Tom vzduch ako studený už vchádza do úľa a preto klesá, je ťažší (modrá barva), potom sa od prostredia v úli, kde je teplejšie ako vonku začne ohrievať a preto stúpa (oranžová ) a nakoniec ohriaty od chumáča včiel stúpa k stropu a česnom von (červená)…
Ale možno som tú nemčinu špatne pochopil 😕
Tome ak získam z nej nové vedomosti velmi rád sa o ne podelím (v tomto trpíme asi rovnakou chorobou…😉)
Len čo som pozrel originál, u horného česna ako nevýhodu uvádza, že studený vzduch po vniknutí do úľa z česna najprv klesá popri prednej stena dolu k dnu úľa a pritom ochladzuje predné časti plástov - viď obr.
drvodelkafialova:Jde vůbec vytočit plást, který není uchycen v klasickém rámečku? To se musí zbortit, ne?
Petra na vytáčanie plástov na trámiku či bez rámika sa dajú použiť horizontálne medomety…
(..ale reagovala si na nesprávnu vetu príspevku, Tom v ňom vysvetloval odpoveď na otázku z jeho prvej vety…nekazme mu to…)
martin super materiál, samozrejme mám záujem
vcelargoro@gmail.com
Petros ďakujem za upresnenie… fyziku som posledne mal otvorenú asi pred pol storočím…😉
som podobne už skôr praktik podobne ako Tom, a vychádzam pri “odstredivej” sile z toho že v prudkej zákrute v aute „cítime“ silu, ktorá nás pritlačí na dvere auta na vonkajšom okraji cesty…
chápem že je to v podstate len kompenzácia “dostredivej sily”…
ale takto, pravda a praktická skúsenosť je že radiálny medomet na B rámiky musí mať v priemere aspoň 100 cm, aby sa med poriadne vytočil po celej ploche rámika. Pri radiálnom uložení rámika bližšia časť k oske ostane nevytočená. Z toho som vychádzal keď som písal, že sa smerom k oske zmenšuje odstredivá sila a pri menších priemeroch sa môže stať že na niektoré druhy medov sa stane nepoužitelný… čo už …☹️
Najčastejšie je to na Slovensku rámik s dĺžkou rámika 420 mm a výškou podľa úľa ( A= 220mm,B= 275 mm, C=360 mm, E=170mm), za riekou Moravou najviac dĺžka 390mm a výška 240mm, tiež optimal o dĺžke 420mm a výške rámika 170mm aj 275 mm (používa sa aj na Slovensku, ale pozor, rámik optimal nepasuje do B, má kratšiu hornú latku a pliecka široké 38mm) a v oboch krajinách Jednotný úľ (Čechoslovák) s rámikom 370mm a výškou 300 a Langstroth o dĺžke rámika 448 mm a výškach 137, 159, 185, 232 a 285 mm. No aj iné typy a hromada „samodoma“ rámikov s vlastnými rozmermi. Treba si uvedomiť, že tieto rozmery sú rozmery plástu, teda vosková stavba plus latôčky dolu, po bokoch a hore len tá horná latka je vždy dlhšia ako plást (hore uvedené rozmery) preto aby vznikli tzv. „uši“, ktoré držia rámik v osadení úľa.
Éčko má hornú latku rámika dlhú 464 mm, pretože je robená podľa originálneho rámika slovenskej miery B z roku 1960, a Optimál má hornú latku rámika dlhú 452 mm. Vnútorná dĺžka nadstavku Éčka je 440 mm a Optimalu 435 mm. Sedlo na zavesenie rámika je v čelnej stene Éčka široké 12 mm a vysoké 10 mm a u Optimalu je široké 10 mm a vysoké 14 mm. Rámik "E" nevôjde do Optimalu, pretože má príliš dlhú hornú latku a včelia medzera medzi poschodiami by bola nulová, rámik Optimal síce vôjde do Éčka, ale jeho zavesenie by bolo moc labilné a mnohé z rámikov by prepadli a včelia medzera medzi poschodiami by bola príliš veľká.
Trocha z histórie:
r.1926 Zavedenie slovenského nadstavkového úľa rám. miery 420 x 275 mm a 420 x 360 mm r.1935Racionalizačný odbor uviedol do všeobecného používania typ jednotného úľa v troch rám.mierach: A 420 x 220 mm B 420 x 275 mm C 420 x 360 mm. Vychádzali z úľov Zander, Boconády a Balogh. Polovičné nadstavky a rámiky z B a C miery:/ B NN výška 142,5 mm rámik 133 mm / C NN výška 185 mm rámik175 mm / Ďalšia miera je E 420 x 170 A a E miery patria do NND, B a C do VND,kombinácie vhodné na Dadant systém. Rámikovú mieru C môžete vyskúšat aj v "B"nadstavku ak máte výšku sp. dna 10 cm
na záver:
Boconádyho miera rámikov úľa je 42x36 cm. Medníkové nadstavky sú na polovičnú rámikovú mieru 42x18 cm. Odporúčaný počet rámikov bol najprv 12, potom 10, ale sa ustálil pri 9. rámikoch po skúsenosti, že i v tých chudobných krajoch sa s týmto počtom rámikov dosiahlo dobrého výsledku, čo sa týka vývinu včelstva, ako i množstva medu. Úľ bol konštruovaný s odnímateľným dnom, bol bez falcov a jednotlivé nadstavky sa kládli na seba natupo. Dr. Ján Gašperík, bol vo Viedni v roku 1925 na včelárskej výstave s týmto úľom. Takže, úľ pre technológiu Dadant sme už mali pred storočím.
Zanderova miera, 42x22, cm je slovenské Áčko. Valentova miera, 42x17,5 cm, je slovenské Éčko. Baloghov rámik, 36,6x36,6 cm, je slovenské Déčko s polovičnými rámikmi v medníku. Jednotný úľ vznikol na základe kompromisu medzi Čechmi a Slovákmi s tým, že rámiková miera 37x30 cm je spoločná pre celé územie Československa. Pritom slovenská národná miera "B" 42x27,5 cm zostala zachovaná a česká národná miera 39x24 cm tiež. Dĺžka rámika JU je odvodená zo slovenského "Déčka" a výška rámika JU je odvodená z českej miery "39x30 cm".
Tome stači?😉
k hornému česnu niekedy neskôr…
Verun u nás je také porekadlo, “všetko ide, len malé deti sa musia učiť chodiť”…😉
čiže ano , lze mať včely v mední kráve, lze mať včely i v špalku… (to nezasahovanie do nich v dnešnej dobe negarantuje ten medík…ale opelovač, to jo..)
ja však odporúčam najpr skúsiť včely vnejakom úle, pochopiť ich spôsob života, naučiť sa ich ošetrovať a pracovať s nimo… potom "lze vše "
martin do medometu radiálneho sa ukladajú plásty radiálne ako lúče slnka, pri otáčaní medometu vyfrkáva med z oboch strán odviečkovaného plástu, točí sa jedným smerom, nehodí sa moc na medovicové medy ale obecne funguje dobre, hlavne u nižších rámikov ktoré sú vzdialené dalej od osy (väčšia odstredivá sila)
tangenciálny medomet má rámiky s medom umiestnené akoby po obvode, v mieste koša kde je najväčšia odstredivá sila (ak poznáš matematiku, tangenta je dotyčnica ku kružnici - OI)… med sa vyprázdni len z tej strany plástu, ktorá je bližšie k stene medometu, odstredivé sily med na druhej strane zatláčajú do plástu a tam zostane.. preto sa musí zastaviť, plást otočiť aby sa vytočila aj druhá strana plástu…
zvratný medomet je tangenciálny medomet, kde sa plást vloží do kazety a keď sa vytočí jedna strana, medomet zapne točenie do druhej strany a plást s kazetou sa samočinne natočí tak aby med vyfŕkal aj z druhej strany plástov…
možno je najlepší elektrický zvratný ale je aj najdrahší… všetko závisí od počtu včiel….
..len na doplnenie, Moderní včelař č.3/22 píše že Výzkumný ústav veterinárního lékařství, v. v. i., (VÚVeL) v Brně zistil :
“Analýza části vysoce stabilního genu pro RNA polymerázu dále ukázala, že na území České republiky se vyskytují minimálně tři geneticky odlišné skupiny viru jezera Sinaj..”
..tých vírov je toľko že my bežní včelári sa v tom ľahko stratíme a vedátori to zneužívajú a všetky úhyny odôvodnia keď nie klieštikom tak vírusmi, ale čo robiť aby včely nehynuli sa nedozvieme…😕
Tome zostručniť to nie je problém
Testovali extrakty z mycelia více druhů polyporových hub, o kterých je známo, že mají antivirové vlastnosti. Výtažky z hub amadou ( Fomes ) a reishi ( Ganoderma ) snížily hladiny viru deformovaných křídel včel (DWV) a viru jezera Sinaj (LSV) v závislosti na dávce. V polních pokusech včelstvá krmily Ganoderma resinaceum, extrakt vykazoval 79násobné snížení DWV a 45 000násobné snížení LSV ve srovnání s kontrolními koloniemi. Tato zjištění naznačují, že včely mohou získat zdravotní výhody z hub a jejich antimikrobiálních sloučenin.
Amadou je houbovitý materiál pocházející z Fomes fomentarius a podobných hub, které rostou na kůře jehličnatých a krytosemenných stromů a mají vzhled koňského kopyta (proto název "houba kopytní").
houba Reishi (Ganoderma lucidum) Leskokorka lesklá (Ganoderma lucidum) je houba z řádu chorošotvaré (Polyporales), čeledě lesklokorkovité (Ganodermataceae). Organismus je fytopatogenní parazit a saprofytický druh.Plodnice je nejedlá, vyrůstá na kmenech nebo pařezech listnatých dřevin v květnu až říjnu
problém je že u nás neexistuje žiaden výskumák ochotný pomôcť včelárom v boji s vírusmi ktoré ničia včely (hoci v pozadí úhynov je nižšia imunita včiel !!!)
a predstava že sa do toho pustíme my včelári vidím ako nerealistickú…
v tej štúdii pripravovali vedci podhubie (micélium) komplikovane, neviem či by to niektorý včelár dokázal si takto výťažok z húb pripraviť... (Kultúry mycélia sa pestovali v sterilných Petriho miskách obsahujúcich sterilizovaný sladový kvasnicový agar (Fungi Perfecti, Shelton, WA). Po troch až štyroch týždňoch kolonizácie v laboratóriu v čistej miestnosti sa kultúry asepticky preniesli do 1000 ml Eberbachovho miešadla obsahujúceho 800 ml sterilizovanej vody. Mycélium sa fragmentovalo v Eberbachovej nádobe s použitím Waringovho mixéra. Mycéliový bujón sa potom zriedil v pomere 1:10 sterilizovanou vodou a preniesol sa za sterilných podmienok do polypropylénových inkubačných vakov obsahujúcich približne 3 kg sterilizovanej hnedej ryže, ktorá bola pred sterilizáciou upravená na obsah vlhkosti približne 45 %. Alikvotná časť 50–100 ml zriedenej tekutiny sa preniesla do každého z 3 kg sterilizovaných vreciek na ryžu za sterilných podmienok. Čerstvé kultúry mycélia sa potom inkubovali 30 až 60 dní, v závislosti od druhu v HEPA kontrolovanej čistej miestnosti. Následne sa každé mykofermentované vrecko ryže rozdelilo do 20 polypropylénových vrecúšok zo sterilizovanej brezy (Betula papyrifera ) piliny (2 kg každé) a inkubované 30 – 60 dní v závislosti od druhu. Akonáhle sa kolonizácia určila ako dostatočná substrát kolonizovaný mycéliom sa zmrazil, aby sa zastavil rast, a potom sa preniesol do HDPE nádob na extrakciu. Myceliovaný substrát sa zmiešal s 50% roztokom etanol/voda (pripraveným zmiešaním rovnakých hmotností 95% organického etylalkoholu a pramenitej vody) v dvojnásobnej hmotnosti ako myceliovaný substrát, pretrepal sa a potom sa maceroval pri izbovej teplote 3–5 minút. dni. Zmes sa tlakovo prefiltrovala a supernatant sa dekantoval do nádob na skladovanie pri 4 °C. Konečný produkt obsahuje etanol, zlúčeniny hubového mycélia a prípadne nevyužité zložky rastového substrátu. Všetky extrakty boli pripravené podľa štandardizovaného výrobného procesu a boli použité v nasledujúcich testoch ako surové extrakty fermentácie na pevnom substráte bez ďalšieho čistenia alebo charakterizácie.)
preložené do zrozumiteľnej reči... "pripravil sa liehový výluh z podhubia pestovaného na brezových pilinách...." potom sa pripravil roztok cukru s vodou 1:1 a do neho sa dalo 1%, 0,1% a 0,01% toho hubového extraktu, kŕmili sa tým včely v labáku, kontrolná skupina sa kŕmila len čistým cukrovým roztokom... zo skúšok vyšiel najlepšie 1% - ný roztok, s tým sa potom robili priamo skúšky na včelách v úľoch, kde sa ten výluh priamo zamiešal do kŕmneho roztoku (1:1) a pozitívne výsledky sa objavili po 12 dňoch...
nemyslím, že na základe doterajších poznatkov by včelári boli schopní liečiť včely proti vírusovým chorobám pomocou výluhu z húb .. zostávajú nám len tie choroše v dymákoch...
Tome a to nepoznáte, čo napísala moskovská Pravda keď miesto článkov mala prázdne stránky?
“почему буквы, все понятно” 🙂
Tome to prerušenie plodovania možno skutočne považovať za spôsob ako sa pred klieštikom dokážu včely brániť - obmedzia plodovanie. Žiaľ podľa veľkopokusu na ostrove Gotland to časom síce vedie k varroatoelrantným včelám no sú to slabé rodiny a zisk medu z nich sa blíži k nule…držím palce aby to neviedlo k rovnakému výsledku aj u teba…ale bez skúšania sa ani včelárenie nepohne dopredu…držím palce…
Tomáš je to jedna s nevýhod horného česna ale aj otvorených očiek, pretože stražkyne sú vždy pri česne,či je dolné, horné alebo ak je viac tak pri každom (očká)
Daj potom informáciu ako si včely pri hornom česne usporiadajú plodové hniezdo a kde budú ukladať med…
Petra napríklad ťa mohla zaujímať téma “termoliečby” ktorú dokáže voči klieštikom robiť včelár (nie včely)
u Linhartovho termoúla súhlasím s Tomom, komplikované, pre včely drastické…
termoboxy sú jednoduchšie a funkčnejšie - matka sa zaklietkuje na dva plásty, inde nemôže klásť a včely chovať plod keď ho včely viečkujú, na základe pachu, ktorý vylučujú larvy ako signál a výzvu včelám že sa môže viečkovať zalezie skoro všetok klieštik do plodu (inde v úli plod a larvy nie sú) a tieto dva plásty sa vkladajú do termoboxu kde sa teplom likvidujú klieštiky pod viečkom…. metóda je rozhodne lepšia ako termosolárny úľ ale má svoje úskalia… po termoliečbe býva časť trúdov s neplodnými spermiami (teda včely si pri zaklietkovaní matky zabezpečia aj taký plod na tých plástoch), treba likvidovať foretického klieštika aj na zvyšných včelách v úle (vždy tam nejaké zostanú), včely sa liahnu s nie celkom vynikajúcej kondícii, samotné klietkovanie matky je pre včely stresujúce ale hlavne treba termoliečbu v roku OPAKOVAŤ , čo vo mne vzbudzuje pochybnosti o deklarovanej vysokej účinnosti tejto metodiky☹️
úloha VD pri úhynoch sa zrejme preceňuje…
úhyny zrejme spôsobuje komplex faktorov, kde rozhodujúcu úlohu hrá nízka imunita súčasných včelstiev (a to je zasa na samostatnú diskusiu aké faktory imunitu znížili ), kvôli ktorej včelstva nedokážu účinne odolávať vírusom s ktorými voľakedy dokázali žiť, nová forma agresívnej nozémy - Nozema ceranae, zmena prírodných podmienok a neprispôsobenie sa metodiky chovu k tomu, rabovanie iných produktov zo včelstiev - peľ, propolis…
klieštika však treba likvidovať, pretože bolo dokázané že dokáže prenášať niektoré vírusy do včiel, pričom ich infikuje cestou než na ktorú boli včely zvyknuté (včela s vírusmi prijatými alimentárne teda požerom je uspôsobená)
myslím si že informácií o včelách nikdy nie je dosť a stále sa dozvedáme niečo nové…
zhodou okolností uverejnil včelársky Dymák v minulom roku v čísle 12 úvahu o tom či včely v plodisku udržiavajú teplotu 35 stupňov…
v tom článku sa tiež uvádza, že včely môžu z rôznych príčin zvýšiť teplotu v plodisku,
môže to byť stres (Ak včely dostane do stresu elektomagnetické pole o napätí 20 kV/m môže u priemerného včelstva dôjsť podľa meraní k zmene teploty v plodisku z východzích teplôt 33,7-34,6 °C na hodnoty 42,1-43 °C!),
spôsob vykurovania pri udržiavaní teploty plodiska (včela ktorá vyhrieva plodisko vojde do prázdnej bunky, ktorá je medzi zaviečkovanými bunkami a zvýši chvením hrudných svalov (s odpojením krídel) svoju teplotu na hodnoty cez 40 °C. Od včely sa ohrejú larvy dookola a dokonca ja na druhej strane plástu. Ohriate larvy potom odovzdajú teplo susediacim bunkám až po tretiu bunku a tak jedna včela zvýši teplotu viac ako 60 buniek! Plodisko teda nie je jednoliate teplotné pole, ale sú tam prekúrené miesta s vyššou teplotou, ktoré súžia ako zdroj teploty na udržanie potrebných 35 stupňov),
tiež vyhrievanie vosku pri stavbe plástov v plodisku (Včely nebudujú šesťuholníky „presným odmeriavaním“ parametrov tykadlami ale jednoducho stavajú svoje komôrky na pláste použitím svojho tela ako šablóny, teda vystavené bunky sú okrúhle. Po dobudovaní „hrubej stavby“ vkĺznu do okrúhlych buniek včely „ohrievačky“ a kmitaním hrudných svalov nahrejú steny a dná buniek na teploty vyššie ako 40 °C. Vosk sa pri vyšších teplotách ako 35 °C stáva tvárnejším, včely teda vyťahujú steny buniek do výšky a vplyvom fyzikálneho pnutia a teploty sa kruhové bunky pretransformujú na šesťuholníky (niečo ako keď sa stretnú dve bubliny a ich styková plocha je rovina) so stenami pod uhlom 120stupňov.)
a posledná veta v úvahe -
“ Vyššie teploty zistili nielen včelárski výskumníci ale aj radoví chovatelia , ktorí si nainštalovali do plodiska teplotné čidlá. Teploty výrazne vyššie ako 35°C sa v úli objavujú v priebehu roka niekoľkokrát a občas zvýšené teploty v plodisku trvajú aj niekoľko dní. Je len lokálne prehriatie pri vykurovaní plodiska, alebo včely pracujú z voskom, či je to stres, alebo dokonca možný termo-boj včiel s klieštikom?”
v tom istom čísle Dymáka je článok od jedného takéhoto včelára (Jirka Marx) ktorý tam píše o svojich meraniach teplôt v úľoch z rokov 2017- 2019 a zvýšené teploty namerané v plodisku (43,2 stupňa Celzia) sa vyskytovali 1-2 za týždeň , niekedy boli aj viac dní… tiež sa zamýšľa či tak včely nebojujú s klieštikom….
no včely…zázrak prírody…
Tome neboj, léčivo nedorazí vôbec…🤒
https://www.vcelarstvi.cz/aktuality/pozastaveni-distribuce-m-1-aer/
Tom4 ja nie som “Pan Goro”… všetci včelári mi tykajú som Jano…v pohode mi tykaj…..(aj ja všetkým včelárom tykám teda okrem jedného, ktorý si odo mňa vyžaduje vykanie 😉 )
tu je k dispozícii originál štúdia
: https://www.nature.com/articles/s41598-018-32194-8
stručne z nej : Vlny vysoko infekčných vírusov, ktoré sa šíria cez globálne populácie včiel medonosných, prispeli k nedávnemu poklesu zdravia včiel medonosných. Včely boli pozorované pri hľadaní potravy na hubovom mycéliu, čo naznačuje, že liečivú alebo nutričnú hodnotu môžu získavať z húb. Je známe, že huby produkujú široké spektrum chemikálií s antimikrobiálnou aktivitou, vrátane zlúčenín aktívnych proti baktériám, iným hubám alebo vírusom. Testovali sme extrakty z mycélia viacerých druhov polypórových húb, o ktorých je známe, že majú antivírusové vlastnosti. Výťažky z húb amadou ( Fomes ) a reishi ( Ganoderma ) znížili hladiny vírusu deformovaných krídel včiel (DWV) a vírusu jazera Sinaj (LSV) v závislosti od dávky. V poľných pokusoch kolónie kŕmili Ganoderma resinaceumextrakt vykazoval 79-násobné zníženie DWV a 45 000-násobné zníženie LSV v porovnaní s kontrolnými kolóniami. Tieto zistenia naznačujú, že včely môžu získať zdravotné výhody z húb a ich antimikrobiálnych zlúčenín.
Výsledky a diskusia
Laboratórne experimenty s včelami v klietke ukázali, že orálna liečba mycéliovými extraktmi z drevín výrazne znížila hladinu DWV. Účinok ošetrenia výťažkami z húb, bez ohľadu na druh, bol vysoko významný v porovnaní s včelami v klietke kŕmenými iba cukrovým sirupom (kontroly cukru DWV vs. všetky ošetrenia mycélia: 2-stranný t-test, n = 58; t = 4,33, p = 0,0001, AACt násobná zmena = 23,0). Extrakty Fomes fomentarius (amadou conk) a Ganoderma applanatum (art"s conk) vykazovali významnú antivírusovú aktivitu spôsobom závislým od dávky (obr. 1C ). Najvýkonnejší extrakt, 1% (v/v) F. fomentariusextrakt: zmes cukrového sirupu, znížená DWV viac ako 800-násobne u včiel medonosných v klietke v porovnaní s kontrolou cukrového sirupu (2-stranný t-test, n = 10, t = 1,12, p = 0,005, ΔΔCt násobná zmena = 879). Dva extrakty vykazujúce najväčšie násobné zníženie oproti DWV a LSV v klietkových štúdiách boli vybrané na validáciu v terénnej skúške. Malé experimentálne kolónie boli ošetrené jedenkrát 3 1 1% hubového extraktu v 1:1 roztoku sacharózy alebo len roztoku sacharózy (obr. 3A ). Kvantitatívna PCR analýza odhalila, že DWV aj LSV boli znížené v ošetrených kolóniách o 12 dní neskôr (obr. 3B ). V prípade DWV úle ošetrené extraktom F. fomentarius vykazovali významné 79,7-násobné zníženie vírusových hladín (dvojstranný t-test, n = 18, t = 6,58, p = 6,32 × 10-6 , ΔACt násobná zmena = 79,7) , 44-krát viac ako v kontrolných kolóniách. G. resinaceumextrakty tiež významne znížili hladiny DWV (dvojstranný t-test, n = 20, t = 9,75, p = 1,31 x 10-8 , ΔACt násobná zmena = 144), pričom ošetrené kolónie vykazovali 79,6-krát väčšie zníženie vírusov ako kontrolné kolónie. Liečebné účinky z hubových extraktov boli výraznejšie pri LSV. Hoci kontrolné kolónie vykazovali určité zníženie (dvojstranný t-test, n = 18, t = 1,15, p = 0,267, ΔACt násobná zmena = 82,3), liečba F. fomentarius znížila hladiny LSV 87,9-krát viac ako kontrolné kolónie (2- chvostový t-test, n = 18, t = 2,50, p = 0,0238, AACt násobná zmena = 7,380). Najväčšie zníženie vírusových hladín v týchto experimentoch bolo z G. resinaceumliečby, kde boli hladiny LSV znížené 45 000-krát viac ako v kontrolných kolóniách (dvojstranný t-test, n = 20, t = 6,37, p = 5,34 x 10-6 , AACt násobná zmena = 3,76 x 106 ) .
Výťažky z húb znižujú hladiny DWV a LSV v terénnych pokusoch. ( A ) Plesňové extrakty boli primiešané do roztoku sacharózy a kŕmené včelami pomocou úľových kŕmidiel bežne používaných vo včelárstve. (B) Extrakty Fomes aj Ganoderma významne znížili hladiny DWV a LSV v terénnych pokusoch s použitím 5-rámových kolónií s včelami rozdelenými z bežnej populácie. Včelám sa odobrali vzorky na zistenie hladiny vírusu na začiatku liečby a o 12 dní neskôr. Kolónie kŕmené extraktmi z G. resinaceum vykazovali 79-krát väčšie zníženie DWV a 45 000-krát väčšie zníženie LSV v porovnaní s kontrolami kŕmenými cukrovým sirupom. Hodnoty ACt kvantitatívnej PCR sú normalizované na priemerné počiatočné hladiny vírusu vo všetkých skupinách. Foto: WSS. Okrem preukázanej antivírusovej aktivity extraktov mycélia húb polypore, extrakty z neočkovaného substrátu na rast húb (breza) tiež vykazovali určitú aktivitu proti DWV a LSV. Aj keď brezové piliny nevykazovali viditeľné známky hubovej infekcie (pozri doplnkový obrázok S1 ), mnohé alebo väčšina voľne žijúcich lesných stromov má tajomných endofytických a saprofytických hubových spoločníkov 32 , 33 a mnohé z týchto symbiotických endofytov poskytujú kondičné výhody hostiteľ 34 , 35. Na vyhodnotenie tejto možnosti sa vzorky brezových pilín z tejto štúdie analyzovali pomocou sekvenovania ďalšej generácie a zistilo sa, že sú prítomné viaceré druhy húb. Tri bežné huby súvisiace s brezou predstavovali 99,5 % všetkých mapovaných čítaní: Graphostroma platystoma , Chondrostereum purpureum a Trametes versicolor . To zvyšuje možnosť, že saprofytické a endofytické huby, extrahované spoločne s brezovým drevom, mohli prispieť k aktivite zistenej v extraktoch, vrátane nenaočkovaného brezového dreva. Sú potrebné ďalšie štúdie na vyhodnotenie úlohy týchto húb v porovnaní s akoukoľvek aktivitou voči vírusom spôsobenej prirodzenými fytochemikáliami brezy, ako je kyselina betulínová 36 , 37.
Táto štúdia demonštruje, že extrakty niekoľkých polyporových húb znížili titre RNA vírusu u včiel in vivo . Uvádza sa, že vírusy, vrátane skupín DWV a LSV, zohrávajú významnú úlohu v globálnom modeli zhoršujúceho sa zdravia včiel medonosných 7 , 9 , 10 , 11 , 12 , 13 , ale v súčasnosti nie sú pre včelárov dostupné žiadne schválené antivírusové materiály. Vírusy typicky spojené s včelami medonosnými sú rozšírené medzi divými opeľovačmi , ktoré nepochádzajú z Apis38, zdôrazňujúc dôležitosť vývoja prostriedkov na kontrolu vírusových infekcií v riadených populáciách. Tu testované extrakty mycélia sú orálne aktívne a včely ich ľahko konzumujú, čo naznačuje potenciálne aplikácie pre včelárov, ktorí poskytujú kritické opeľovacie služby. Okrem potenciálnych priamych vplyvov na zdravie včiel medonosných môže antivírusová aktivita extraktov z húb poskytnúť výskumný nástroj na ďalšie skúmanie komplexných interakcií medzi roztočmi, vírusmi a zdravím včiel medonosných.
Franta dobrý včelár sa učí nielen tri roky ale stále…až do svojej smrti..😉
Aj by som sa zapojil do diskusie o zbere, sušení a broukoch v měli, no chýbajú mi skúsenosti lebo nechovám včely v ČR , žiaľ s tou mělí ste jediní v celej Europe (i na svete…😆)