… a pod…
je to fakt, imunita včiel medziročne klesá, má to viacero dôvodov, včelári im na kšeft berú med ale aj peľ a propolis… ale významný faktor môže byť aj “prešľachtenosť” matiek a kranky…umelé rozmnožovanie je neprirodzené a matky a včely menej cenné, musia sa matky ako núdzové meniť po roku či dvoch… to môže byť tiež faktor ktorý pomáha úhynom… a neustále stresovanie, ktoré včelám robíme tým hrabaním v nich, tie ostrejšie možno tak často nerozoberáš plodisko , nehrabeš sa v nich nie sú stresované a preto sú odolnejšie… (hoci tom sa tento rok nevŕtal v nich a niektoré išli pod kytky)
Co způsobuje, že med v naprosto identickém úle, jako je sousední, má vyšší obsah tuháče než med z jiného vč cve stejné lokalitě a dokonce na stejném podstavci a obě vč jsou obsluhována stejným včelařem?
…tiež ako píšete, ako ju včely riedili inou znáškou… už som zažil v “ bežnom roku” (nie v takom ako tento) že na stojane bolo 5 rodín a tmavý med mala len jedna…
Proste ak nechcete čítať o rozdielnych zdrojoch poľa Harabina uvažujte trochu ako včelár, každá rodina má niekoľko tisíc lietaviek a často sú zalietané inde, tak na medovicu chodia len niektoré rodiny…a ked sa niektorým rodinám znáška z iného zdroja minie tak sa tiež pridajú k zberu medovice (s melicitózou), jedny skôr, iné neskôr… ich med v úľoch proste bude zodpovedať tomu kedy a odkiaľ a koľko nosili…
Tome plne s vami súhlasím v tom že včely by nemali zbierať medovicu lebo si tak môžu skomplikovať prežie v zime a oni potvory napriek riziku, ktoré im hrozí zbierajú medovicou, ktorá môže obsahovať melicitózu. ..áno musia žiť v prostredí, ktoré im človek vytvoril a za podmienok ktorými im človek komplikuje život…
Keby im včelár nezobral (niekdy aj 2-3x v roku ) medné zásoby , boli by na zimu zabezpečené už v lete a na medovicu by sa s prepáčení vykašlali…takto bojujú o prežite , bez zásob im hrozí smrt hladom a to je väčšie riziko ako melicitóza…a tak zbierajú čo sa dá a ked je bohatý zdroj, zbierajú o dušu… oni nevedia že včelár už má nakúpený cukor 😉,..
V pohode, domnienky môžete mať aké chcete, len ste siahodlhým príspevkom nejak zahrali do autu základný fakt, ktorý vašu domnienku vyvracia…INVERTÁZA JE ENZÝM KTORÝM VČELY MELICITÓZU NEDOKÁŽU VYTVORIŤ!!!…upresňujem ešte raz, invertáza je enzým, ktorý CUKRY ROZKLADÁ, teda dvojcukor rozloží na glukózu a fruktózu a trojcukor (to je tá melicitóza) rozloží na glukózu a turanózu ale z tou si už neporadí. …ale to som už písal…..
TOME ja nechcem dokazovať že sa mýlite, nakoniec sám ste napísalže to netvrdíte, iba sa domnievate, ale vždy požadujete aby sa začínajúcim včelárom písalo JE TO TAKTO A NIE NIJAKO INÁK…tak môj príspevok berte tak že to píšem lebo žiadate aby sa veci písali jednoznačne (mne to nerobí problém ak je jednoznačná situácia a jednoznačné fakty)…
Ešte malá poznámka k tomu pánovi z patentového úradu , ktorého tak často citujete hoci bol z ameriky 😉 … v roku 1988 si v nemecku patentoval jeden včelár použitie ultrazvuku na boj s klieštikom vo včelách, v roku 1998 iný včelár to isté, a znovu v roku ďalší v roku 2004 a ďalší v 2008 a iný v roku 2017… čo si myslíte nemohol mať ten pracovník v nemeckom patentovom úrade podobný pocit ako ten vami citovaný hlupák v amerike? 😉
Tome vážim si vaše názory aj pána Haragsima si už roky vážim, aj chápem že veda ide dopredu no nedá sa ináč napísať len tak ako to vy s obľubou píšete a hádam tomu už porozumiete.. (ALEBO SI SKÚSTE PREČÍTAŤ MOJ PRÍSPEVOK EŠTE RAZ A S POCHOPENÍM)
Teda vaša tretia domnienka citujem “že se na tvorbě melecitozního cukru nějak podílí hltanové výměšky včel a není to tudíž dáno producenty medovice a nebo ne pouze jimi” je TOTÁLNA BLBOSŤ! …včely by podľa vašej domnienky robili niečo proti sebe, niečo ako prípravu samovraždy včiel v zime, vaša domnienka neguje všetko čo robia včely pre prežitie rodu…
