no tak páni, ten prešedivelý pán je riaditeľom školy, kde sa učia profesionálni včelári, ba je dokonca predsedom celého slovenského včelárskeho zväzu…kúste ho teda brať vážne… keď hovorí o matkách, že vydržia len dva roky podávať plný výkon tak hovorí o matkách, ktoré sú odchované PRELARVOVANÍM… teda najrozšírenejší postup chpovateľov a môj názor je že môže MAŤ PRAVDU!! PRELARVENíM VZNIKá MATKA “NúDZOVá”, ktorá nemá dostatok vaječných rúrok a nevyrovbná sa nikdy matke dochovanej z vajíčka…. tá kladie 3-4 roky naplno a bez problémov…
Kde teda nájsť správny smer letáča/česna? No vždy nám všetci radia - čítaj vo včelárskych knihách! Tak som ich zopár prelistoval a hľa, orientácia letáčov sa včelárskymi odborníkmi odporúča od východu po západ, ba aj na sever! Iste, klasik Čavojský („Včelárstvo“) píše , že letáče by mali byť orientované na východ, resp. na juhovýchod no Drašar („Včelařství“) už píše, že ak môžeme voliť smer vylietavania včiel z úľa dávame síce prednosť juhovýchodu, ale je možné využiť aj obrátenie úľov letáčom k východu či k juhozápadu! Friedman („Včelaření vstřícné ke včelám“) uvádza že letáč môže byť na juh ale preferuje východ. Silný („Abeceda včelára“) uvádza tiež, že letáč má byť orientovaný na juh alebo na východ, no úle sa môžu osadiť aj letáčom na západ! Sklenar („Moja včelia matička“) píše, že na jeho vlastnom stanovište má letáče orientované na juh ale uvádza, že môžu byť stanovištia, kde je najlepšie orientovať letáč na sever. Naopak Weiss („Víkendový včelař“) tvrdí, že smer vylietavania včiel by mal byť vždy radšej južný ako severný. Nymsa („Přirozený život včelstev versus člověk“) zasa kategoricky v svojej knihe tvrdí, že včely musia mať letáč vždy orientovaný na sever, že síce na jar začnú včely vylietavať neskôr, keď sú už teploty vyššie, ale celý rok sa prakticky neroja! Nymsa sa v tvojom tvrdení o severnom letáči opieral o fakt, že to boli práve konáre na severnej strane, tienené, bez slnka ktoré uschli, vyhnili a tak vchod do dutiny bol vždy na severe a preto včely severný letáč preferujú. Toto tvrdenie je však v rozpore s výsledkami známych pokusov, ktoré robil Thomas Seeley („Honeybee Democracy“) pri výskume usádzania rojov v prírode. Keď mali včely možnosť výberu vybrali si totiž dutinu s vchodom orientovaným na juh!
Zakončím slovami včelárskeho klasika (tie určite budú mať väčšiu váhu ako moje), Veselý totiž uviedol v svojej knihe „Včelařství“ k letáčom toto: „Úle orientujeme letáčom najčastejšie na juhovýchod, ale nie je to podmienkou“.
Odpověď na příspěvek uživatele Tom50 z 06.05.2024, 20:41:28
repka odkvitla……… dnes bola manželka na prechádzke so psom a našla dva smreky kde to hučalo, pozerala dohor či tam je nie roj a potom je to kvaplo do oka.. medovica…
osvedčený recept na medocesto je pomer 1:3, teda napríklad 1kg medu ( len vlastného !!! dobre je mierne ohriať ako písal Tom) a kg práškového cukru… alebo 333g medu a 1 kg cukru a pod. Medocesto je dobre nadávkovať do mikroténových sáčkov, mierne rozvaľkať na hrúbku cca 1cm a naskladniť v tme a chlade, v sklepe alebo v lednici..
sorry, samozrejme 1 kg medu a 3 kg cukru ..
inač bežne nedávam medocesto, ale keď bolo treba dať odložencu/oddelku, tak mám na to taký drobný fígeľ, rámček o rozmere nadstavku z latôčiek cca 1 cm vysoký, dám ho na hornú hranu nadstavku a keď položím medocesto v igelitovom sáčku na rámiky plodiska , urobím otvor na hornej strane… včely sa v pohode dostanú, všetko vyjedia a nič nesteká …
Odpověď na příspěvek uživatele Rob z 03.05.2024, 10:53:44
osvedčený recept na medocesto je pomer 1:3, teda napríklad 1kg medu ( len vlastného !!! dobre je mierne ohriať ako písal Tom) a kg práškového cukru… alebo 333g medu a 1 kg cukru a pod. Medocesto je dobre nadávkovať do mikroténových sáčkov, mierne rozvaľkať na hrúbku cca 1cm a naskladniť v tme a chlade, v sklepe alebo v lednici..
Evka nejako treba začať, držím palce … je dobré , ked vám dá/predá včely niekto známy, niekto koho poznáte, niekto kto vás zaúčal do tajov včelárenia.. no v pohode môžete začať a kúpou včiel od známeho včelára…príkladom som ja, tiež som si prvé včely kúpil , dokonca na Morave od Mira Sedláčka… včely by pred predajom mal prehliadnuť veterinárny lekár, o tom je to sľúbené povolenie… a to aká to bude genetika, či budú pokojné, pracovité, alebo bodové a lenivé zistíte časom, vymeníte matku ak bude treba a budete úspešne včeláriť…možno by to chcelo vziať sebou nejakého včelára aby zhodnotil množstvo plodu, spôsob kladenia matky a pod, ale v pohode to zvládnete aj sama…hŕ na to..😉…
U mňa vo včelách som tiež nenašiel v žiadnej rodine rojovú náladu… dokonca med v mednikoch počas predchádzajúcich dní začali viečkovať takže im počas chladu stačilo to čo mali v plodiskách…trochu horšie je to so znáškou, všetko je odkvitnuté, na jabloniach plody ako nechet , aj čerešne nezmrzli a sú plody… asi 2km ja repka snáď ju nájdu…a ešte kvitne pagaštan… tretí medník som dal len na dve rodiny ale včely tam akurát stávajú medzisteny… no uvidíme ako to pobeží ďalej , včiel je naozaj dosť a na letáči bežne pristávajú trúdy/trubce…
…no tak ja by som zasa vedomosti českých včelárov nepodceňoval….môj dobrý priateľ , skúsený český včelár Hozna Kolomý už roky nepoužíva na jar podnecovanie včelstiev nejakými medocestami s pelom (ale ani bez peľu 🙂)ale peľové zásobné plásty s pergou, vloží do včelstiev blízko miesta kde sa usadí zimný chumáč a keď začne chov plodu tak mladušky majú peľ “po ruke” a priamo si ho berú na tvorbu zimnej kašičky . .. a poznám aj včelárov, ktorí usušený alebo mrazený obnôžkový peľ nemiešajú do medocesta ( nie pre “”podnecovanie ale hlavne pri výpadku jarného peľu kvôli mrazom) ale ho pomelú a položia jemný peľ na tácke neďaleko úľov a lietavky ho normálne rúskujú a nosia na nožičkách mladuškám priamo k plodu…včelári toho vedia dosť…
Odpověď na příspěvek uživatele Tom50 z 26.04.2024, 13:18:20
GORO napísal:
“váš predpoklad je správny,na chov spotrebuvávajú včely prednostne med z okolia plodu (teda ak nie je zaviečkovaný), čo by mohlo mať pri ochladení aj pozitívny účinok na plodisko, teda uvoľnenie plodiska, možnosť klásť vajíčka a následne chovať aj vďaka vykonanému posilneniu viac včiel?…….proste v rodinách to po ochladení môže vyzerať rôzne… …”
Odpověď na příspěvek uživatele Bodlinka z 23.04.2024, 20:26:28
včely normálne fungujú, pokiaľ majú dostatok zásob (hlavne otvorených, neviečkovaných) tak pokračujú v chove plodu, matka kladie, mladušky kŕmia larvy a mladé včely kŕmia larvy a stavajú plásty… môžem to potvrdiť, včera som pozeral medzisteny dostavené a keďže včiel aj tých zásob je dostatok, niektoré už zásoby hore v medníku už viečkujú na ešte horšie časy…
keby bolo takéto ochladenie nastalo prv než všetko vykvitlo a včely by sa nestihli zásobiť peľom a hlavne nektárom, ten plod by chovali len do doby kým by im trvali zásoby ktoré nemali zaviečkované… na tie uložené pod viečkami by siahli až po týždni a za tú dobu by obmedzili chov plodu, matka by prestala klásť… ale v tomto čase, cez poludnie je obyčajne oteplenie nad 8-9 stupňov a viac takže na pár hodín vyletia, doniesť vodu či pozrieť aj tú repku…
Odpověď na příspěvek uživatele Tom50 z 19.04.2024, 11:35:21
Napadá někoho jné vysvětlení té záhady, že v Blaníku nemizí zásoby?
Proč by měly mizet? Včely mění váhu pylu a medu na “maso”, pak mizí jen tolik, co je k té přeměně potřebná energie. A pak také to, co spotřebují na výrobu tepla…
….aké iné vysvetlenie ? …v zimných mesiacoch na výrobu tepla včely potrebujú cca 50g zásob denne… teda Petrove ešte aj chovajú nejaký plod…nie veľa ale chovajú..
Odpověď na příspěvek uživatele Tom50 z 16.04.2024, 21:40:26
Keď teória tak teória 😉 …nevidel som do včelstiev, čo je základ pre rozvíjanie teórií, ale z toho, že je momentálna spotreba relatívne nízka mi vychodí že v plodiskách je prevažne zaviečkovaný plod, ktorý nie je potrebné krmiť čo bolo spôsobené spomínaným “ucpaním plodisk medem”, jednoducho matka nemala kde klásť… váš predpoklad je správny,na chov spotrebuvávajú včely prednostne med z okolia plodu (teda ak nie je zaviečkovaný), čo by mohlo mať pri ochladení aj pozitívny účinok na plodisko, teda uvoľnenie plodiska, možnosť klásť vajíčka a následne chovať aj vďaka vykonanému posilneniu viac včiel…. Len ten efekt bude priamo úmerný množstvu spotrebovaného medu a to zasa bude závislé od množstva otvoreného plodu… proste v rodinách to po ochladení môže vyzerať rôzne… …
Tom tu uviedol skutočne zásadné veci …. je ich viacero aby nesplynuli tak opakovane len niečo vypichnem a trochu rozvediem…. to čo treba mať na mysli keď chce včelár “posilniť včelstvo" pridaním plodu z inej rodiny, resp. oslabiť “predčasne” silné včelstvo… včelár by mal vedieť čo kde preložiť… …na to si stačí pozorne prečítať čo napísal Tom, ja len mám názor že by včelár mal vedieť aj prečo to robí, tak dopĺňam…😉
Jestli v některém vč vidím, že je tam hlavně zavíčplod a málo otevřeného, je jasné, že tady nastane těžký problém hned jak se to vylíhne. A naopak kde je většina otevřeného, tam se přidá rámek zavřeného a otevřený přidá “přebujelým”.
…matka kladie len toľko vajíčok koľko lariev sú schopné včely mladušky nakŕmiť a vychovať, včelstvo obyčajne nie je slabé preto že matka kladie málo vajíčok, ale matka kladie málo vajíčok preto, že mám málo mladušiek…..v takom prípade pridanie otvoreného plodu do rodiny ktorú chce včelár posilniť chov ďalších včiel ešte spomalí, mladuškám pribudne viac hladných krkov a matka ešte viac obmedzí kladenie vajíčok……čiže pridanie otvoreného plodu by pôsobilo kontraproduktívne.. u Toma keď pridá plást zaviečkovaného plodu, z ktorého každú chvíľu vylezie armáda mladušiek na pomoc s krmením toho otvoreného plodu dôjde skutočne k posilneniu včelstva, pretože konečne môže matka viac klásť… a naopak z “přebujnelého" včelstva sa nesmie brať otvorený plod, ten je “spotrebiteľom nadmerných zásob kŕmnej kašičky” a musí sa zabrániť, aby zo zaviečkovaných plástov nevyliezla daľšia hromada mladušiek, ktoré by boli bez roboty a nimi vytváraná kašička by bola prebytočná a len by mohla dopomáhať k tvorbe “rojových” včiel…
u nechcem byť nejakým “vysvetľovačom” ani komentátorom Tomových postupov, on vie prečo to robí a včelári to môžu robiť tak isto a nemali by pochybiť… len ešte chcem upozorniť na jednu vec, ktorú správne dal tučným písmom… Jediné, co je nutné aby si každý uvědomil, že jakmile bude handlovat cokoli, je to PODNĚCOVÁNÍ!!!!!! ….už by som len chcel upozorniť, že skutočne kto nemá čas, vedomosti či odvahu na regulovanie sily rodín, mal by si radšej toto odpustiť, pretože ako napísal Tom, je svätá pravda, že si môže niekedy narobiť viac problémov ako osohu …citujem… " A ne každý pak dokáže zvládnout maximálně vyrajcovaná včelstva."
Odpověď na příspěvek uživatele Martin83 z 14.04.2024, 12:05:23
Pochopil si dobre nedobehnú, myslel som to o tej lastovička tak, že keď to jeden rok nevyjde a už to vyšlo 7x, tak nevidím problém a budem pokojne spávať… budúci rok si to vynahradia…. Ani tento ešte nie je pre ne stratený….napríklad teraz to prichádzajúce ochladenie ani nezaregistrujú, budú šliapať a “dobiehať” 😉
Odpověď na příspěvek uživatele Martin83 z 13.04.2024, 14:09:51
Martin priznávam že nemám tie polystyrénové úle (Tome nie sú to plasťáky 😉) na slnku ale to nemám žiadne sú pod listnantými stromami a na jar teda slnko na ne môže….
k tvojmu návrhu na "vyhrievanie" spodného nadstavku nevidím dôvod, proste bol iný rok… veď som písal, že každý rok to dobehli a tie v drevákoch aj aj predbehli…
včelár často uvažuje kde urobil chybu a pritom chybu nemusel urobiť…
ja mám včely hlavne na NN ⅔ LG, a pár úľov tohto typu mám aj z liateho polystyrénu (koplen) z hrúbkou steny 40 mm…. sú ľahké, pevné a pôvodne som plánoval na tento systém prejsť kvôli vyšším výnosom a tepelnej pohode včelstiev, nižšej potrebe zimného kŕmenia a bla, bla bla… neprešiel som…ale nie o tom chcem písať…v týchto úľoch naozaj zakrmujem na zimu výrazne menej, včely na jar nevyláka slnko k predčasnému plodovaniu, dokonca dlho trvá kým jarné slnko prehreje úle a začnú mať prelety, nosiť peľ a chovať vo veľkom plod… v drevených už mám veľké plochy plodu ked tieto konečne začínajú… len potom prídu marcové/březnové studené noci, včely v drevených úľoch musia viac kúriť, obmedziť plodovanie ale tie v tom polystyréne v noci vôbec nevychladnú a v kuse idú ako píly a skoro vždy v množstve plodu a jarných včiel nielen dobehnú ale aj prebehnú tie v dreve…
tento rok tomu však tak nebolo… včely v drevených úľoch nemuseli “brzdiť” a tie teploty zasa neboli také aby včas prehriali aj včely tie v polystyréne… začali neskoro chovať plod, zimné včely končia a mladušky sú v plode pod viečkami… nehodnotím ich že zoslabli, ale včiel je významne menej ako v iných úľoch, mám včelstvá ktoré už nosia do druhého medníka a tieto majú menej včiel ako mali po zime..
myslím teda hoci nevidím do Blaníkov, koľko majú plodu, že keby nemali to “uzamknutie medom pod hornou laťkou” na vysokých rámikoch nosili by hore do NN a matka by mala priestor a nezoslabli by…. čiže problém bol podľa môjho názoru identifikovaný správne , teda “efekt vyššího rámku ako 30” len v tomto roku asi sa kritérium pre včasnú znášku posunulo na “efekt rámku vyššího než 26”… ešte mám otázku, nemáte Blaník aj v 24 kách?…aj tam “zoslabli”?
..ja by som im drasticky rozperákom alebo vidličkou ten med pod hornou laťkou na vysokých rámikoch odviečkoval…možno ho vynosia hore a urobia miesto matke…
samozrejme mohol to byť vplyv infikovaného peľu a pod…ale to by sme sa už dostávali do roviny špekulácii, skúsme sa držať pri zemi…
