Martin nevyrábal som spárovku, a tak ťažko radiť, ale jedno sa dá poradiť….
urob pár úľov rovno s dosky napílenej na 10cm, odrezky zlep, urob spárovku a z tej napíľ znovu 10cm na druhú polovicu úľov.. po lete a zime budeš mať dostatok skúseností aby si radil ty nám …😉
Super pokus...držím palce...včelár, ktorý nič neskúša sa máločo nové dozvie o včelách...
Môj kamarát robil čosi podobné,keď mi chcel dokázať "škodlivosť" fólie na včelstve... zistil že včelám je to šumafuk, za pár hodín či dní si vytvorili rovnaké prostredie pre chov plodu - teplo a vlhko... (On skúšal dokonca aj "škodlivosť" otvoreného očka. ..😉)
K tej predpovedí by som sa odhodlal aj ja... Podľa môjho názoru nedôjde k vyhádzaniu plodu (ak samozrejme je včelstvo primerane silné a nebolo predčasné podnecované a a neprídu dlhotrvajúce mrazy..), jediné negatívum úniku vlhkosti a tepla cez strop, bude možno vyššia spotreba zásob... tým že včely viac zásob spotrebujú, získajú potrebnú teplo aj vodu, ktoré im unikajú stropom , , samotná voda (vlhkosť ) prichádza do úľa aj cez česno pri nasávaní vzduchu do chumáča. .. Príslušný strop na jar v čase intenzívneho chovu plodu včelám situáciu zbytočne skomplikuje ale zvládnu to..
Použivatelom "priedušného stropu" v zime permanentne radím, aby na jar, keď už chová včelstvo plod, nahradili ho fóliou... no je to hádzanie hrachu o zeď ... ako často píše kolega Tom, včelári nechcú počúvať čo je treba robiť...☹️
musím sa pridať k názoru že zebrovanie je pre včely zbytočný stres a nikdy ho po doterajších skúsenostiach nerobím a nikomu neodporúčam (dokonca je jedno či zebrujete súšami alebo ešte horšie medzistenami…)
sa teším na ten článok o prekladaní plástov s plodom do medníka, ale tuším že to bude viac o kvalite súší pre med ako o tom, že samotné prekladanie plodu zbytočne včely stresuje… ja chápem že STRESOVANIE VČELSTIEV je vlastné každej “protirojovej metodike” ale vystresované včely majú zníženú imunitu a to je potom jasné….
ale obyčajne ak sa rozbehnú a je prínos peľu a nektáru aj z prírody, závisí od toho aký je dátum…tak v takom dubnu plodovanie nezastavia ani za mrazov, ba sa dokážu vymlátiť aj zo zásob..
… presne ako píšeš, v plodisku klasicky okolo plodu zásoby a ak je to vysoký rámik tak vlastne a len “prebytok” sa ukladá ďalej do medníka …mám ležan a keď pri medobraní donesiem do medárne 2-3 rámiky iba čo zožnem posmech od pomocníkov…
chce to naozaj dobrú a intenzívnu znášku vtedy sa dožijem medu aj v ležane…😉
Sú včelárske knihy, ktoré píšu o včelách, odborné aj náučnopopulárne, sú knihy pre začínajúch včelárov, kde sú vysvetlené základné pojmy a postupy včelárenia v jednotlivých typoch úľov,sú knihy o včelách zaujímavé ale napíšu nič o včelárení o postupoch... Stretol som sa s otrocky preloženými knihami,ako píše Tom "západniarskymi" ktoré síce majú aj návody a postupy ale kto by sa ich držal narazí .... Mám kníh veľa a aj v starých knihách tak ako v nových sú veci rozumné aj prekonané, poplatné dobe... napriek tomu som za staré knihy vďačný, pretože kto ich číta s otvorenou mysľou nepochybí... viď základné pravidlá úspešného včelárenia z 19-teho storočie (foto knihy z 1893)..všetky rovnako platia aj dnes...😉
Martin normálne funguje včelstvo tak, že sa chumáč s plodovaním posuva k zásobam, resp. ak je včelstvo dostatočne silné tak včely do zásob "dočiahnu". Ak je zima nevhodná (striedanie teplých a mrazivých dní) a včelstvo je slabé može sa stať , že zostane stiahnuté na prvom plode a nedočiahne na zásoby..vtedy včelári robia to čo uvažuješ aj ty, teda prisunú plást zásob k chumáču… rozhodni sa podľa skutočného stavu v tvojich včelách
Výskumná skupina z Vroclavskej univerzity vedy a techniky skúmala vplyv vysokofrekvenčného elektromagnetického poľa vyžarovaného systémom mobilného telefónu (GSM900) na akustické a tepelné parametre zaznamenané v kolóniách včiel medonosných. Prvé výsledky výskumu naznačujú zmenu intenzity „bzučania“ včiel – včely vystavené EMP s charakteristikami typickými pre GSM900 vykazovali väčšinu intenzity „hučania“. Keďže výskum bol vykonaný pre jednu frekvenciu, autori navrhujú pokračovať vo výskume pre rozšírené frekvenčné spektrum. Treba dodať, že okrem zmien akustiky včelieho úľa sa nezistili žiadne zmeny v termike včelieho úľa, čo sa zdá byť dôležitejším aspektom veci ako „bzučanie“.
Poliaci majú dosť preskúmané klasické pôsobenie magnetizmu zo sieťových elektrických vedení…
Keď robotnica nájde bohatý zdroj potravy, po návrate do úľa o tom informuje ostatné včely „tancom“, pri ktorom počet a smer otáčok a vibrácie jej bruška udávajú polohu potravy. Počas letu sa na krídlach včely hromadia elektrické náboje. Včielka po návrate „tancuje“, rytmicky natriasa krídlami a zbavuje sa nábojov, pričom generuje elektromagnetické pole s frekvenciami v rozsahu 180-250 Hz, ktoré „prijímajú“ a „analyzujú“ jej spoločníci. Náboje sa vytvárajú aj v anténach. Keď sa dve včely s rozdielne nabitými tykadlami dostanú do vzájomného kontaktu, prúd tečúci v takto vytvorenom uzavretom okruhu vytvorí elektromagnetické pole. Vonkajšie magnetické pole (napr. pole vytvárané nadzemným vedením) môže ovplyvniť vyjadrenie geomagnetického poľa, čo môže viesť k narušeniu navigácie včiel. Včely sa vplyvom tohto poľa dezorientovali a nedokázali sa vrátiť do úľa. Zistilo sa, že roje nachádzajúce sa pod nadzemným vedením vysokého napätia majú „tendenciu k úniku“, teda nadmerné alebo predčasné rojenie. Tento jav považujú včelári za veľmi nepriaznivý.
Citlivosť včiel na magnetické pole so zvyšujúcou sa frekvenciou rýchlo klesá a pri frekvencii 60 Hz včely dokážu vnímať magnetické pole s intenzitou presahujúcou 80 A/m, pričom pracovníci pri hľadaní potravy sú schopní vnímať zmeny magnetického poľa na úrovni približne 0,03 A/m nad prirodzenou úrovňou geomagnetického poľa, čo im umožňuje orientáciu v prostredí. Slabé elektromagnetické polia zvyšujú agresívne správanie včiel, čo naznačuje ich vplyv na nervový systém tohto hmyzu, najmä na časti, ktoré koordinujú ich správanie a fyziológiu. Magnetické pole môže modifikovať typický „tanec“ tohto hmyzu. To je pravdepodobne dôvod, prečo sa tento hmyz vyhýba miestam s vyššou intenzitou magnetického poľa ako pozadie. Úroveň intenzity magnetického poľa, ktorá môže spôsobiť nepriaznivé zmeny, je však obmedzená na bezprostredné okolie prenosového vedenia.
Ja osobne mám jedno stanovište asi 5 m od vedenia 110 kV a neregistroval som problémy… mám na väčšine úľov plechovú stirešku, na niektorých z pozinkovanej ocele, niekde z eloxovaného hliníka ale vže je od priestoru úľa oddelená strieška cca 6 cm polystyrénom. mám aj drevené striešky s lepenkou na nich a extra rozdiely som nebadal… jedine tie celopolystyrénové úle nemajú moje sympatie ..☹️
Morousi, aktívny vek matky závisí od veľa faktorov niektoré sú dané geneticky ale najviac ovplyvňuje dobu počas ktorej matka dokáže plnohodnotne klásť vo včelstve oplodnené vajíčka to ako výdatne bola chovaná v štádiu larvy, či sa spárila z dostatkom trúdov a či nie je v úli nejnaká choroba napr.nozema , braule a pod. Dobre vyvinutá a oplodnená matka dokáže vo včelstve fungovať bez problémov 4-5 rokov. Matka vzniklá ako núdzová či matky insemenované často nedožijú ani 2 roky, matky umelé dochované z larvičiek preložením do umelých matenčíkov by prežili aj 3 roky alé včelári ich násilne menia aj po dvoch rokoch, dokonca už aj po roku, lebo mladé matky nákladú viac vajíčok a včelstvá sú silnejšie.
Rozmery dnes používaných Langstroth úľov nie sú zhodné s tými rozmermi , ktoré zadal Langstroth do patentovej prihlášky!!!!
kto by chcel ísť hlbšie do problematiky pridávam original knihu…
(trochu jej význam mätie že ju vydali a redigovali v Dadante, a tak môže byť “učesaná” )
ale obrázky sú tam zaujímavé...
obr.63 - starý štandartný Lanstrothov rámik- všetky latky (horná, dolná, bočné rovnakej hrúbky aj šírky…
ale hlavne na obr. 59, je úplne pôvodný nielen rámik s latkou v strede, ale ak si pozriete original úľ a ajhľa: bedňa, skutočne je to bedňa, kde sú na dvoch stranách urezané vršky aby rámik bolo kde položiť a aby neprečieval a zboku pribil dve latočky na uzavretie priestoru... Záhada je vyriešená, prvý úľ bol s bedne
Tome áno strička je mlhovka a včely zrejme poznajú svojho včelára (asi po pachu)… x-krát som mal na včelnici učňov a včely krúžili len okolo návštevníka jeden sa dokonca urazil, že prečo nenapadajú aj mňa😉
ja tvrdím, že začiatočník vylučuje feromon “strachu” tak ako to vie vycítiť pes, vedia to aj včely a trúfnu si na cudzinca…predsa nepriateľa treba zahnať, od úľa ….
V roku 1989 bolo na Slovensku 38 812 včelárov a 474 296 včelstiev. V roku 2006 to už bolo len 217 438 včelstiev. Išlo teda o polovičný pokles stavov chovaných včelstiev.
Počet včelárov na Slovensku je dnes najvyšší za posledných 20 rokov. Slovensko je aj vďaka našej intenzívnej štátnej podpore jednou z mála krajín Európskej únie, kde ich počet narastá. Dnes máme na území SR registrovaných viac ako 19.150 včelárov s viac ako 305.000 včelstvami.
…no počet včelstiev narastá ale ešte stále sme nedosiahli, ani stav pred rokom 1989…Na rozdiel od ČR sa asi nedá hovoriť o prevčelení…
Ale je ČR PPREVČELENÉ? …predsa ak dnes počet včelstev v Česku podle ČSCH aktuálně přesahuje 685 tisíc… nie je to 711 000…či ?
Odpověď na příspěvek uživatele Janae z 03.02.2024, 14:15:50
Janka včela že je neznášanlivá? 🙄
Popri včele medonosnej, ktorá je naprieč svetom najznámejším opeľovačom vôbec, nemožno prehliadnuť tiež iné, rovnako dôležité skupiny, ako sú napríklad samotárske včely, čmeliaky, osy, mravce, motýle, chrobáky, pestrice, muchy, pakomáre, či iné dvojkrídlovce. Hoci sú z územia Slovenska známe desiatky tisíc druhov hmyzu, z pohľadu celkovej biodiverzity je náročné odhadnúť, koľko z nich sa na opeľovaní kvetov podieľa. Prispieva k tomu hlboká neznalosť ekológie množstva z nich ovplyvnená najmä akútnym nedostatkom vedeckých pracovníkov zaoberajúcich sa jednotlivými živočíšnymi skupinami. Aj z toho dôvodu sú všetky vedomosti o vzťahoch opeľovačov a ich životného prostredia previazané z výsledkov odborníkov nielen z našej krajiny, ale aj z medzinárodnej spolupráce v prostredí celej Európy, či sveta. Popri včele medonosnej sa posledné roky najviac diskutuje práve o jej samotársky žijúcich príbuzných. V rámci územia Slovenska je v súčasnosti známych niečo vyše 930 druhov skupiny Apoidea, resp. 185 druhov včelovitých (Apidae). Odhaduje sa, že približne desatina druhov v našej faune akosi stále uniká očiam entomológov.
že by toto všetko ohrozovala naša včela?
… a prevčelenosť ?
pročko chcel dať do zákona 2 včelstvá na km2…
toto je história v Rakúsko-Uhorsku:
Zo správy predloženej rakúskej vláde o stave včelej kultúry v 21 štátoch tohto impéria, citujeme takto:
„Priemerný počet včelích úľov na jednu štvorcovú míľu:/1 štvorcová míla je cca 2,5km2/ Transylvania .....300 Croatia............320 Gorz...............340 Galacia............350 Lombardy.........360 Serbia Banat.....400 Carinthia.........500 Styria.............510 Carniola..........900