Tomáši to máš tak, samotný úľ-nadstavok to je minimálna plocha,kde by sa mohli zhromždovat rôzne patogény, oveľa nebezpečnejšie a násobne väčšou plochou sú staré x krát preplodovane plásty z plodiska. Samozrejme s tým, že včely preúspešný chov plodu a dosiahnutie sily potrebujú včely teplo a vlhkosť až cez 80% sa dá len súhlasiť…
Manželka a dcéra sú alergičky, manželka roky uzivala Zyrtec, teraz pravidelne užíva Fixit, dcéra tiež ale len na jar, obe navštevujú alergológa…volakedy lekár manželke predpisoval aj to adrenalinové pero ale nikdy sme nepoužili, pretože vždy nejakú tabletku proti alergii máme na chate aj na včelnici, ale aj ten šumivy vápnik, keď včela bodne manželku zje tabletku, nikdy alyfatický šok z včelieho bodnotia nedostala, hoci šok dostala viackrát, ale z iných dôvodov… naproti tomu syn už bol viackrát bodnutý včelou a len sme preventívne dali kalcium a v pohode…no dvakrát s odstupom 15 rokov dostal triašku, celé telo sa mu vylialo, pálilo a nemohol dýchať, okrem kalcia dostal aj ten Fixit, šup do auta a do nemocnice…tam dostal dve injekcie a lieky… treba okrem kalcia mať pri včelách aj nejaký liek proti alergií, existuje 5-6 roznych volne predajných liekov proti alregii ale Fixit je na recept (aj to adrenalínove pero) no napr Zodac sa dá kúpiť voľne. ..treba mať okrem šumáka aj nejaké liečivo, ktoré umožní dojazd záchranky alebo odvoz pri alyfatickom šoku… 😉 ..teda netreba možno ale ja prevntívne mám, aj pre návštevníka, nikdy neviem ako kto zareaguje na moje včely…
Tome páči sa mi výraz "košilkový med"…
na to aby mohol človek skutočne vychutnať prirodzenú a kvalitnú chuť medu z panenských plástov asi pri seba väčšej snahe , námahe a presvedčovaniu bežných zákazníkov a hlavne ani včelárov svojim “osamelým hlasom volajúcim na púšti” ťažko včelárov presvedčíte…
totiž všetci doteraz si zvykali a vychutnávali med z “košilkových plástov”… stotožnili sa z tou chuťou, zvykli si na ňu a jednoducho vám neuveria že že med môže mať inú, lepšiu chuť… predsa vám každý včelár povie, že jeho med je dobrý, chutný aj jeho zákazníci si ho pochvaľujú… je proste taký aký bol vždy… chuť medu je s tou “pachuťou” košieľok akosi automaticky spájaná, med tak vždy chutnal… preto vám neveria…
nakoniec všetky včelárske múdre knihy staršie aj tie moderné hovoria o prekladaní plástov s plodom do medníka a med sa točí z nich, s tých “košielkami vystlaných buniek” 🙂
nič sa nezmenilo ani modernými nízkonadsavkovými systémami, aj tam sa na jar, ten najviac preplodovaný nadstavok zo dna s “košilovými ” bunkami stane medníkom ☹️
samozrejme ak je v plodisku iný rámik, väčší tak zrazu sa preplodované rámiky nedostanú do medníka… umožňuje to váš typ úľa , vlastne každý kombinovaný úľ, ktorý má medníkové plásty nižšie ako plodiskové… dokonca sa dá systém med netočiť z “košilkových ” plástov realizovať v každom systéme… ja mám väčšinu úľov nízkonadstavkochých , všetky rámiky sú rovnako nízke…ale na jar ten spodný nadstavok z viacnásobne preplodovanými súšami nedám na vrch zostavy ako medník, ale ho odnesiem z včelnice a plásty vytavím, a na vrch zostavy ako medník pridám panenské súše a medzisteny… viem aký med chcem a tak robím to čo je treba pre získanie kvalitného medu…
ináč som dosť prekvapený, že proti tomu prekladaniu “košilkových” plástov z plodiska do medníka neprotestujú odborníci aj z lekárskeho hľadiska… predsa niektoré choroby sú sprevádzané spórami, ktoré sa v plodisku hromadia , na včelstve nemusí byť viditeľná klinika ale spóry tam môžu byť a sú odolné celé roky…utešovať sa tým, že spóry moru plodu sú pre človeka neškodné je krátkozraké, existujú aj iné včelie choroby, napr. skamenenie plodu a tú u včiel spôsobuje huba napríklad pre človeka nebezpečnej Aspergillus flavus….. a tá u človeka sa už negatívne prejaviť môže, citujem :" Aspergillus flavus u člověka mohou způsobit plicní onemocnění! U člověka může vyvolat dlouhodobé záněty. U oslabených lidí – možnost mykotických pneumonií." …no ďakujem pekne za taký med ☹️
lesná žienka..
no tak ani ja a zrejme ani Tom už do práce každodenne rozhodne chodiť nemusíme…😜
už sa venujeme len svojím koníčkom ( ale to sme robili aj roky predtým…)
áno med získaný z medvedieho cesnaku cítiť cesnakom… na rozdiel od tej pohanky, to nie je protivná vôňa a je prchavá… med je cítiť cesnakom stále menej a menej… a nakoniec vôbec (ale to už je obyčajne zjedený) ..veď nakoniec medvedí cesnak sa používa na prvé jarné šaláty… a sú chutné…
Tome…vami spomínané mená nikdy neboli moja krvná skupina ….., už sme zasa v politike….🤐
Anonymní:Jak to myslíte vyučit se v oboru? Mít zemědělskou školu nebo je přímo zaměření na včely?
Na začiatok včelárskeho štúdia odporúčam Mira Urbana, útla brožura a je tam všetko ešte aj s vysvetlujúcmi ilustraciami
Tome takto medvedí cesnak vyrastá zavčasu na jar ale kvitne v apríli/v dubnu a znáška je v máji (květen) až do slnovratu ale našťastie spočiatku ho spotrebujú na rozvoj a neskôr už ho “prebijú ” iné znášky preto medník nie je moc cítiť tým cesnakom…
Ono proti gusto žiaden dišputát, ale lipový med krásne vonia no je nahorkastý, z pohanky je krásne hnedý ale smrdí ako močovka z chlieva a ten med z cesnaku hold 🤫 smrdi po cesnaku 😏
Lesná žienka
ja som väčšiu časť svojho života prežil v spoločnom štáte a viem o čom píšeš…často mi bolo ľúto…❤
Ale zvykol som si,…
drvodelkafialova:Páni to je nádhera, kde to je?
….v lesoch pohoria Vihorlat na východnom Slovensku…
Lesní žienka …😲…predstav si žijem na Slovensku…😉
drvodelkafialova:Tipuji medvědí česnek, dělá velké porostx a hodně kvete.
dobrý tip, je to tak…
každý zdroj uvádza iné mednatosti, podľa svojich meraní v svojom okolí…
/ podľa A. F. Gubina/ Rastlina a za ňou je množstvo medu z 1 ha v kg
Akát 1700 Ostružina lesní 70 svazenka, lípa malolistá. 1000 Pohanka 60 Alvia lékařská 650 Řepka ozimá 50 Komonice lek., vrbka 600 Slunečnice 30-50 Koriandr 500 Švestka, Hořčice 40 Javor mléčný, 200 Kružina 35 Vrba rakyta 150 Višeň, dýně, okurka 30 Jetel hybr. 125 Trnka, pampeliška 25 Vičenec 120 Vojtěška 24 Malina 100 Jabloň 20 Čekanka 80
Tome ďakujem za palec…
... viac ma však potešilo, že ste si prečítali môj príspevok o podmete iného rozmeru ako používate a nezačali ste ma poučovať aká má byť správna výška podmetu ale ste našli v príspevku niečo. čo vás zaujalo…
myslím si že tento váš prístup si aj ja osvojím a budem používať…
teda prečítam si váš každý príspevok, ale na to čo nebude podľa mojich predstáv jednoducho nebudemzbytočne reagovať… mohlo by to našu komunikáciu voči VF či IF posunúť do roviny, ktorá bude prijateľnejšia pre nás ale aj pre ostatných záujemcov o včelárenie … a o tých hlavne ide, nie o nás dvoch…
poz.
vzťah TL a mriežky nemám zo “štúdií” ale z vlastnej praxe… skúšam chovať včely aj na 4/3 LG, teda výška plástu v plodisku cez dva nízke ⅔ nadstavky… keď som nemal TL pod plodiskom tak matka často vybehla klásť do stredových plástov prvého NN, včely si tam nanosili peľ, chovali tam plod a musel som použiť mriežku…
imho:Dobrý den, máte typ, jaké jsou nejlepší medonosné byliny nebo keře?
Teoreticky by rozdelenie rastlín podľa prínosu mohlo byť ako prekladám v prílohe… ale treba upozorniť na to čo uvádzal aj kolega Tom, že výnosy sú na hektár!! A treba povedať aj to že hoci občas točím med ochutený lipou, skutočne musí byť na lipe aj medovica aby som naplnil z lipy medníky…všetko je to silne o počasí ale aj o spomínanom podloží, o pôde… …a ešte o veku lipy, v 10 rokoch už kvitne ale medujú až 20 ročné a čím starší strom, tým je väčšia šanca získať lipový med…
imho ako píše bodlinka, treba nejaké rastliny na jar, ďalšie na leto a ešte aj na podzim k peľu… teda začať krokusmi, púpavou/smetánkou , ďatelinky/jetel, materia dúška, oregano/dobromysl, astrovky, brečtan a a mnoho ďalších ako píše drevodelka…závisí od veľkosti záhrady…
Zaujímavý pohľad, no tu ju nestretnete. ..
Včela obrovská (Apis dorsata Fabricius, 1798) někdy také včela zlatá. Jedná se o druh vázaný svým rozšířením na tropy a subtropy jižní a jihovýchodní Asie.
Sviečky z včeliho vosku môžeš vyrobiť viacerými spôsobmi… môžeš okolo knôtu navinúť medzistenu, môžeš naliať roztveny vosk do maléj nádoby kde vložíš knôt alebo použiješ silikonovú formu, do ktorej vložíš knôt a naleješ roztavený vosk a potom vyberieš po stuhnutí “figurálnu” sviečku…ešte sa robia sviečky aj máčaním a vyťahovaním knôtov…aký druh sviečok máš záujem vyrábať…?…ja preferujem odlievanie figúrok do vosku
Anonymní:To je to matení pojmů. Podmet neni vysoké dno a obráceně. Podmet je prostor mezi plásty a stavebni zábranou u vysokého dna. Podotýkám že nejsem zastancem vysokých den, ale nizkych. Uz proto, že nemusim řešit bordel od včel, ktery si u nízkého dna uklidí včely samy.
ano priateľu, ak niekto vloží do vysokého dna stavebnú zábranu podmetom sa stane priestor medzi latkami stavebnej zábrany a spodnými latkami (SL) plástov v spodnom nadstavku… ak tam nie je stavebná zábrana je podmetom celý priestor od SL po dno… niekto má potom podmet 1-2 cm, iný 6cm a dozvedel som sa tu že býva aj 10-15 cm.. (nebudem komentovať používanie stavebnej zábrany, lebo ju nepoužívam…)
k čomu má slúžiť vyšší podmet resp. vyššie dno?…obecne je podmet priestor, kde lietavky odovzdávajú mladuškám prinesený nektár, podmet je priestor kde sa lietavky uložia na noc aby nekomplikovali pomery v plodisku, podmet je priestor, ktorý má umožniť včelám utesniť medzery medzi rámikmi s plodom odspodu a udržať tak teplotu okolo plodu a umožniť plodovať v plodisku až k SL… nevýhodou vyššieho podmetu na druhej strane je riziko stavby voskových miniplástov najčastejšie trúdich/trubčích… obyčajne sa to stáva ak včelár neposkytne včelám dostatočný priestor v úli, neumožní im realizovať stavebný pud vkladaním medzistien či neumožní im chovať trúdov na stavebnom rámiku v plodisku…. samotná trúdia stavba pod plodiskom síce môže komplikovať včelárovi prácu ale výhoda trúdieho/trubčieho plodu pod plodiskom je skôr pozitívom z pohľadu klieštika (už to kolega Tom viackrát vysvetľoval)
existuje možnosť aj pri nízkom podmete úspešne včeláriť (kolega Tom to popisoval), vtedy sa pod plodisko vkladá nízky nadstavok, ktorý preberá všetky funkcie vysokého podmetu, lietavky tam odovzdávajú nektár, môžu tam lietavky nocovať bez toho aby vytvárali brady na letáči, včely môžu utesniť plodisko odspodu a matka môže klásť až po SL a netreba zabudnúť že je v podloženom nadstavku i trubčina a trubčí plod…
tým nechcem napísať, že bez vysokého podmetu či bez podloženého nadstavku (Tom - TL) to nefunguje,… tisíce včelárov tak chovajú včely… možno sa viac trápia, lietavky robia na večer brady na letáči, plod nie je možno až po SL, matka sa potom tlačí s plodovaním dohora, včelár sa bez materskej mriežke nezaobíde, často musí vykladať plodové plásty do medníka (ktoré by mimochodom nemali byť používané na med ☹️) atď…
Tom4,
rád sa zúčastním akejkoľvek diskusie o podmete, česne a pod.
urob vlákno máš čo ponúknuť zo svojich skúseností….
….ale nalejme si čistého vína aj tu…
TOM50 napísal:
Podmet musí být vysoký 18 mm …
ja som to okomentoval:
- tisíce včelárov roky úspešne chovajú včely v úloch s vyšším podmetom ( aj ja 😉)
nikdy by som si nedovolil napísať podmet že "18 mm je nezmysel"
trvanie na tom že podmet musí být vysoký 18 mm je nie nezmysel ale polopravda….
nezmysel je ako píše Pavol podmet vysoký 15 cm!
kaleman nože daj zdroj tvojich zaujímavostí….. pretože nie 180 mávnutí, pokusy ukázali, že krídla vyletujúcej včely urobia 237 kmitov za sekundu a krídla včely priletúvajúcej do úľa 250 kmitov. Za silného vetra sa počet kmitov zvyšuje na 274 za sekundu. Krídla včely, ktorá mieni pichnúť, robia 285 kmitov. Krídla vetrajúcej včely urobia 216 kmitov. Plodná matka urobí krídlami 226 kmitov za sekundu, neoplodnená 253 a trúd 207.
Do úľa nosia vodu lietavky. Stanú sa z nich špecializované nosičky vody vyhľadávajúce napájadlá alebo zdroje vody v prírode, napríklad kaluže alebo rôzny vodou nasiaknutý materiál (mach, rašelina a pod.). Prínos vody do úľa je riadený dopytom mladušiek. Ak je spotreba vody krytá prínosom vodnatého nektáru, je nosičiek vody málo. Ak prestane prínos nektáru, vzrastie počet nosičiek vody na napájačke. V úli by sme márne hľadali bunky s uskladnenou vodou. Včely vodu neskladujú v bunkách plástov ako med a peľ. Iba zriedka je vidieť drobné kvapky vody lesknúce sa v trhlinách plástov. Nosičky vody odovzdávajú náklad vody mladuškám pri letáči a tie ju využijú ihneď tam, kde je potrebná. Pokiaľ nie je o vodu záujem, mladušky s plným medným vačkom vody sa usadia neďaleko otvoreného plodu. Tam ako živé zásobníky vody čakajú na príležitosť, kedy bude voda využitá krmičkami plodu.
Peťa sorry, sama zistíš, že ako písal gall menej sa rojí bucka… 😉
….aby som držal tému, osobne som bucky neskúšal, mám dvoch priateľov, ktorí ju vo svojich úľoch majú. Jeden má dlhoročné skúsenosti so včelami a má vyše stovky rodín, kupuje inseminky z Dánska a robí si F1 (bastardy), s matkami aj včelami je maximálne spokojný, viac ale na horskom stanovišti, kde je často medovica, druhý kamarát má menej včiel aj skúseností, zopár matiek F1 kúpil od českého chovateľa, vo výnosoch extra rozdiely nevidí, v rojivosti áno, v prospech BC...