Mě by zajímaly včely Pol-line, jak by vlastně probíhalo zavedení chovu takových cizích liníí?
Miloš neviem ake maš informacie o pol-line, čo ja vviem o pozadií Pol-line jedná sa o šľachtiteľský program. Pol-line bol koncipovaný a používaný USDA na presun vlastností VSH z laboratória do včiel, ktoré by chceli používať komerční včelári. S výsledkami programu boli veľmi úspešní. "Pol-line" pôvodne menoval niektoré z prvých kráľovien, ktoré vznikli z programu. Je dôležité pochopiť, že "Pol-line" v skutočnosti pomenúva selekčný a šľachtiteľský proces, ktorý možno použiť na chov s akoukoľvek populáciou včiel medonosných. Dobré výsledky budú mať aj plemenné zvieratá, ktoré sú výsledkom programu, ktorý používa podobnú metodiku ako program Pol-line, samozrejme v závislosti od odbornosti chovu, selekcie a veľkosti použitej populácie. Podstatou je, že šľachtiteľská metóda produkuje kmeň.
V CR je však zákonom 154/2000 Sb. stanovene ze sa mozu slachtit len kranka neviem ake maš skúsenosti so šlachtenim matiek ale ak budeš pouzivat metodu Pol-line pri šlachtení kraňskej včely, no neviem….
M+M… sú vyhlasované dotácie pre jednotlivé kraje pre začínajúcich včelárov ako piše Petra ale gró dotacií je v tomto dokumente … https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2023-53
Janes to máš tak , v japonských úľoch sa už chovajú včely u viacerých nadšencov aj v ČR, no pre ten chov v umelohmotných fľašiach nemá češtiny pekný vvýraz, že by “prasána”?
Nie je potrebné byť v zväze (ale môže to pomôcť s nejakými dotáciami, liečením včiel či priateľskejších vzťahov s včelármi v obci), povinnosť je zaregistrovať včely ako každé hospodárske zviera v registri..
Včely obecne majú okruh na zber znašky tak 3km , ale lietajú aj 5 extrémne 7 km
Náklady na začiatok sa permanentne zvyšujú, neviem momentálne aktuálne ceny treba u vás presondovať ale 3 úly,3 rodiny pomôcky a ručný mmedomet.. počítam tak 20 000 Kč
Pozrite si v článkoch tten od Zbyňka, citujem “Musíte zainvestovat do vybavení. Koupit nebo vyrobit včelín. Včelařské pomůcky lze sehnat starší a levnější od končícího včelaře. Pro začátek se doporučuje pořídit od tří do pěti včelstev. Větší počet by mohl být pro začátečníka přílišné sousto. Pro lepší představu si uvedeme orientační ceny potřebných věcí. Včelstvo seženete kolem 1000 Kč. Jeden kompletní úl se cenově pohybuje kolem 2500 Kč (záleží na typu). Samozřejmě manuálně zručnější včelaři, si úl vyrobí doma a budou zhruba na 1/3 ceny. Včelařská kukla stojí 300 Kč a rukavice 200 Kč. Z náčiní bude nutný kuřák (300 Kč), rozpěrák (80 Kč), smetáček na včely (150 Kč). Pouze zanedbatelnými položkami je zápisník na poznámky a rozprašovač na vodu. Nákladné je pořízení stroje na vytáčení medu. Nové medomety začínají s cenou na 15000 Kč (lze na ně čerpat 50% dotace). Na začátek vám ale bude stačit koupit medomet starší. Cena je pak nízká (2-3000 Kč), ale někdy je potřebná drobná oprava. Pokud jste zdědili kompletní včelařské vybavení po bývalém včelaři, dejte pozor! Platí to především o úlech, plástech a rámcích – staré raději spalte! Reálně hrozí zamoření nových včelstev řadou nemocí. Začátek chovu by vám to přinejmenším hodně znepříjemnilo nebo by vás počáteční neúspěch od chovu úplně odradil. Poradit se můžete se zkušeným včelařem, ten vám náčiní protřídí na použitelné a vhodné k vyřazení.”
Práve kvôli včelám sa často prejavgia už existujúce medzisusedské problémy. Snaž sa ich vylepšiť ešte predtým, než začneš včeláriť. zo zákona sankcie nehrozia ale je dobré si zistiť alergie susedov na včelie bodnutie (potvrdené lekárom) lebo to by bol dôvod na presťahovanie včiel preč… vždy sa dajú okolo úľov urobiť trvalé alebo dočasné zábrany za úľmi od suseda alebo aj pred úľmi ktoré prinútia včely lietať po opustení úľa dohora, a nelietať nízko cez záhradu… treba včelám ddať “pitítka” aaby nnechodili kk susedom do bazénu a pod…
teda predávať s povolením veteriny (formálna žiadosť) môžeš až do 2000 kg, ale od každej rodiny predaj tak max 3 kg medu, ináč príjem zo zvyšných 30 kg medu bude zdanený… 😕
máte to hezký…
pokud jejich úhrn u poplatníka nepřesáhne ve zdaňovacím období 30 000 Kč; přitom příjmem poplatníka, kterému plyne příjem z chovu včel a u kterého nepřekročí ve zdaňovacím období počet včelstev 60, je částka 500 Kč na jedno včelstvo.
Ty to maj dobře vymyšlený pacholci 😜. Já to ještě pořádně nedočetla, vždycky mě někdo odvolá😊, ale polepším se.
..teda aby nedošlo k nedorozumeniu… o trubcoch sa nedočítaš… ti “pacholci” nestoja za to aby som o nich písal.. 🙂 … ale fakt, nie sú celkom v úle zbytoční, nielen o tom ohrievaní ale celkovo, včelstvo bez trubcov je smutné, s trubcami plné chuti do života… …proste pôsobia ako kohút na dvorku so sliepkami… a nakoniec čo si budeme zakrývať…vy ženy máte nás chlapov za bandu lenivcov ale bez nás by to bola nuda… 😉
Petra to že si niekde počula o tom že zaviečkovaný plod vyhrieva či sála teplo je možné, sa to traduje …nie je však pravda… samozrejme ak je veľa zaviečkovaných plodových plástov vedľa seba v plodisku, to sa “prehrieva” pretože veľa včiel musí vykurovať a ohrievať ho .. včely plod ohrievajú po zaviečkovaní dvoma spôsobmi…. V prvom prípade sa včela pritisne na viečko zaplodovanej bunky a chvením hrudných svalov zvýši jeho teplotu na teplotu okolo 35 °C. Druhý spôsob je optimálnejší, včela ktorá vyhrieva plodisko vojde do prázdnej bunky, ktorá je medzi zaviečkovanými bunkami a zvýši chvením hrudných svalov (s odpojením krídel) svoju teplotu na hodnoty cez 40 °C. Od včely sa ohrejú larvy dookola a dokonca aj na druhej strane plástu. Ohriate larvy potom odovzdajú teplo susediacim a tak jedna včela dokáže zvýšiť teplotu v niekoľkých desiatkach buniek!… ty ešte nemáš posledné číslo Dymáka ? 🙂… práve tam to popisujem… trubec neohrieva úľ ani jedným z týchto spôsobov ale tým že sa zdržuje v uličkách okolo plodu kde sú mladušky, ktoré ho kŕmia (ako vieme je lenivý a nakoniec dostať niečo do pusy je pohodlnejšie a mladušky krmičky robia s medu a peľu super sesterské mliečko 🙂), vlastne trubec "nechtiac"upcháva tie uličky aby teplo z okolia plodu neunikalo, keď už ho tie “kuřičky” vyrobili… plodový chumáč v úli totiž nie je ako rojový hrozen včiel visiaci na halúzke…je to systém s plástami kde včely vlastne len upchávajú uličky… ale to si sa vlastne nepýtala tak sorry… teda trubec neohrieva úľ ale pomáha udržať teplotu v úli svojou prítomnosťou na plástoch a medzi plástami a tým uvoľní časť robotníc na iné práce…nemusia to robiť oni…
Marry a ešte jednu pomoc môžeš neskorému a slabšiemu odložencu poskytnúť… v zime ho ho položíš nad silnú rodinu cez medzidno, kde je otvor a sieťka včelám nepriechodná… teplo zo silnej rodiny ti to slabučké bude cez zimu vyhrievať.. pozri video …
Marry zrejme si mal na mysli koľko plástov /rámikov by mal obsadzať oddelok aby úspešne prezimoval… cieľom by malo byť odloženec/oddelek dostať do zimy tak silný aby obsadzal celý nadstavok .. ale ak máš oddelok aj na dvoch-troch rámikoch a má dostatok zásob a je v úli s uteplením (prípadne použiješ prepážky ) , prípadne v styrodurovom plemenáči sa da prezimovať odloženec aj na dvoch rámikoch…na jar treba postriehnúť zásoby …
Bylo by nanejvýš vhodné být konkrétnější o které polopravdy se jedná a napsat jaká je skutečnost, pravda… ne pouhé konstatování, že jde o polopravdy a zavádějící ptákoviny…
Nepoužívam metodiku Toma a je mi úplne jedno kto ako včely chová…Ak máš naozaj uprimný záujem poznať niektoré polopravdy v jeho príspevku, môžem zopár vypichnút aby prípadne neboli začiatočníci uuvedení do pochybností…
1. tragický omyl jménem LBV - LBV je jedna z praxou overených protirojových metodík…Tom LBV nikdy neskúšal ja som ju aplikoval 3 roky..
2. Včelstvo v předjaří obsedá nějaké plásty, jejich spodní okraje a hlavně rohy, kor když jsou včelami neobsednuté, zplesniví. - na jar môžu byť niektoré okrajové plásty čiastočne poplesnieť , deje sa to ak je včelstvo slabé, aj je dno plné, malé česno a podobne…plesnivé plásty nie sú u skúseného včelára však bežné..
3. Podmet musí být vysoký 18 mm a česno v době největšího otevření v sezoně musí mít cca 70-75 cm2. Nic víc!!!!!!!!!! - tisíce včelárov roky úspešne chovajú včely v úloch s vyšším podmetom ( aj ja 😉)
4. Trubčí plod má svůj metabolizmus a tudíž vlastně i vyrábí teplo,…otvorený aj viečkovaný trúdi plod nevyrába teplo,včely ho musia vyhrievať
5. Na včelách se VD vyvíjí až když nemá plod trubčí a nebo je ve včelstvu už tak přemnožený, že trubčina samičkám VD nestačí …práve na robotníčom plode a na včelách sa klieštik začína rozmnožovať už v únoru i celý březen, až niekdy v dubnu sa klieštik dostane k prvému trúdiemu plodu… teda celé týždne hlavne v robotníčom plode..
Dalo by sa pokračovať ale u mnohých tvrdení sám Tom píše že si svoje tvrdenia potrebuje overiť… držme mu palce. ..
Btw
Za “ptákovinu” by sa dalo považovať tvrdenie že očká na úľoch boli vynajdené nna príkaz politruka aby sme mohli bojovať s imperialistami…😕
Petra všetko závisí od toho či si ten Varidol fúkala do úla v čase keď tam bolo včelstvo bez zaviečkovaného plodu… a prečo si dávala tretiu fumigaciu ak nepadal klieštik? …koľko klieštka padlo po tretej fumigácii? Ak max. 5-6, tak do 10 už ich netráp
goro30.11.2023, 10:03:17xxx.xxx.43.129Ano včela zábrany vo výške 2 m preletí a pokračuje za znáškou vo výške 2 m...ak vyletí z česna, letí cez susedov pozemok v oveľa nižšej výške a môže do neho naraziť, čo ju šokuje a bodne (včela počas letenia špatne vidí)...to platí aj keď sa vracia s nákladom začne ķlesať k úľu až po prekonaní plota...
Mne sa suseda tesne za tým plotom, ktorý mám za úľmi bežné opaľovala...len neviem či kvôli tomu že tam mala pokoj od včiel alebo preto aby som ju neočumoval 😉
Čo sa týka vzdialeností včelátov neexistuje "predpis"... dolet včely je bežne 3 km...😕
“Vzdálenosti umístění včelstev od obydlí pokud si dobře pamatuji řeší "nový Občanský zákoník", ale ten nedává konkrétní číslo. Je tam stanoveno, že včely (a nejen včely) nesmí nadměrně obtěžovat okolí svojí přítomností.”
Vzdialenosť od verejných ciest by mala byť 30 m. Pozor na to, čo je verejná cesta a čo súkromná (či neoficiálna, poľná).
Letáče musia smerovať na pozemok včelára.
Vzdialenosť od susedného pozemku musí byť minimálne 3 m.
Medzi pozemky je potrebné umiestniť včelotesnú zábranu do výšky 2 m. Napríklad lešenársku sieťku (tieniacu tkaninu) na plot a neskôr nechať plot obrásť popínavou rastlinou či vysadiť živý plot, ideálne včelársky.
Zabezpeč si kvalitnú napájačku, ktorú nikdy nenecháš vyschnúť. Včely veľmi rady chodia po vodu do bazénov, jazierok či nebodaj psej misky
Ak sa to dá, skús robiť zákroky pri včelách v čase, keď vonku nepobehujú susedia, prípadne ich upozorni vopred, kedy a v akom čase budú prebiehať.
Zabezpeč, aby včely neboli príliš rušené. Nerob ani zbytočné zásahy, ktorými ich len dráždite. Snaž sa nerobiť zákroky v čase, keď sú včely nervóznejšie, napríklad pred búrkou.
Dať susednom každoročne nejaký prezent, najideálnejší bude pohár medu
Práve kvôli včelám sa často prejavia už existujúce medzisusedské problémy. Snaž sa ich vylepšiť ešte predtým, než začneš včeláriť. zo zákona sankcie nehrozia ale je dobré si zistiť alergie susedov na včelie bodnutie (potvrdené lekárom) lebo to by bol dôvod na presťahovanie včiel preč…
vždy sa dajú okolo úľov urobiť trvalé alebo dočasné zábrany za úľmi od suseda alebo aj pred úľmi ktoré prinútia včely lietať po opustení úľa dohora, a nelietať nízko cez záhradu…
