Odpověď na příspěvek uživatele tom4 z 20.11.2024, 17:52:46
Tome nemal by som odpovedať lebo syntetické krmivá nepoužívam a chýbajú mi praktické skúsenosti ale vyprovokovala ma tá posledná otázka a môžem na ňu odpovedať, že ano, hynú včely aj profesionálnym včelárom…u nás na slovensku pred pár rokmi môjmu známemu uhynulo zo 420 rodín presne 404… rozhodne nekrmil syntetickými krmivami, bol a je biovčelár, žiaľ máva skoro každý rok medovicou s melicitózou, tiež je tam v horách nedostatok peľu, podozrieval aj kočovníkov a rozbory z tých úľov kde našiel nejaké mŕtvolky poukazovali na vírusy akútnej paralýzy… je to skúsený včelár, včely chová v čechoslovákoch (JU)… tiež mojej priateľke uhynulo v jeden roky vyše 140 rodín….
čo sa týka zimovania na synťákoch, mám priateľov, ktorí tak včely ošetrujú, ale sú tam minimálne 3 riziká… rozhodujúce je pre včely,aby sa na výrobu použila cukrová repa, ak sa získavajú cukry z kukurice ale zo pšenice štiepením škrobu, zostávajú v krmive jeho zvyšky , ktoré sú rovnako ako maltóza , ktorá sa tam vyskytuje pre včely prakticky nestraviteľné, zaťažujúce a rizikové (pri dobrej zime to však môže vyjsť, ak sa môžu vykaliť), druhý rizikový faktor môže byť spôsob štiepenia sacharózy na fruktózu a glukózu za prítomnosti kyseín vzniká HMF a to sme už preberali, tretím rizikom je nevhodné a dlhodobé skladovanie, kde podiel HMF v synťáku narastá tiež (ale ak hodnota HMF neprekročí 200mg na liter tak to včely môžu prežiť bez ujmy…) proste napísať to čo chce čítať Tom (😉), že synťaky zabíjajú včely sa nedá, nebola by to pravda ……
HMF vzniká zahrievaním medu nebo aj u cukru ak sa ten zahrieva v kyslom prostredí (tak sa u cukru často robí do krmív ten rozklad sacharózy na glukózu a fruktózu ). Pre človeka neni HMF toxický, pre včely však áno. Toxickou koncentraciou je už 200 mg HMF/kg krmiva. Ako píše stefanos tá hranica HMF v mede bola umelo postavená v predpise aby sa eliminovalo prehrievanie medu “včelármi” s cieľom zbrzdenia kryštalizácie a zlepšenia predajnosti. Veľkovčelári to elegantne obchádzajú, pretože nárast HMF je funkciou nielen teploty ale aj času a napr. zahriatie medu na 70 stupňov po dobu dvoch hodín zlikviduje kyštalizačné zárodky v mede, na HMF sa extra neprejaví, med sa ani len nepriblíži k predpísanmu limitu, ….že to z medu urobí už len obyčajné sladidlo je “včelárom” ukradnuté 😕
HMF výrobcovia nie vždy uvádzajú, Apivital udáva max. 10mg/kg, Apiinvert neuvádza (namerané 45-65 mg/kg, v závislosti od doby skladovania), Apifood udáva max 40mg/kg……český med max 20 mg/kg?
Kolegovia k vašej diskusii si dovolím len dva komentáre, teda stefanos som rád že budeš rozvíjať a skúšať “chov klieštika ”mimo OP, bola by z toho byť dobrá nová metodika boja s klieštikom (dúfam že potom poinformuješ včelárov v Dymáku 😉) a k tomu že Sedláček pchá SR do tredu plodiska, to má z LBV, skúša často tiež nové veci a zrejme chce tak eliminovať rojenie ….Miro niekedy ani sám nevie čo mu z jeho včelstiev a postupov vyvezie, v každom prípade včely tam rýchlo vystavia trudiu stavbu ale trúdy nebudú najkvalitejšie …no v týcho trúdich bunkách sa klieštik nadmerne nemnoží kvôli tej teplote, to som už skúšal pri LBV…
…Tome ,.uvedomte si prosím, že stefanos na pokus s Baníkom plánuje vyčleniť len včely na jednej včelnici a na väčšine rodín bude praktizova OP, ktoré sa mu už viac ako 10 rokov osvedčilo …….a zabudnite na to (aj keby to tvdil hocikto😉), že trubčí plod vytvára či sála teplo… nie teplo mu musia dodávať včely a to v čase larvárnom aj vo fáze zaviečkovaného plodu
Odpověď na příspěvek uživatele Martin83 z 17.11.2024, 12:29:17
Martin tvoje uvažovanie sa neuberá správnym smerom, keď včelstvo na jar zúžiš zboku uteplenými priehradkami, tie sú preň “stenou” úľa a podľa mňa je irelevantné či je “skutočná" stena izolovaná alebo drevená…to úvahy stefanosa sa mi veľmi páčia a byť na jeho mieste tak to odskúšam…
K izolovaným úľom, písal toho Tom dosť ja len doplním, že som úle s polystyrénu (liaty koplen) už prestal používať, síce na zimu včely nepotrebovali toľko zakŕmiť,ale na jar mali neskoršie prelety a kým tie rodiny v drevených úľoch už chovali plod, tieto sedeli v klbu ako v mrazáku, jarné slnko priestor za krátky deň úľ neprehrialo… je pravda, že keď už plodovať začali,nazastávali, žiadne ochladenie na pár dní ich nezastavilo, proste úľ to vo vnútri neochladilo, nemuseli sa vracať do chumáča okolo plodu a drevenáky v počte včiel k znáške dobehli, a niekedy aj predbehli no negatívnym javom s ktorým som sa u nich stretol, bol fakt, že rodiny v nich mali vždy najviac klieštika..😕… (pravda je že ja rodiny na jar nezužujem)……
Odpověď na příspěvek uživatele romaning z 10.09.2024, 13:56:04
Tome, nediskutujem tu, pretože nemám skúsenosti s trubčinu nad plodiskom, len v plodisku a pod plodiskom, trubčina pôsobí ako magnet na matku a pri hornom tlmiči musí mať matka dilemu vysoký rámik versus trubčina a zrejme sa nezdržiava na nízkych rámikoch a nepelezie do medníka, pretože ju láka vysoký plodový rámik pod ňou… no stále mi vŕtal v hlave rozpor vo vaších skúsenostiach, kde nižší počet klieštikov v Blaníka ste pripisovali tomu, že klieštik sa zdržiava v chladnom tlmiči a plodu v plodisku da pokoj …a zrazu píšete že máte málo klieštika aj v Blaniku s horným tlmičom…nešlo mi to do hlavy a myslím že som tomu prišiel na kľb… (ale si fandím , čo? 😉) teda myslím že u Blaníka máte aj s kolegami menej klieštika nie kvôli používaniu tlmiča ale z jednoduchého dôvodu…píšete, že s cieľom získania predstihu v raste včiel ich vo včasnú jar zažijete, uteplujete… no a plodisko v ktorom je v celom priestore teplota 35-36 stupňov je jednoducho miesto ktoré je naprostá nevhodné na úspešnú reprodukciu klieštika, ten potrebuje 33 stupňov…a keďže až do väčšieho rozširovania také miesto na rozmnožovanie v plodisku nemá (vo včasnej jari je len robotníči plod) tak klieštik a jeho plodovanie sa výrazne zábrzdí, omešká a včely by už nemali mať s ním výraznejšie problémy do prvého liečenia… ..,
Odpověď na příspěvek uživatele Tom50 z 10.11.2024, 22:24:49
Tome ako starý praktik viem, že včely nosia dovtedy kým je zdroj a kým majú miesto na ukladanie zásob v úli… teda nestretol som sa zatiaľ s tým že by nosili aj keď majú všetky bunky v plástoch plné, neviem,kde by lup ukladali…ale možné je všetko, budem ďalej sledovať…😉… do smrti sa človek učí…
..v čase núdze, pri nedostatku nektáru v prírode sú včely ochotné ako náhradu získavať aj z popadaného , prasknutého ovocia či hrozna, hlavne ak im to načnú včely… napríklad tento rok mi padali slivky - ringloty, hodovali na nich výlučne osy a sršne ich lovili…včely mali zdroj medovice v lese … nevidím praktické využitie plodov z tohto stromu pre včely , hoci sú šťavnaté a sladké…dozrievajú totiž v polovici septembra a to by už mal mať včelár včely zakŕmené…
Odpověď na příspěvek uživatele Anonymní z 10.11.2024, 09:05:48
…no nedá mi znovu nekomentovať, pretože na rozdiel od Toma si myslím, že ak v tom videu sú bludy a neupozorním na ne, začínajúci včelári budú slová ing Fila brať ako písmo sväté, však je riaditeľom školy, kde sa učí vcelarstvo, dokonca je predsedom Slovenského včelárskeho zväzu.. teda pekne hovoril, len tá počítačová animácia bola nereálna. . Vo videu ukázali realitu, teda včely vytvárajú zimný chumáč v uličkách, (keď bol úľ dlhšie otvorený vyliezli hore aby zabránili úniku tepla a tak to naozaj vyzeralo ako guľa) aby bolo jasné.aj začínajúcim včelárom, na tom počítači bol zobrazený blud, ten perfektný kruh (teda guľu)včely nemôžu v úli jednoducho vytvoriť, včelička pri včeličke byť nemôže pretože sú tam PLÁSTY ! ! ! , viem že asi aj pán riaditeľ to vie , ale zimný chumáč sa takto vysvetľuje vo väčšine vcelarskych kníh… v skutočnosti včely vytvárajú zimný “hrozen” upchatím uličiek to čo vysvetľoval že sa deje v guľovom chumáči sa deje len v jednotlivých uličkách medzi plástami bolo by to na dlhšiu debatu, ale ako píše Tom, kolega anonym debatovať nechce (nevie?) len hádže odkazy na videá, ktoré teraz našiel a my sme ich videli uáž pred rokmi…ale využijem príležitosť a položím ti otázku.."vieš prečo som pre chumáč v zime použil český výraz HROZEN?"
Odpověď na příspěvek uživatele Anonymní z 04.11.2024, 19:00:15
ale veď myšlienku nikto nenapadá… len sám propagátor povedal to isté čo som napísal ja, že feromón nie je k dispozícii na takúto aplikáciu zatiaľ… ale oslovia vysoké školy aby ho skúsili vyrobiť synteticky…
pozri si poslednú minútu, záver diskusie je že sa treba venovať vývoju feromónu…
to čo píšeš že bolo chaotické, je bežná debata viacerých včelárov..prkotiny… trochu ma zaráža, že autor myšlienky uvádza, že pascu treba vložiť medzi stavebný rámik a plodisko a z plodiska “vyhnať klieštika kyselinou mravčou”…
Odpověď na příspěvek uživatele Anonymní z 02.11.2024, 22:47:14
treba na tento zázračný postup hľadieť cez prizmu toho, že Marcel pracuje na princípe že mu výrobcovia platia za reklamu produktov… (na svojom YouTube kanáli poskytuje rady začínajúcim včelárom a tak výrobcovia využívajú jeho skladovateľov)… toto čo propaguje ako prototyp, má ideu a slabé miesto.
.. ideou je , že klieštik obľubuje trúdí plod a tak feromón trúdieho plodu naláka klieštika do lepovej pasce a slabé miesto je ten feromón…. totiž vyrobiť klietku z tlačiarne počítača je jednoduché, využiť lepivú dosku na myši je geniálne… ale netrpezlivo čakám na ten “feromón”… zatiaľ sa včelári bežne môžu dostať len k dvom druhom, na lapanie roja a náhradu matky (je to ináč ten istý , obsahuje látky podobné feromónu matky, ktorého zloženie je známe)… totiž klieštik bude liezť do pasce len v prípade, že tam včelár vloží ten feromón ktorý trúdia larva vylučuje pre mladušky práve 48 hodín pred zaviečkovaním a má byť signálom na to aby mladušky v dohľadnej dobe bunku zaviečkovali… zatiaľ som nezachytil že by ho niekto vyrábal či predával.. no počkajme si…
Tom napísal.."Pane Goro, zjistíte provozní metodu a přírodní podmínky pana kolegy s B8? Děkuji."…
No nie je tak jednoduché písať o včelárskych metodikách z jednoduchého dôvodu… keď som zblbnutý z polystyrénových úľov a 100 kg znáškou ing Smelého z Prahy nadobudol pocit že zvýšim svoje výnosy ak moje nadstavky budú z hrubého polystyrénu, tak som či také nadstavky z liateho polystyrénu doviezol až z Dánska a snažil som sa získať metodiku na polystrénové úle (cítilsom že by to chcelo niečo iné ako u tenkostenných doštenákov) no a vtedy som získal kontakt na včelára, ktorý úspešne choval v takýchto polystyrénových úľoch včely na Orave… píšem to sem preto, že jeho úle boli tiež na 8 rámikov a môj telefonický rozhovor s prosbou na pár rád skončil neslávne…pán včelár ktorý často publikoval múdre rady vo Včelárovi (časopis na slovensku) … mi povedal stručne napísané “šumaprd”… nič konkrétne, všetko ťajil ako sa len dalo…
Ale k tomu Jožovi Tómovi a 8 rámikovým B- čkam. .. nezískam presnú metodiku z rovnakých dôvodov ako som písal hore (nie každý včelár je Tom😉)… viem že v máji má 4 nadstavky po 8 B rámikoch, pri dobrej znáške aj viac, viem že nepoužíva materskú mriežku a ak matka zakladie niektorý rámik v medníku tak ho jednoducho pri odoberaní plástov na vytáčanie ponechá v úli…tie vyššie výnosy v 8 rámikoch on vidí v tom, že včelám taký priestor (užší a vyšší) ideálne vyhovuje na zimovanie aj na rozvoj plodu na jar… bolo by to nadlhé komentáre, keď vyhlásil že chumáč v tvare valca má najmenší povrch a je pre včely v zime optimálny som sa v duchu len uškrnul, som technik a dobre viem že namenší povrch má guľa… trvalo pár rokov, kým som pochopil o čom hovorila že má pravdu… preto sa už neuškŕňam (ani v duchu) nad žiadnym mudrovaním starších včelárov…
Tom človek by nemal sľubovať nič čo nemôže splniť…😉
U nás na Slovensku suverénne vedie úľ B, 420x275 mm,sú nielen na 10 rámikov, ale aj na 12 a naopak aj na 8 rámikov. Známy chovateľ matiek Jozef Toma zo Spišskej Novej Vsi bežne chová 600 Tatraniek každý rok, a stále hovorí , že keby bol mladší by iné úle B ako na 8 rámikov nechcel…inšpiroval sa v Grécku a tvrdí, že sú pre včely ideálne…podľa jeho skúseností zmena z 10 rámikového B na 8 rámikové B sa prejaví výnosom o 20-30 % vyšším na rovnakej včelnici…
