na to aby mohol človek skutočne vychutnať prirodzenú a kvalitnú chuť medu z panenských plástov asi pri seba väčšej snahe , námahe a presvedčovaniu bežných zákazníkov a hlavne ani včelárov svojim “osamelým hlasom volajúcim na púšti” ťažko včelárov presvedčíte…
totiž všetci doteraz si zvykali a vychutnávali med z “košilkových plástov”… stotožnili sa z tou chuťou, zvykli si na ňu a jednoducho vám neuveria že že med môže mať inú, lepšiu chuť… predsa vám každý včelár povie, že jeho med je dobrý, chutný aj jeho zákazníci si ho pochvaľujú… je proste taký aký bol vždy… chuť medu je s tou “pachuťou” košieľok akosi automaticky spájaná, med tak vždy chutnal… preto vám neveria…
nakoniec všetky včelárske múdre knihy staršie aj tie moderné hovoria o prekladaní plástov s plodom do medníka a med sa točí z nich, s tých “košielkami vystlaných buniek” 🙂
nič sa nezmenilo ani modernými nízkonadsavkovými systémami, aj tam sa na jar, ten najviac preplodovaný nadstavok zo dna s “košilovými ” bunkami stane medníkom ☹️
samozrejme ak je v plodisku iný rámik, väčší tak zrazu sa preplodované rámiky nedostanú do medníka… umožňuje to váš typ úľa , vlastne každý kombinovaný úľ, ktorý má medníkové plásty nižšie ako plodiskové… dokonca sa dá systém med netočiť z “košilkových ” plástov realizovať v každom systéme… ja mám väčšinu úľov nízkonadstavkochých , všetky rámiky sú rovnako nízke…ale na jar ten spodný nadstavok z viacnásobne preplodovanými súšami nedám na vrch zostavy ako medník, ale ho odnesiem z včelnice a plásty vytavím, a na vrch zostavy ako medník pridám panenské súše a medzisteny… viem aký med chcem a tak robím to čo je treba pre získanie kvalitného medu…
ináč som dosť prekvapený, že proti tomu prekladaniu “košilkových” plástov z plodiska do medníka neprotestujú odborníci aj z lekárskeho hľadiska… predsa niektoré choroby sú sprevádzané spórami, ktoré sa v plodisku hromadia , na včelstve nemusí byť viditeľná klinika ale spóry tam môžu byť a sú odolné celé roky…utešovať sa tým, že spóry moru plodu sú pre človeka neškodné je krátkozraké, existujú aj iné včelie choroby, napr. skamenenie plodu a tú u včiel spôsobuje huba napríklad pre človeka nebezpečnej Aspergillus flavus….. a tá u človeka sa už negatívne prejaviť môže, citujem :" Aspergillus flavus u člověka mohou způsobit plicní onemocnění! U člověka může vyvolat dlouhodobé záněty. U oslabených lidí – možnost mykotických pneumonií." …no ďakujem pekne za taký med ☹️
no tak ani ja a zrejme ani Tom už do práce každodenne rozhodne chodiť nemusíme…😜
už sa venujeme len svojím koníčkom ( ale to sme robili aj roky predtým…)
áno med získaný z medvedieho cesnaku cítiť cesnakom… na rozdiel od tej pohanky, to nie je protivná vôňa a je prchavá… med je cítiť cesnakom stále menej a menej… a nakoniec vôbec (ale to už je obyčajne zjedený) ..veď nakoniec medvedí cesnak sa používa na prvé jarné šaláty… a sú chutné…
Tome…vami spomínané mená nikdy neboli moja krvná skupina ….., už sme zasa v politike….🤐
Tome takto medvedí cesnak vyrastá zavčasu na jar ale kvitne v apríli/v dubnu a znáška je v máji (květen) až do slnovratu ale našťastie spočiatku ho spotrebujú na rozvoj a neskôr už ho “prebijú ” iné znášky preto medník nie je moc cítiť tým cesnakom…
Ono proti gusto žiaden dišputát, ale lipový med krásne vonia no je nahorkastý, z pohanky je krásne hnedý ale smrdí ako močovka z chlieva a ten med z cesnaku hold 🤫 smrdi po cesnaku 😏
Lesná žienka
ja som väčšiu časť svojho života prežil v spoločnom štáte a viem o čom píšeš…často mi bolo ľúto…❤
... viac ma však potešilo, že ste si prečítali môj príspevok o podmete iného rozmeru ako používate a nezačali ste ma poučovať aká má byť správna výška podmetu ale ste našli v príspevku niečo. čo vás zaujalo…
myslím si že tento váš prístup si aj ja osvojím a budem používať…
teda prečítam si váš každý príspevok, ale na to čo nebude podľa mojich predstáv jednoducho nebudemzbytočne reagovať… mohlo by to našu komunikáciu voči VF či IF posunúť do roviny, ktorá bude prijateľnejšia pre nás ale aj pre ostatných záujemcov o včelárenie … a o tých hlavne ide, nie o nás dvoch…
poz.
vzťah TL a mriežky nemám zo “štúdií” ale z vlastnej praxe… skúšam chovať včely aj na 4/3 LG, teda výška plástu v plodisku cez dva nízke ⅔ nadstavky… keď som nemal TL pod plodiskom tak matka často vybehla klásť do stredových plástov prvého NN, včely si tam nanosili peľ, chovali tam plod a musel som použiť mriežku…
Dobrý den, máte typ, jaké jsou nejlepší medonosné byliny nebo keře?
Teoreticky by rozdelenie rastlín podľa prínosu mohlo byť ako prekladám v prílohe… ale treba upozorniť na to čo uvádzal aj kolega Tom, že výnosy sú na hektár!! A treba povedať aj to že hoci občas točím med ochutený lipou, skutočne musí byť na lipe aj medovica aby som naplnil z lipy medníky…všetko je to silne o počasí ale aj o spomínanom podloží, o pôde… …a ešte o veku lipy, v 10 rokoch už kvitne ale medujú až 20 ročné a čím starší strom, tým je väčšia šanca získať lipový med…
imho ako píše bodlinka, treba nejaké rastliny na jar, ďalšie na leto a ešte aj na podzim k peľu… teda začať krokusmi, púpavou/smetánkou , ďatelinky/jetel, materia dúška, oregano/dobromysl, astrovky, brečtan a a mnoho ďalších ako píše drevodelka…závisí od veľkosti záhrady…
Včela obrovská (Apis dorsata Fabricius, 1798) někdy také včela zlatá. Jedná se o druh vázaný svým rozšířením na tropy a subtropy jižní a jihovýchodní Asie.
Sviečky z včeliho vosku môžeš vyrobiť viacerými spôsobmi… môžeš okolo knôtu navinúť medzistenu, môžeš naliať roztveny vosk do maléj nádoby kde vložíš knôt alebo použiješ silikonovú formu, do ktorej vložíš knôt a naleješ roztavený vosk a potom vyberieš po stuhnutí “figurálnu” sviečku…ešte sa robia sviečky aj máčaním a vyťahovaním knôtov…aký druh sviečok máš záujem vyrábať…?…ja preferujem odlievanie figúrok do vosku
To je to matení pojmů. Podmet neni vysoké dno a obráceně. Podmet je prostor mezi plásty a stavebni zábranou u vysokého dna. Podotýkám že nejsem zastancem vysokých den, ale nizkych. Uz proto, že nemusim řešit bordel od včel, ktery si u nízkého dna uklidí včely samy.
ano priateľu, ak niekto vloží do vysokého dna stavebnú zábranu podmetom sa stane priestor medzi latkami stavebnej zábrany a spodnými latkami (SL) plástov v spodnom nadstavku… ak tam nie je stavebná zábrana je podmetom celý priestor od SL po dno… niekto má potom podmet 1-2 cm, iný 6cm a dozvedel som sa tu že býva aj 10-15 cm.. (nebudem komentovať používanie stavebnej zábrany, lebo ju nepoužívam…)
k čomu má slúžiť vyšší podmet resp. vyššie dno?…obecne je podmet priestor, kde lietavky odovzdávajú mladuškám prinesený nektár, podmet je priestor kde sa lietavky uložia na noc aby nekomplikovali pomery v plodisku, podmet je priestor, ktorý má umožniť včelám utesniť medzery medzi rámikmi s plodom odspodu a udržať tak teplotu okolo plodu a umožniť plodovať v plodisku až k SL… nevýhodou vyššieho podmetu na druhej strane je riziko stavby voskových miniplástov najčastejšie trúdich/trubčích… obyčajne sa to stáva ak včelár neposkytne včelám dostatočný priestor v úli, neumožní im realizovať stavebný pud vkladaním medzistien či neumožní im chovať trúdov na stavebnom rámiku v plodisku…. samotná trúdia stavba pod plodiskom síce môže komplikovať včelárovi prácu ale výhoda trúdieho/trubčieho plodu pod plodiskom je skôr pozitívom z pohľadu klieštika (už to kolega Tom viackrát vysvetľoval)
existuje možnosť aj pri nízkom podmete úspešne včeláriť (kolega Tom to popisoval), vtedy sa pod plodisko vkladá nízky nadstavok, ktorý preberá všetky funkcie vysokého podmetu, lietavky tam odovzdávajú nektár, môžu tam lietavky nocovať bez toho aby vytvárali brady na letáči, včely môžu utesniť plodisko odspodu a matka môže klásť až po SL a netreba zabudnúť že je v podloženom nadstavku i trubčina a trubčí plod…
tým nechcem napísať, že bez vysokého podmetu či bez podloženého nadstavku (Tom - TL) to nefunguje,… tisíce včelárov tak chovajú včely… možno sa viac trápia, lietavky robia na večer brady na letáči, plod nie je možno až po SL, matka sa potom tlačí s plodovaním dohora, včelár sa bez materskej mriežke nezaobíde, často musí vykladať plodové plásty do medníka (ktoré by mimochodom nemali byť používané na med ☹️) atď…
Odpověď na příspěvek uživatele Kaleman z 24.12.2023, 08:09:33
kaleman nože daj zdroj tvojich zaujímavostí….. pretože nie 180 mávnutí, pokusy ukázali, že krídla vyletujúcej včely urobia 237 kmitov za sekundu a krídla včely priletúvajúcej do úľa 250 kmitov. Za silného vetra sa počet kmitov zvyšuje na 274 za sekundu. Krídla včely, ktorá mieni pichnúť, robia 285 kmitov. Krídla vetrajúcej včely urobia 216 kmitov. Plodná matka urobí krídlami 226 kmitov za sekundu, neoplodnená 253 a trúd 207.
Do úľa nosia vodu lietavky. Stanú sa z nich špecializované nosičky vody vyhľadávajúce napájadlá alebo zdroje vody v prírode, napríklad kaluže alebo rôzny vodou nasiaknutý materiál (mach, rašelina a pod.). Prínos vody do úľa je riadený dopytom mladušiek. Ak je spotreba vody krytá prínosom vodnatého nektáru, je nosičiek vody málo. Ak prestane prínos nektáru, vzrastie počet nosičiek vody na napájačke. V úli by sme márne hľadali bunky s uskladnenou vodou. Včely vodu neskladujú v bunkách plástov ako med a peľ. Iba zriedka je vidieť drobné kvapky vody lesknúce sa v trhlinách plástov. Nosičky vody odovzdávajú náklad vody mladuškám pri letáči a tie ju využijú ihneď tam, kde je potrebná. Pokiaľ nie je o vodu záujem, mladušky s plným medným vačkom vody sa usadia neďaleko otvoreného plodu. Tam ako živé zásobníky vody čakajú na príležitosť, kedy bude voda využitá krmičkami plodu.
….aby som držal tému, osobne som bucky neskúšal, mám dvoch priateľov, ktorí ju vo svojich úľoch majú. Jeden má dlhoročné skúsenosti so včelami a má vyše stovky rodín, kupuje inseminky z Dánska a robí si F1 (bastardy), s matkami aj včelami je maximálne spokojný, viac ale na horskom stanovišti, kde je často medovica, druhý kamarát má menej včiel aj skúseností, zopár matiek F1 kúpil od českého chovateľa, vo výnosoch extra rozdiely nevidí, v rojivosti áno, v prospech BC...
Mě by zajímaly včely Pol-line, jak by vlastně probíhalo zavedení chovu takových cizích liníí?
Miloš neviem ake maš informacie o pol-line, čo ja vviem o pozadií Pol-line jedná sa o šľachtiteľský program. Pol-line bol koncipovaný a používaný USDA na presun vlastností VSH z laboratória do včiel, ktoré by chceli používať komerční včelári. S výsledkami programu boli veľmi úspešní. "Pol-line" pôvodne menoval niektoré z prvých kráľovien, ktoré vznikli z programu. Je dôležité pochopiť, že "Pol-line" v skutočnosti pomenúva selekčný a šľachtiteľský proces, ktorý možno použiť na chov s akoukoľvek populáciou včiel medonosných. Dobré výsledky budú mať aj plemenné zvieratá, ktoré sú výsledkom programu, ktorý používa podobnú metodiku ako program Pol-line, samozrejme v závislosti od odbornosti chovu, selekcie a veľkosti použitej populácie. Podstatou je, že šľachtiteľská metóda produkuje kmeň.
V CR je však zákonom 154/2000 Sb. stanovene ze sa mozu slachtit len kranka neviem ake maš skúsenosti so šlachtenim matiek ale ak budeš pouzivat metodu Pol-line pri šlachtení kraňskej včely, no neviem….
