ten poliak bol asi Winiarski…
“jedná se o článek v OVP 2/2010 str. 19, kde autor Maciej Winiarski dokazuje na osmiletých pokusech (1987 - 1994) že vyřezávání trubčího plodu v období rozvoje včelstev snížil medný výnos až o 35% oproti včelstvům kde plod nevyřezával.”
drvodelkafialova:Zužování chci určitě letos zkusit, šlo by udělat náčrtek? Já si to bez něj nedokážu úplně tředstavit, myslím přepážku.
Samotné zužovanie (uteplení) na jar s blinovkou Tom popisoval, ak nemáš uteplený úľ tak podla obrázku použi blinovky dve… (ta vľavo môže byť bez diery/prielezu, teda “buchta”)
Petra v inom príspevku Tom píše jasne :"Ta musí mít totiž uprosřed svojí délky asi 10-30 mm pod horním okrajen otvor o průměru asi 18- 20 mm."…viď foto
…včely na našom území sú na zimu zvyknuté, počítajú s ňou a pri dostatku zásob a hlavne DOSTATKU VČIEL (!)… je im v podstate utrum, či sú silné mrazy alebo sú striedavo teplé a studené dni v zime… včely pri začatí väčšieho plodovania vyhodnocujú okrem okamžitej teploty aj polohu slnka a teda dĺžku dňa… a kritické obdobie pre včely v zime?… podľa môjho názoru je to březen/marec, teda obdobie keď už je plodovanie rozbehnuté naplno, (a hlavne ak včelár dokonca podnecuje včely zavčasu !) a je už prínos peľu aj z okolitej prírody…ak vtedy udrú silné mrazy a trvajú dlhšie včely, sa stiahnu do tesného chumáča, dokážu kvôli tomu u slabších rodín dokonca opustiť plod na okrajoch pôvodne rozvolneného chumáča a ak mrazy trvajú dlho včely cez zachladnuty plod stratia kontakt zo zásobami a môže vzniknú v rodinách aj hlad…. Rozumný včelár však by sa nemal s takým problémom stretnúť, pretože slabé včelstvá zbytočné k plodovanie nepodnecuje a vlastne slabé včelstvá ani nepustí do zimovania, ak včelár zimuje silné rodiny, tie problémy v zime nemajú…
Anonymní:Poradil by mi ňáky včelař čím nejlépe natřít starý včelín na povrchovou úpravu abych nějak neublížil včelám? Děkuji, H.N.
Skúsim byť stručný
…jediné čo by včelám mohlo ublížiť by bolo, keby si včelín natrel nalríklad prípravkom ako je Xyladecor Xylamon (je prostředek k hubení červotočů a dřevokazného hmyzu)… ináč včelám nevadia farby na objekte, oni žijú v úle ten si zvnútra ošetria propolisom…. Po úli už trochu aj behajú po vonkajšej strane ale či je tam ,bezbarevný lak, vodou riediteľná farba či acetónové riedidlo, im vyhovuje všetko.. (teda prežijú všetko)..sú včelári, ktorí vôbec ule radšej nenatierajú alebo ich len opália plameňom… no včelín by som natrel, ale farba nemusí byť práve tá “určená na styk s potraviami”…😉
Všetko o včelách už bolo napísané 😉
Vida, Včelařství z roku 1972…😲
A to metodiku "optimalizovaného plodiska" podľa samotných slov Mira SEDLÁČKA, nenajdeš nikde... Citujem ho:
A v neposlední řadě ještě doplňuji, že metodika optimalizovaného plodiště je tak „protichůdná“ mnoha moderním metodikám a zažitým zvykům, vrací se v mnohém k dobrým slovům mého dědečka, a že není nikde na webu (ani v zahraničí) oficielně prezentována v plném rozsahu (A BEZ ZNALOSTI PLNÉHO ROZSAHU A PODMÍNEK ÚLOVÝCH I FYZIOLOGICKÝCH, ZA KTERÝCH TO FUNGUJE ZKOUŠENÍ NEPOVEDE K DOBRÝM VÝSLEDKŮM)
Sorry že zasa som sem zaplevil Sedláčkom…😉
ešte dosliním zaujímavé info od Toma…
V 2. pol. 18. stol. u nás prakticky zaniklo brtnické včelaření, tedy zůstaly kláty (špalky) a z Uher se začíná dovážet tzv. košnice, která dosáhla poměrně značné obliby, zejména na Moravě a Slovensku. Jednalo se o jakýsi slaměný úl, s kulovitou horní částí, známý ze starých vyobrazení třeba na perníku. Tzv. vosí hnízda našich kuchařek ve vánočním cukroví není nic jiného než košnice. Včely slámu zevnitř tak vybetonovali propolisem, že v košnicích se dala nosit voda. Stále ovšem hovoříme o nepohyblivém včelaření, které pracovalo se střídavým podřezáváním plástů, jak jsme si vysvětlovali minule. Košnice dokonce vyžadovaly přímo každoroční likvidaci včelstva, tedy byly žádoucí rojivé kmeny včel.
Ovšem na poli vědeckém se začaly dít věci. Na práce Itala Malpighiho ( jedna z včelích žláz se jmenuje podle něho) a Holanďana Leeuwenhoeka, vynálezce mikroskopu ( pozoroval trubčí sperma) navázal Swammerdam, který ve 2.pol. 17.stol. zkoušel umělý chov matek. Roku 1788 český včelař Janiš odhaluje podstatu partenogeneze u včel ( trubec pochází z neoplozeného vajíčka, matka z oplozeného). V r. 1814 poprvé používá jakési trámky s plásty Rus Prokopovič, které byly následně zdokonaleny českým lesníkem Wunderem a polským duchovním Dzierzonem. Tím nastává éra pohyblivého včelaření, což byl revoluční vynález a naprosto změnil systém včelaření. V USA zavedl pohyblivé včelaření a vynalezl horem přístupný úl Langstroth, na něhož navázal Dadant s prvním typem úlu tovární výroby. První mezistěnu vynalezl Němec Mehring r. 1857 a v témže roce nechal Čech Vogel vyrobit první kovový lis na mezistěny. V roce 1865 předvádí v Brně první medomet major Hruschka, Čech, žijící v Itálii. Včelí mřížku proti pronikání matky z plodiště do medníku používá již zmíněný Prokopovič, ovšem o její praktické uplatnění se postaral Němec Hannemann po roce 1877. Rakouský hodinář Wankler koncem 19. stol. zvládl přelarvování v chovu matek a neúspěšně se pokoušel o první inseminace u včel. V roce 1926 při studijním pobytu na Cornellově universitě v USA objevil Čech Soudek význam hltanových žláz u včely a ještě v r. 1973 dostává Nobelovu cenu Rakušan von Frisch za rozluštění včelích tanečků.
Trochu nezáživné čtení, nicméně je zřejmé, jaký revoluční kvas probíhal ve včelaření, a že naši se v něm určitě neztratili. Tento vývoj ovšem nezůstal bez odezvy. Zatímco v Čechách bylo v roce 1785 evidováno 39 tis. včelstev, v r. 1843 to bylo již 106 tis. a v r. 1910 pak 235 tis. Na Moravě v témže roce dalších 104 tis. a ve Slezsku 18 tis. Pokud někoho zajímá, tak na přelomu 19. a 20. stol. byl průměrný výnos medu na včelstvo 5 kg.
to závisí od včelára, ktorý odpovie, ja myslím že to máš OK… ako som písal, tiež mám otvor česna cez celý úľ a na zimu ho prekryjem mriežkou… včely vždy prezimovali bez problémov…😜
..ja som svoju prax v otázke česna jasne definoval, ale čakám či zareaguje na predchádzajúcu výzvu niekto ďalší…
Táto otázka je častou témou hlavne začínajúcich včelárov, preto ju musia vyriešiť. V podstate všetky učebnice Včelárstva hovoria o ploche letáčového otvoru na zimu, koeficient na jeden obsadený plást je 1,5 cm2, teda pri výške letáčového otvoru 0,7mm (ochrana proti predátorom) a obsadení 7 plástov miery B 420x270mm 1,5x0,7=10,5 cm.
Myslím si, že neurobia žiadnu chybu ani tí, čo ponechajú menší otvor, pretože fyzikálny poznatok hovorí o vyrovnávaní sa tlaku medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Ak potom je tlak rovnaký, musí byť aj dostatok vzduchu v úli aj pri menšom otvore. A tak často spomínané hučanie včiel pre nedostatok vzduchu v úli je zapríčinené inými okolnosťami, ktorými sa teraz nebudem zaoberať. samozrejme pri menšom otvore je väčšie riziko jeho upchatia mŕtvolkami a potom už problémy by mohli nastať!… ale od toho je však včelár aby sa postaral o pokojné zimovanie svojich včiel…
znovu zacitujem k veľkosti česna , tentoraz českého včelára (Mira Sedláčka):
“Na našem provozu preferuji tzv. dírové česno. Tj. česno, jež z dálky vypadá jako díra. Přesně ona díra (díry) kterými včelstva odjakživa do úlu létala. Jsou na něj zvyklé, lépe se na něj orientují (tak jako na oči) a lépe pomocí tohoto česna dokáží odvětrávat úl. Jeho délku máme okolo 15 cm a výšku 2,5 až 4 cm. . U úlů se studenou stavbou na zimu doporučuji česno umístit doprostřed, u úlů s teplou stavbou doporučuji česno umístit k jedné straně. Neboli tak nějak podle logiky. K zimování jen podotýkám, že slovo zimní (studená) stavba pramení od slova na zimu tj. že se mi jeví na zimu studená stavba lepší. .
Nejméně vhodné se mi jeví česno nízké, které se bohužel často vyskytuje i u nových úlových sestav. Zde se potkávají vylétající včely s přilétajícími a na česně vzniká zmatek. Proto ona výška nad 2 cm. Je samozřejmé, že na zimu je nutné česna opatřit zábranou proti vniknutí myší nebo česnovou vložkou plastovou (sololit nedoporučuji), jíž se zmenší otvor na 100 x 7 mm. Přičemž podmínkou pro použití této zábrany je možnost větrání (přísunu vzduchu) podmetovým = dnovým sítem. .”
Gall ,to máš tak najprv som musel presvedčiť moju polovičku že ja to tak dobre odviečkovať plást ako ona ja jednoducho neviem…😉
Na tej včelnici, ktorú mám ďalej postupujem presne tým spôsobom, ako popisuje kolega Tom, teda nadvihnem medník/y dám výklz ALE PREDTÝM POLOŽÍM NA PLODISKO NADSTAVOK S PRAZDNYMI SÚŠAMI… TEDA ODOBERIEM MEDOVÉ PLÁSTY AJ VÝKLZY, ODVEZIEM MEDNÍK ALE NEMUSÍM SA VRACAŤ NA VČELNICU po vytočení plástov stačí o pár dní, podľa znašky… nenapísal som to preto ako štandardný postup, lebo to robím len na silných rodinách pri výdatnej znáške , hlavne na tom vzdialenom stanovišti. .. bežná rodina má na zaviečkovaných plástoch minimum včiel a v pohode vojdu do dolného medníka,resp do plodiska…po založení výklzov a odobratí medných plástov ROZHODE ŽIADNE VČELY NIE SÚ MIMO ÚĽOV , práve to je výhoda výklzov že na VČELNICI JE ABSOLUTNY KLUD A VČELY V ÚLiULI VOBEC NEVEDIA ČO ROBIA VČELY V ÚLI VEDĽA… …
nikdy nikoho nepesviedčam aby používal výklzy, je potrebné o jednu návštevu viac, založiť výklzy… ale nie sú potrebné žiadne zdvihaky, roky som odložil medníky na prenosný stolík, dal na plodisko nadstavok s prázdnymi súšami (u silnejšej rodiny) a naň založil výklz, a nad výklz vrátil plné medníky… najskôr som miesto zdviháka používal manžela mojej dcérky.., ráno kým šiel do práce sme nahodili výklzy…teraz mám zdvihák… 😉….
Každý používa taký postup u včiel aký vyhovuje jemu…😆
Ešte dodám, keďže nepoužívam materskú mriezku ak má pochybnosť či matka nevybehla klásť do dolného medníka v pohode dám výklzy aj dva…teda nad plodisko aj medzi medníky… ale to po nikom nechcem , kto má mriežku alebo vysoké plodisko ani náhodou nemá v dolnom medníku žiaden plod (ak ho tam nepredložil ) a včely med opustia
Ja často hovorím, že kvôli včelám by mali udeliť už druhu Nobelovu cenu a to vynálezcovi včelieho výklzu. .😉
… ja to mám nejak tak organizované, že povyberám medové plásty do transportných debničiek, tie syn na trakaři odvozí k autu, náloží a keď prídeme k medometu, to už nastupuje manželka, ona odviečkuje a syn točí…ja po tom vyberaní medových plástov, mám pohodu, zapálim fajfku z idem zo psom na prechádzku… keď vytočila vraciam zasa plásty včelám… najprv ale odoberiem tie výkazy, prípadné včely na spodnej časti výkazu strektnem vodnou hmlou cez stričku aby sa nerozlietali, jedno klepnutie o úľ a všetky sú v plodisku…prázdny nadstavok vrátim, poukladám doň plásty po točeni a fajront…môžu nosiť zznovu…
Môj kamarát nemal rád a nestíhal odviečkovaváť tak iba porabehá viečka takým zubatým ježkom, výtočí med, voskové drobky nechá vyplávať na hladinu ale mna to za srdce nechytilo..😕
Lubo ani nie, aj cez ukladanie do potravy to včelám ubližuje, kontaminovaný peľ, ktorý si včely ukladajú na kŕmenie plodu sa dostane ako píše kolega Tom neskôr do kŕmnej kašičky a dochádza k poškodzovaniu vo vývoji plodu, nerodia sa kvalitné včely…
Tak ako väčšina včelárov aj ja som začínal s ometaním medníkových plástov pred vytáčaním, preferoval som ometanie pred úľ , pretože ak som to robil do medníka, boli včely po opakovanom ometení už mierne nervózne. Vadilo mi na tomto spôsobe, hlavne pri točení medu začiatkom augusta, že niekde pri piatom úli už bolo okolo mňa mračno včiel a môj pomocník nervózne fajčil cigaretu sto metrov od úľov. Rozhodol som sa používať na odvčelenie medníkov výklzy. Po prvom roku použitia včelích výklzov bolo rozhodnuté a dodnes ináč včelám med neodoberám, len s použitím výklzov.
Teda aké mám skúsenosti ? Používam plastové výklzy podľa sily rodiny (počtu medníkov), s dvoma, ôsmimi alebo 16 lúčmi, ktorými včely medník opustia (viď foto) a moje tvrdenia sa dotýkajú ich , nie iných typov výklzov (kútové, kruhové a pod.). Plastový výklz je univerzálny, je potrebné ho upevniť na sololitovú dosku o rozmere používaného úľa, pričom na nej v strede treba urobiť otvor (60-80 mm) a po obvode nabiť latky. Zo strany od plodiska, kde je samotný výklz by mali mať latôčky okolo 30 mm, z hornej strany od medníka je výhodne nabiť latôčky o hrúbke 5-8 mm.
Tvrdenie o tom, že včelnicu treba navštíviť dvakrát, je pravdivé. Je potrebné ráno, keďže včely donesenú sladinu cez noc zahustili, nadvihnúť medník (alebo dva, či tri), na plodisko položiť výklz a medník(y) vrátiť na svoje miesto. Včely sa už do medníka s čerstvou sladinou nedostanú a po zahustení medu sa stiahnu dolu k matke. Na druhý deň sú plásty s medom bez včiel a vy ich jednoducho vyberáte s medníka a ukladáte ich do transportnej debničky, alebo zoberiete celý medník a odnesiete k medometu. Kto neverí nech skúsi! Bol som u veľkovčelára, ktorí nadstavky s medom dokonca ani neodkladal, len medník naklopil, výklz podsunul, zarovnal zostavu, no radosť pozerať. Čas, ktorý včelár „stratí“ zakladaním výklzov rozhodne ušetrí na druhý deň, keď plásty s medom nemusí ometať, len ich jednoducho odvezie. Ja osobne mám síce nízke medníky ale tiež vzhľadom na choré platničky/plotínky nedvíham plné medníky ale mám na to jednoduchý zdvihák...zatočím kľukou, medník nadvihnem a vsuniem výklz. Plásty s medom potom odoberám do transportnej bedničky po jednom a tie 2 kg dokážem zdvihnúť, nakoniec moja krajšia polovička ich prekladá pri odviečkovávaní a nemá problém.
Pri použití výklzov mi med nikdy v plástoch nezatuhol a vytáčanie bolo vždy bez problémov! Výklz je založený obyčajne len 24 hodín a treba si to skúsiť , alebo aspoň sa reálne zamyslieť, teplo v úli zaplnenom včelami stúpa hore, zaviečkované plásty aj tak včely bežne nejako extra neobsadzujú a medobranie sa robí vždy v lete. Nakoniec ak náhodou niekto nevytočí plásty úplne „dosucha“, je to tragédia? Včielky takéto plásty milujú a keď im ich dáte do úľa okamžite nabehnú na dočistenie a opravu plástu.
Ak nemá včelár v medníku plod (čo by tam robil?) tak všetky včely za 24 hodín medové plásty opustia a je jedno či je med viečkovaný alebo na niektorých plástoch ešte prácu nestihli. je na rozhodnutí včelára, ktoré plásty z medníka odloží do bedničky pre odvoz do medárne a ktoré plásty nechá v medníku.
Skladovanie výklzov je nie problém, napríklad včelár, ktorý používa 50 výklzov potrebuje na zimu v sklade miesto pre jeden „štôs“ vysoký 2 metre. Ak včelnice vytáča postupne, tak s týmto množstvom výklzov obhospodári 200 rodín bez problémov. Ináč poznám včelára, ktorý výklz nemá pripevnený pomocou skrutiek, ale pomocou drevených „obrtlíkov“, po medobraní výklzy troma pohybmi demontuje a má k dispozícii medzidná na jesenné kŕmenie včelstiev pomocou sklenených pohárov s presakujúcimi viečkami, alebo tam vsunie kúsok sololitu, prekryje otvor a má medzidno na preleták.
Mohol by som písať o výhodách výklzov toho veľa, používam ich aj ak chcem bez ometania plástov zmenšiť počet nadstavkov v úľovej zostave (napríklad u vyrojeného včelstva ), alebo ak nie je plod a chcem zistiť či je v úli matka. Nepatrím totiž k tým včelárom, ktorí pri každom otvorení úľa musia pozdraviť matku zoči-voči, nehľadám ju, založím výklz a ak sa včielky stiahnu dolu k matke tak tam je. Tiež z toho, či začnú pod výklzom včely stavať za tých 24 hodín miniplásty, usudzujem na znáškovú situáciu či chuť stavať nové dielo.
Čo dodať na záver, chcelo by to možno zakončiť veľkolepým vyhlásením typu „kto raz skúsi výklz už ináč odvčelovať medník nebude“. Nemôžem tak urobiť, pretože pri včelách, ako všetci vieme nič neplatí na sto percent, viem totiž o veľkovčelárovi, ktorý výklzy skúšal, ale včelnice má od seba tak vzdialené, že sa mu to nerentovalo, a poznám priateľov penzistov, ktorí skúsili, ale majú čas a metlička je zvyk a patrí k medobraniu. Ale väčšina včelárov, ktorí výklzy skúsili, si ich jednoducho pochvaľuje a nie sú to len hobby včelári.
Petima, rozhodne ich vyskúšaj!
Prvý zreteľnejší rozmach virológie, ako oblasti medicínsko-biologických vied, nastal až v 30 rokoch 20. storočia a to vyvinutím elektrónového mikroskopu, ktorý po prvý raz umožnil vizualizáciu vírusových partikúl.
História virológie včiel sa začala písať až v 60 rokoch minulého storočia vo Veľkej Británii, kedy vedci Brenda Ball a Leslie Bailey položili základy virológie včiel bližším opisom prvých včelích vírusov
Vreckovitosť včelieho plodu (SBV) Túto vírusovú chorobu po prvýkrát zistil White v roku 1917 v USA a vírus identifikoval Bailey v roku 1963 zo vzoriek z Európy, Egypta, Austrálie, Nového Zélandu a Novej Guinei.
Slow Bee Paralysis Virus (SBPV) bol objavený v Anglicku v roku 1974.
Deformed Wing Virus (DWV) bol prvý krát indikovaný v Japonsku v roku 1980
Záujem spoločnosti o poznanie vírusových patogénov včiel vzrastal až po udalosti v rokoch 2006/2007 v USA, ktorá bola ozačená ako Colony Collapse Disorder (CCD) a pravdepodobne bezprostredne súvisela s niektorými vírusovými ochoreniami ako sú DWV, CBPV a IAPV v interakcii s inými faktormi napr. Varroa destructor
.nedá mi musím spomenúť to ako dali trom slepcom popísať ako vyzerá slon... ten čo ohmatal mohutnú nohu, hovoril že slon je ako veľký strom, ten čo ohmatal chobot, popisoval slona ako veľkého hada a ten slepec , ktorý ohmatal maličký chvostik, so smiechom popísal slona ako malú myš.... tak sme so svojimi vedomosťami o včelách aj o úhynoch aj my včelári....😉…
ja som v roku 1990 po dvadsiatych rokoch bagančí a montérok konečne mohol využiť svoje znalosti angličtiny …😉…a využíval som ju až do odchodu do dôchodku…
CCD - Colony Collapse Disorder, teda náhle zmiznutie včiel z úľov najlepšie podľa mňa zhrnul do pár viet Leoš Dvorský , citujem :
“Myslím, že je třeba k CCD a vůbec problémům přistupovat s větším respekem a hlavně komplexněji.Tzv. CCD je se vší pravděpodobností multifaktoriální jev, když v určitých situacích může mít větší váhu ten, či onen faktor, nebo kombinace .Stále zapomínáme na neustále zhoršující se životní prostředí. Nemyslím tím jen úbytek živočichů nebo rostlin, ale moc málo toho víme o změnách ve světě mikroorganizmů. S tím bychom možná při hledání řešení měli začít.”
tiež si myslím, že klieštik je len jeden z faktorov, závažná je stále menšia imunita včiel..
ináč teórií na príčiny CCD sa vynorilo mnoho, tu je jedna z nich v češtine aj v angličtine:
https://www.idnes.cz/hobby/zahrada/odhalili-musku-ktera-klade-vcelam-do-tela-vajicka-a-dela-z-nich-zombie.A120104_131438_hobby-mazlicci_mce
https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0029639
miesto zbytočnej diskusie, zacitujem tu slová jedného z mojich učiteľov včelárenia, žiaľ už je nebohý ale jeho radami sa riadim dodnes:
“Včelstvo v žijúce v prírode si nikdy nestanovuje veľkosť letáčového otvoru, musí prijať taký otvor ako je v prírodnej dutine a nemá s stým problém ani v zime ani v lete. To len človek pretože je vymýšľavý tvor tak im to zlepšuje, v zime aby im zima nebola, v lete aby ich nevyrabovali iné včely a pod. Letáčové otvory upravujem na zimu hlavne z dôvodu ochrany včelstva pred vonkajšími škodcami, ale pri jarných teplotách nad 16°C otváram letáče-česna naplno. Šírka otvoru je je na šírku úľa t.j. 380 mm a jeho výška 20 mm. Včelstvo, ktoré je aspoň v priemernej sile si dokáže letáč ustrážiť a vplyv vonkajšej teploty je na život včelstva neutrálny. Jednoducho s tým dlhé roky nemám problém. Ja viem, že každý začiatočník je neustále atakovaný rôznymi radami a môže byť z toho zmetený, čo sa po čase ako pribúdajú roky stratí a každý si vytvorí nejaký svoj systém ako to urobiť. Vzťah človeka ku včelám, je dať im maximálne "lásky", pritom ho včely ani tak nepotrebujú, človek si myslí, že on to vie lepšie ako príroda a tak im "pomáha". Anton Turčáni”
Tomáši to máš tak, samotný úľ-nadstavok to je minimálna plocha,kde by sa mohli zhromždovat rôzne patogény, oveľa nebezpečnejšie a násobne väčšou plochou sú staré x krát preplodovane plásty z plodiska. Samozrejme s tým, že včely preúspešný chov plodu a dosiahnutie sily potrebujú včely teplo a vlhkosť až cez 80% sa dá len súhlasiť…
Manželka a dcéra sú alergičky, manželka roky uzivala Zyrtec, teraz pravidelne užíva Fixit, dcéra tiež ale len na jar, obe navštevujú alergológa…volakedy lekár manželke predpisoval aj to adrenalinové pero ale nikdy sme nepoužili, pretože vždy nejakú tabletku proti alergii máme na chate aj na včelnici, ale aj ten šumivy vápnik, keď včela bodne manželku zje tabletku, nikdy alyfatický šok z včelieho bodnotia nedostala, hoci šok dostala viackrát, ale z iných dôvodov… naproti tomu syn už bol viackrát bodnutý včelou a len sme preventívne dali kalcium a v pohode…no dvakrát s odstupom 15 rokov dostal triašku, celé telo sa mu vylialo, pálilo a nemohol dýchať, okrem kalcia dostal aj ten Fixit, šup do auta a do nemocnice…tam dostal dve injekcie a lieky… treba okrem kalcia mať pri včelách aj nejaký liek proti alergií, existuje 5-6 roznych volne predajných liekov proti alregii ale Fixit je na recept (aj to adrenalínove pero) no napr Zodac sa dá kúpiť voľne. ..treba mať okrem šumáka aj nejaké liečivo, ktoré umožní dojazd záchranky alebo odvoz pri alyfatickom šoku… 😉 ..teda netreba možno ale ja prevntívne mám, aj pre návštevníka, nikdy neviem ako kto zareaguje na moje včely…