Příspěvky uživatele

Veselý v svojom Včelařství píše,že keď sa pridáva medocesto s primiešaným peľom väčšinu toho zjedie staré včely zásobovačky (mechanizmom, ktorý popisuješ) a môžu z toho dostať akurát nozému, pretože peľom sa kŕmia mladušky, starým včelám stačí kvapka medu… tvoj postup by bol lepší, ale takýto zásobný plást by sa musel priložiť k plodu….. ale vhodnejšie je včelám ponúknuť nazbieraný peľ na tácke pred úľom , lietavky ho v rúskach dopravia tam kde patrí a najlepšie je ako píše Tom, zabezpečiť také podmienky pre včely a ich rozvoj aby sme im potom nemuseli kafrať do života…

Postup ktorý navrhuješ, teda peľ do medu sa používa pri úprave peľu na používatelnejšiu formu pre ľudí….

…dostali  sme sa trochu  mimo pôvodnej otázky o vhodnosti konzumácie peľu zozbieraného včelami pre človeka…. 

včely jednoznačne preferujú čerstvo donesený peľ, mladušky ho konzumujú okamžite aby mohli v žľazách tvoriť "sesterské" mlieko/kašičku na kŕmenie najmladších lariev , resp. primešavať ho do stravy pre staré včelie larvy…  PRETO HO VČELY PRINÁŠAJU DO BUNIEK  OKOLO PLODU ABY BOL “PO RUKE” …. Ak dokážu včely doniesť peľu viac ako je okamžitá spotreba, ukladá sa do zásobných tzv. peľových plástov, ktoré sú aj ďalej od plodu…tam ho ukladajú, dusajú, zalievajú medom, na “horšie časy”  existuje niekoľko exprimentov kde sa to sledovalo a zistilo sa že  včely jednoznačne preferujú čerstvý, resp do 3 dní starý peľ, na trávenie peľu neptrebujú aby bol nejak upravovaný, vďaka osmotickému tladu v tráviacej trubici väčšina zŕn peľu praskne a dokážu ho zúžitkovať (na rozdiel od človeka, kde neupravený peľ len “prebehne” a skonči v h,…)

Lynx čítal si Bergera s porozumením, je to tak ako píšeš…

peľ je pre včely hlavný a jediný zdroj bielkovín. V určitých obdobiach života sú včely schopné tvoriť materskú kašičku a vosk, čo by bez konzumácie peľu nebolo možné…Peľ má pre včely predovšetkým nasledovný význam: jediný zdroj dusíkatých látok kŕmenie a vývoj včelieho plodu vplyv na dĺžku života včiel činnosť žľazového systému včiel Priemerné množstvo peľu vyprodukované jedným včelstvom denne je okolo 150 gramov. Časť doneseného peľu včely hneď konzumujú a časť ukladajú do buniek, kde ho konzervujú…

Z hľadiska miery spracovania peľu včelami rozoznávame 3 druhy: rastlinný, obnôžkový a plástový peľ (perga, včelí chlieb). Rastlinný peľ nie je spracovaný včelami.Obnôžkový (včelí) peľ je čiastočne spracovaný včelami, prenášaný na zadných nožičkách. Je obohatený o výlučky slinných žliaz včiel a nektár. Farba je zvyčajne v rôznych odtieňoch žltej, šedo-bielej, oranžovej, červenej, zelenej alebo modrej. Perga (včelí chlieb) je peľ, ktorý včely po prinesení do úľa natlačia do buniek plástov, kde je ďalej obohatený o med, ako aj tráviace enzýmy a organické kyseliny, ktoré sú obsiahnuté v sekrétoch slinných žliaz včiel. Využitelnosť bioaktívnych látok pergy je približne štyri krát vyššia v porovnaní s obnôžkovým peľom.

Rôzne pesticídy a herbicídy vnášajú do peľu nežiadúce látky, ktoré skracujú životnosť včelstva, ba aj konzumenta. Hoci včely nie sú cieľom pesticídov, sú veľmi náchylné na kontamináciu, pretože sú vystavené týmto látkam pri zhromaždovaní nektáru, peľu a vody na udržanie kolónií. V prípadoch akútnej toxicity môžu včely rýchlo zomrieť po aplikácii pesticídov, zatiaľ čo chronická expozícia nízkych dávok môže poškodiť ich správanie pri hľadaní potravy a ovplyvniť zdravie a vývoj celých včelstiev. Včely pokrývajú širokú oblasť (až 7 km²) pri hľadaní nektáru a peľu. Z týchto dôvodov bolo v posledných rokoch veľkým záujmom použitie včiel medonosných a včelích produktov (peľ a med) ako bioindikátorov kontaminácie životného prostredia. Štúdie preukázali, že úroveň kontaminácie včiel pesticídmi úzko súvisí s blízkosťou zdroja kontaminácie a trvaním expozície. Medzi včelími produktami je peľ označený za najlepší na posúdenie prítomnosti environmentálnych reziduí pesticídov, pretože je ľahko zberateľný a je často kontaminovaný. Publikovaná štúdia, v ktorej boli odobraté vzorky čerstvého peľu zo 45 včelstiev nachádzajúcich sa v rôznych regiónoch Španielska, poukazuje na prevažnú kontamináciu miticídmi (skupina insekticídov zabíjajúca roztoče), ale aj inými insekticídmi používanými v poľnohospodárstve, ako sú chlórpyrifos a acetamiprid, ktoré vykazovali výrazne vyššie koncentrácie vo včelstvách nachádzajúcich sa v intenzívnom poľnohospodárskom kontexte ako tie vzorky peľu zozbierané vo vidieckych, trávnatých alebo záhradníckych oblastiach.

mohol by som sem písať oslavné ódy na účinnosť pojedania peľu na ľudský organizmu, doslova neexistuje choroba na ktorú by vraj nepôsobil pozitívne… no skúsme sa zamyslieť…ak v súčasnosti sa používa peľ ako indikátor škodlivosti životného prostredia a spôsobuje vo včelách problémy s  chovom plodu kvôli stopovým obsahom škodlivín je to  naozaj taký zázrak pre človeka?

včelám odoberajú včelári peľ pred vstupom do úľa tak že ich nútia liezť cez dierovanú prekážku cez dierky sa včela prepchá ale jej strhnú peľ , ktorý prináša z nožičiek.. včely musia zapojiť viac včiel do zberu peľu, ak to nie je nárazová znáška ako z repky ale musia peľ zháňať, trpí tým kvalita a množstvo vytváranej kašičky pre včelie larvy a vychované včely sú krátkoveké… získavanie peľu a tiež propolisu na zvýšenie finančného efektu včelárenia je podľa včelárov bezproblémové ale môj názor je že rabovanie kvalitného peľu, najmä mimo poľnohospodárske oblasti je faktor, ktorý spôsobuje problémy včelárom s tým aby dochovali silné a zdravé včelstvá…

tá zdravá výživa je hlavne marketing, ak sa v tom sáčku nachádza len obnôškový peľ ktorý bol vysušený, tak po zjedení človekom prebehnú celé zrnká a v podstate z neho získa minimum užitočných látok (ak teda nebol zbieraný neďaleko postrekov, tam získa aj škodlivé látky ☹️)

…no môže sa stať,píšem vyššie, že pár dní ochladenia a môže byť po nanosenom mede… a čo, bol snáď niekedy aj v ČR taký rok že zo včiel nebolo ani kg medu? 😲

…ale prečo ten pesimizmus ? Predsa ak ide všetko skôr do kvetu tak to môže pokračovať…..teda všetko môže byť skôr. ..teda aj agát a lipa… či?   …

vytáčať sa bude okamžite ako bude v medníkoch dosť zaviečkovaného medu…😉

je síce teraz (ako kde) znáška aj pár kilo nektáru za deň ale stačí pár dní ochladenia a bude po ňom… no v květnu sa zrejme posunie termín vytáčiania do prvej polovice, ale nevidím to tak že by niekto točil v dubnu…

návrat k pôvodnému príspevku tohto vlákna …

neviem či som ho správne pochopil, ale predstava, že keby sme ponechali včely samé na seba tak by si vyvinuli odolnosť proti klieštiku v krátkej dobe je naivná, pretože varoaodolné včely sú nie silné rodiny, často majú zvýšenú rojivosť a nie sú schopné doniesť desiatky kíl medu….

Robotnice včely východnej majú zvýšenú schopnosť odstraňovať klieštiky zo svojho tela alebo z tiel svojich sestier (grooming) a tiež vedia odstrániť napadnutú (uhynutú) larvu (varroa sensitive hygienic - VSH), prípadne ak sa jedná o trúdiu bunku naopak zosilnia viečko plodovej bunky a zoslabený trúd uhynie aj s klieštikom. Včelstva včely východnej aj migrujú - v starom hniezde zanechajú všetok plod, teda aj s klieštikmi. Africké včely dokážu tiež napadnutú bunku nájsť a odviečkovať a larva sa vyvíja no klieštik uhynie, Kapské včely majú aj okrem toho aj kratší vývoj plodu a klieštik sa nedokáže plnohodnotne množiť a primorské včely sa naučili s klieštikom žiť, tolerujú ho aj vo väčšom množstve…

mnohé z týchto vlastností majú aj včely u nás chované teda “apis melifera” ,  teda kraňka, čiastočné prekrížené s včelou italskou  má niektoré z týchto vlastností tiež, žiaľ stupeň ich rozvinutia je nízky… no existujú niektoré včelstvá, ktoré sa dajú vytypovať a ich vlastnosti upevňovať (množením nielen cez matky ale nezabúdať na trúdov!)… úplné ponechanie včiel osudu, nie je cesta… treba vo vhodnej dobe ak sa včelstvo dostáva do rizika pomôcť mu v boji s klieštikom…

myslím si osobne si ale osobne že včelstvá v súčasnosti majú najväčší problém s oslabenou imunitou a tú dokonca rôzne prípravky ktoré včelár dáva do úľa výrazne narúšajú, to akoby nestačili negatívne vplyvy stále sa pre včely zhoršujúceho životného prostredia… 🙄🤐🤔

skúsme sa v diskusii nerozptyľovať moc doširoka a zbytočne používať politiku a osobné útoky…

medvede na Slovensku sú samostatná kapitola aj vo vzťahu k včelárom a skutočne sa situácia dostala do štádia, že nedávno priamo v meste v Liptovskom Mikuláši napadol a poranil piatych ľudí na ulici…. situáciu na včelniciach v podhorí radšej nekomentujem…

ale venujme sa včelám… 

ja chápem dikciu zákona v tom duchu, že neuznáva včelu za zviera,  ale pre účely evidencie hospodárskych zvierat a dotácií ,  sa vytvoril taký právny pojem “hospodárske zviera pri chove včiel” a to je nie včela ale citujem: “podmínky dotace 1.D určují, co lze za plnohodnotné včelstvo považovat (více jak 6R na 39x24) a co za plnohodnotné včelstvo považovat nelze (méně jak 7R na 39x24).”

podobne to funguje v registri hospodárskych zvierat, pri nahlasovaní zmien počtu hospodárskych zvierat  chovaných na včelnici (zmeny sa mimochodom majú do registra hlásiť do 14 dní v ČR a do siedmych dní v SR !) sa za zmenu nepovažuje vyvorenie oddelku, či usadenie poroja a pod…

môj názor je že veľakrát sa jedným slovom v bežnej reči označujú rôzne veci. Preto je veľmi dôležité vymedziť pojmy, s ktorými pracujeme. Slovník definuje zviera nasledovne: „Zviera: 1. väčší živočích, zvl. cicavec; tvor vôbec; 2. poľnohosp. a les . často používaný termín pre niektoré skupiny živočíchov, napr. domáce zvieratá, hosp. zvieratá, kožušinové zvieratá; 3. zool. nesprávne ozn. pro živočícha."(Zvíře. In Encyklopedie v pohybu [online databáza]. Netpoint, s.r.o., 2005-2011. ) Naproti tomu sú „živočíchy sú živé organizmy, ktoré sa živia heterotrofne, tj, prijímajú ako potravu org. látky prvotne vytvorené rastlinami.  Skoro u všetkých živočíchov je vyvinutá schopnosť aktívneho pohybu.“ (Živočichové . In Encyklopedie v pohybu [online databáza]. Netpoint, s.r.o., 2005-2011)

z uvedených pojmov ak by sme nechceli na včelu akceptovať ten pojem “zviera” ako  na tvora obecne , evidentne vyplýva že včela je živočích a zrejme nie zviera ale rozhodne je úplne šliapnutím vedľa,  definovať jej spoločenstvo dokonca ako hospodárske zviera!

J5:

“Neplodnost dělnic rypoše lysého je způsobena vlivem královny. Kdyby byl hormonální funkce jiné absencí feromonů, tak mohou být plodné.”

Ovšem taková situace nenastane po celou dobu života původní královny. Podobně jako včely celá kolonie buduje a přetváří své prostředí ku prospěchu celku. Jedna kolonie formou stavby plástů, druhá vytvářením složitého systému chodeb. Obě kolonie za stejným účelem.

Rád bych si v této souvislosti ujasnil kdo a jak ve včelstvu ovlivní vývoj nové plodné populace? Dosud mám za to že královna tvorbou příslušných feromonů které podnítí včely k úpravě složení krmné dávky určitému počtu larev. Je to zhruba tak?

Jiří u včiel tiež sú robotnice neplodné, a feromon matky blokuje rozvoj ich vaječníkov…

ak matka zahynie, a má len zaviečkovaný plod  a  feromón matky  zmizne, včely robotnice sa kŕmia kvalitnou stravou určenou pre matky/kráľovné  sa im zduria matečníky sú schopne položiť 20-30 vajíčok za život (včelia matka ich kladie 1500-2000 denne) ale všetky vajíčka od kladúcich včiel sú nie oplodnené spermami samcov (matka ich má z oplodňovacieho preletu, ktorý ale včely robotnice nikdy neabsolvovali)…z vajíčok položených robotnicami sa liahnu len samčekovia…a včelstvo postupne je odsúdené na zánik…

ale v prípade uhynutia matky a existencie mladých včelích larvičiek v úli, včely materskou kašičkou nekŕmia robotnice ale okamžite začnú  ňou kŕmiť niekoľko najmladších lariev a novú matku/kráľovnú  (núdzovú) si vychovajú, vyletí na páriaci sa  prelet , získa od samčekov trúdov  spermie a včelstvo je zachránené…

Jirko to že by kráľovná pomocou feromonov ”nariadila " robotniciam aby z niektorých lariev vychovali jej konkurentku je nesprávny názor…

to že včely začnú chovať nové matky/kráľovné je na rozhodnutí robotníc, buď je krízový stav ako som popisoval hore, matka uhynula, alebo je včelstvo nespokojné s výkonom matky a urobí takzvanú tichú výmenu matky, ale aby nebola “núdzová” ale to nie je tak, že začnú kŕmiť ”nejakú" larvičku,  kvalitná  matka vzniká len chovom tým špeciálnym krmivom určeným pre matky od prvého okamihu ako praskne vajíčko so zárodkom a larvička má pár minút…

no a chov matiek ešte vzniká vtedy, keď sa včelstvo ako celok cíti dostatočne silné a chystá sa na rozmnoženie rojením - rozdelenie na dve časti, časť odletí so starou kráľovnou a v úli zostanú materské bunky kde už sú zakuklené dobre vychované potenciálne matky-královné…

Dlhoveké zimné včely skutočne bežne dožijú do května ale závisí to od toho ako skoro začnú chovať plod…prvý plod obyčajne pre nedostatok peľu v zimnom chumáči dostáva bielkoviny z tukového telieska včiel… včely to výrazne vyčerpáva a skracuje im život… náhly a predčasný výskyt peľu a nektáru v predjarí ešte zintenzívni opotrebenie zimných včiel, pretože aj zásobovanie musia zabezpečovať oni…. niekedy to čo sa nám javí ako vynikajúce pre včely, podnietie k plodovaniu medocestami či zvýšenie plodovania zúžením včelstva a uteplením na jar, zabezpečí síce intenzívne plodovanie predbiehajúce rozvoj v prírode (včely by normálne ešte nemali toľko plodu ale včelár to chce a potrebuje !) ale môže sa toniekedy  prejaviť aj tak,že včely na jar zoslabnú, výmena zimných za letné nie je plynulá…

…no  včela človeka nepotrebuje…😕…ale ak sa z našich úľov vyrojí a pokúsi sa žiť v prírode bez človeka, viac ako 85% takýchto včelstiev uhynie do zimy a ďalšie % nedožije do druhej  zimy… je skoro zázrak “prešlachtená” kranka prežije bez človeka… 

Jirku Marxa si neskonale vážim a sledujem jeho snahu o priblíženie sa potrebám včiel pri ich chove so záujmom a nadšením…. Ten faktor zvyšovania imunity včelstiev cez mladušky, ktoré pozitivne “naočkujú” larvy pri krmení ma zaujal,ale chýbajú mi dostatočné vedomosti o tom či je to možné a ako to že sa odolnosť proti vírom dokáže takýmto spôsobom preniesť… teoretizovať a “variť z vody” si netrúfam…

   ak by to malo fungovať tak potom posilňovanie imunity včelstiev pomocou mladušiek, ktoré túto schopnosť majú by sa javilo ako cesta ale má to skutočne svoje riziká…..

… osobne by som však videl ako možnú cestu  prenášať niečo také “zatrubčením ” včelnice a okolia, teda riadeným rozchovávaním trubcov z rodín, ktoré takúto schopnosť majú …

Príroda ide proti záujmom človeka a človek často ide proti záujmom včiel…. Je to na zamyslenie sa, či niekedy môžeme dosiahnuť stav, že záujmy človeka by boli v súlade so záujmami chovaných hospodárskych zvierat…😕… snaha o “vyšlachtenie” včely ktorá si sama poradí napr. s klieštikom ma za sebou minimálne dve desaťročia a výsledok je mierne povedané “rozpačitý” … chov včiel , ktoré vedia “žiť s klieštikom” je však podľa môjho názoru možný. … samozrejme  potom “vedľajším" aspektom môže byť, že sa včelári budú musieť zrieknuť  “rabovania” všetkého medu, zber peľu či propolisovaniu sieťok… tieto priemyselné ťažby komplikujú natoľko život včelstiev, že ich klieštik dokáže bez chemickej “ochrany” totálne zdecimovať ale čo je najhoršie, klieštika možno včelár plošným “liečením” zlikviduje ale včelstvá bude mať bez vitality, vystresované  s úbohou a narušenou imunitou….

Jirka  to máš tak, materská mriežka bola vytvorená ako pomôcka  pre včelára ale nie je povinnosť ju používať…teda ja ju nepoužívam a panenské plásty vystavené z medzistien v medníku sa  po odobratí spodného nadstavku plodiska s čiernymi plástami na vytavenie  na jar a po pridaní nadstavku s takýmito súšami hore na vrch zostavy aj u mňa stanú súčasťou plodiska  podobne ako u teba ale nemám zatiaľ pocit že by sa v takýchto súšach rodili “väčšie včely”…. Tvoj pohľad môže byť ovplyvnený tým, že po poslednom medobraní ich dáš do plodiska a po poslednom medobraní si včelstvo vychováva tzv. “zimné včely”…. Tie sú charakteristické práve tým, že v larvárnom stave a aj po vyliahnutí si intenzívne budujú tukov é telieska a tým sa stanú mohutnejšie dlhšie … toho že by ti “mohutnejšie” včely neprešli cez mriežku sa obávať nemusíš, lebo zimné včely sa s ňou u teba prakticky nestretnú…😉…  súhlasím s Tomom že keď už chceš používať  materskú mriežku, tak len tú kovovú s drôtmi…. Ale ak pozoruješ neochotu nosiť med do medníka cez mriežku, pozri si plásty v plodisku pod mriežkou…ak majú včely pod hornou latkou plodiskových plastov uložený zaviečkovaný med , taký oblúk 5-8 cm, skúst ho vidličkou alebo aspoň rozperákom “poškriabať”, porušiť viečka na mede…mohlo by to pomôcť… ale najlepšia pomoc pre včely je mriežku nedávať v tom tiež súhlasím s Tomom….

presne ako píšeš, to nie je o podnecovaní ale o záchrane včelstva…

…martine ja som pochopil Tomovu metodiku tak, že vkladá medzistenu medzi SR a plod… v prípade že medzi plodom a SR je prázdna súš tak ju “odloží” ako  k česnu (akoby druhý krycí) a medzistena sa dá “správne”, teda medzi plod a  SR… postup chápem ako snahu aby medzistena bola čo najrýchlejšie vystavená a ta súš by v tom bránila.. však To nám to objasní…

Včely môžeš presťahovať vtedy, keď potrebuješ 😉

…skúsim tak laicky popísať, ako sa včely orientujú na svoj príbytok. Pri prvom orientačnom prelete mladušky táto po opustení úľa otočí hlavou k úľu a chvíľu tak natočená poletuje pred úľom. Za ten čas si dokonale vloží do fotografickej pamäti vizuálny záznam jej prostredia, teda výšky letáča , tvaru úľa či letáča, stojana či celého okolia úľa a kým žije už to nezabudne. Lietavka potom každý deň pri prvom vyletení tento rituál „ukladania fotosnímky úľa a okolia“ v skrátenej forme zabsolvuje, snímky porovná a pokiaľ tam nie je zásadná zmena odlieta za svojimi povinnosťami. Pri ďalších vyleteniach cez deň sa nezdržiava a vylietava okamžite za prácou. Ak včely odvezieme mimo ich stanovišťa, ráno nutne zistia rozdiel okolia a svojej snímky vo fotopamäti a „cvaknú“ si nový stav. Po splnení svojich povinností (zozbieraný nektár, peľ či propolis) sa lietavka vydá domov podľa trvalo naprogramovaných parametrov „GPS“ , ale keď tam nenájde svoj úľ, ,len prázdne miesto, nezaváha, „vytiahne“ ranný snímok a šup na nový flek jej úľa.

Premiestnenie celej včelnice (alebo jej časti) na nové stanovište Ak z nejakého dôvodu potrebujete potrebujete premiestniť časť včelnice na iné miesto a to bude bližšie ako cca 2km bude to podobné ako sťahovanie v rámci včelnice. Teda zavčas ráno im zavrite letáče a otvorte vetranie (očká, sito), po presťahovaní im na novom mieste hoďte na letáč(česno) za hrsť trávy. Odporúčam na nové stanovište odviezť silnejšie rodiny, tie slabšie, ktoré zostanú na pôvodnom stanovišti sa posilnia o časť lietaviek z tých presťahovaných. V prípade, že sťahujete celé stanovište, všetky včely, musíte mať pevné nervy. Môj priateľ Jozef, bol nútený kvôli postrekom premiestniť celé stanovište o 700 metrov. Ráno ich naložil na vlečky, premiestnil ich za dopoludnie a otvoril letáče. Na druhý deň už od rána videl prilietať do úľa včely ale šiel skontrolovať pôvodné stanovište Bolo tam toľko lietaviek ktoré hľadali svoj úľ, až sa toho zľakol. No situácia sa postupne ukľudnila a na štvrtý deň na starom stanovisku som včelu zazrel cez deň len výnimočne. Po tých štyroch dňoch skontroloval pôvodné stanovište aj večer, myslel si, že lietavky ktoré nevedeli nájsť svoj úľ sa budú zgrupovať do chumáčov a postupne prídu o život. No na prekvapenie k večeru na starom stanovisku už žiadne včely nenašiel. Včely presunom nezoslabli, z repky doniesli medu toľko ako obyčajne a rodiny šli do agátu v dobrej kondícii. Proste správali sa tak ako sa majú. Nie vždy to však dopadne takto ideálne. Po odsťahovaní včiel, musíte odstrániť všetko – stojany, palety, tehly, môj priateľ pokosí aj trávu. Včely tam nesmú nájsť nič, čo by im pripomínalo pôvodné stanovište. Problém ale vznikne ľahko, ak ste mali úle pri nejakej budove alebo pod stromom. Tie sa samozrejme odstrániť nedajú a vtedy je riešením ponechať jedno slabé včelstvo na pôvodnej včelnici a po nejakom týždni ho ako posilnené odniesť na to nové stanovište. Časť lietaviek sa znovu vráti a na tej stene alebo na tom strome sa usadia, môžete ich zmiesť a na druhý deň odniesť na novú včelnicu. Potom bude lietaviek ktoré sa vrátia stále menej až nakoniec posledné vytrvalkyne tam uhynú. Prosto platí porekadlo „"Nenaučíš jen tak hopsa, novým kouskům starého psa."

ono inú možnosť včelár ani nemá, len zbierať postupne čriepky /střípky vedomostí z včelárskych  knižiek a skúseností iných včelárov a vytvárať si postupy, ktoré treba overiť vo vlastnej včelárskej praxi…

napríklad z iného súdku…

… Veselý napíše, že medocesto s peľom dávať včelám je riziko, lebo ho konzumujú staršie včely (nie lietavky, ktoré majú vytvárať kŕmnu kašičku pre plod a kvôli ktorým sa to dáva) u ktorých môže prepuknúť z toho nozema…

v inej včelárskej knihe sa dočítaš, že česlo je pokryté chĺpkami, ktoré keď včela prináša nektár zachytávajú väčšinu peľových zŕn z neho a robia z neho guličky, ktoré zadržia a neodovzdajú druhej včele pri výrobe medu (tá zasa niečo zachytí a nakoniec väčšina peľu  v mede nie je…hoci vždy niečo tam je …)

včelár “podnecovač" ti povie že stačí podnecovať medocestom alebo cukrovým cestom bez peľu… výsledok je rovnaký ako keď dáš medocesto s peľom..

no ty pochopíš, že peľ z medocesta sa dostane k mladuškám len v minimálnom objeme, pretože väčšinu peľových zŕn si vychytali v česle “zásobovačky”, ktorých úlohou v úle je rozpúšťať medocesto a nosiť potravu k mladuškám , ktoré sú pri plode, vytvárajú kŕmnu kašičku  a kŕmia..

toto ale v žiadnej včelárskej knihe nenapíšu …🤔

Zaujímavé. ..

https://www.youtube.com/watch?v=bczTePBMa8s&t=3825s

Včely k chovu plodu potrebujú kyslík k tomu aby mohli z cukru získať energiu potrebnú pre život. Je to tá notoricky známa rovnica keď sa cukor pomocou kyslíka rozkladá za tvorby energie na CO2 a vodu. Pri chove plodu na jar je denná spotreba cca 100 g cukrov a na strávenie tohto množstva musia včely zo vzduchu odobrať 75 litrov kyslíka (O2), z ktorého vznikne 75 litrov oxidu uhličitého (CO2) a 60 gramov vodnej pary. teda z každého kg zásob, ktoré spotrebujú vznikne v úli približne 0,6 litra vody… ak je zásob na zimu 10kg, tak máme metabolickej vody 6 litrov… ak je zásob 15 kg tak máme 9litrov vody ale to by včelám logicky nestačilo.. cez zimu a hlavne na jar keď už chovajú plod potrebujú cca 0,1-0,2 litra vody denne ..to by logicky neutiahli z tej metabolickej (to je úplne čudná predstava nazývať ju “destilovanou”…) a preto včely cez zimu a na jar keď nelietajú pre vodu von, profitujú celkom logicky  aj z vlhkosti ktorá prichádza zvonku zo vzduchom, ktorý nasávajú kvôli kyslíku potrebnému k štiepeniu cukrov… 

…ináč včela má v zime zablokované črevo tak, že voda takto vzniknutá zo štiepenia cukrov nejde do výkalového váčku ale do slinných žliaz,  slinami  riedi med v zásobách, potom ho nasaje cukor zasa rozštiepi… je to uzatvorený okruh, voda obieha v úli…samozreme vodné pary stúpajú do hora ak uniknú cez priedušný strop sú pre včelstvo “stratené”..  ..ak v úli skondenzujú včely ich vedia nasať a vrátiť do obehu…