Hm, tak si to tu čítam…mno, čo ja viem, moje životné lásky boli trakéni, z toho jedna albertovská kobyla, valach po Obvod a prvá bola kríženka hucula s chlaďasom.
Neviem, či je to energii, skôr o nejakých sympatiách, chémii, ťažko povedať.
Keď som pracovne jazdila arabské kone, bola som veľmi prekvapená, aké boli pohodové, z toho boli dve kobyly pomerne čerstvo obsadnuté, teda, jedna bola shagya a to bol proste dream horse, Dahomanka a dokonca bola ryšavá, to bola tak úžasná povaha. Odviezli aj vrece zemiakov, vozili chlapca s Downovým syndrómom, v teréne, bez sedla (báli sme sa ho dávať do sedla, že si tam zakliesni nohu, keby sa niečo vytento…), na planinách Slovenského krasu, v lese, v dedine, s deckom, so mnou- no problem. Ale cestu domov nájsť nevedeli. A medzi tými kobylami bola jedna, ešte žriebä vlastne a tú som neznášala, ale zase tú už stihli majitelia aj zle rozmaznať, tej by jedna dobre mierené veľmi prospela (jedna, snáď chápete), ale bitie a aj zvyšovanie hlasu som mala zakázané 🙄
To keď sme v čierno čiernej tme kdesi na maďarských hraniciach zablúdili, pani Flóre a pani Ester (jedna po Catalin, druhá po Przedswit Miroslavský, z matiek “zemská kobyla”) stačilo položiť oťaže na kohútik a vyviedli nás z terénu, kde nikdy neboli rovno a bezpečne domov.
Smerom domov aj pani Gomba (z Quoniam po Diktant) vedela nájsť cestu, pravda, tú najkratšiu a bolo jej jedno, že vedie cez kriaky, rokliny, atď. Gomba musela byť doma čím skôr, lebo bez nej by to tam nezvládli, chápete 😀
Mne nesadol môj vlastný kôň, anglokabardinec, ktorý bol ale skôr ten anglo, bol citlivý, učenlivý a zlomil si chuj kopytnú kosť, tak to mi bolo jasné, že tvrdosť má iba v pase, že je to zlé znamenie. V čase rehabilitácie po zranení sa na mňa strašne naviazal, keď bol pustený v hale, ledva som ohla ísť na záchod, taký brajgel tam robil, škrečal ako besný a lietal tam…mno, ale zato sa dokázal naučiť zo zeme veci zázračne rýchlo, úplne intuitívne.
Ale to bola iba z núdze cnosť, to asi každý kôň by takto priľnul k človeku.
Kabardince- niektoré nemôžem ani cítiť, ale dva mi teda srdce ukradli, lenže zase, to boli kone, čo prišli s príšernými skúsenosťami a úplne vypnuté.
Neviem, či je to o úplne plemene. Čomu nerozumiem a čomu sa vyhýbam, to sú echt super špica športové kone, ale na tom som ja nikdy nesedela a nikdy ani nebudem.