Hehehe.
Ale tak kým rastú huby…😄
Mno a tie príšerné svrbivé vyrážky, čo som 2 x mala po túre po jeleních chodníčkoch v Krase, tak to bola prosím pekne larválna trombikulóza.
Ale to som sa dozvedela od jedného speleológa, že to je “choroba z Krasu/Raja”, ak chodíte neznačene, po skalách a sadáte si na zem a tak….
Takže ja som pod kožou mala larvičky trombikuly, sakra, to vedieť vtedy, vyškriabem si ich von všetky, svine odporné, okolo členkov mi asi ostanú trvalé jazvy…
Podotýkam, že sú aktívne omnoho skôr, už od marca, kdeže druhá polka leta a jeseň….chjo….hnus 🤮
V horách, po extrémnych zrážkach je invázia komárov, to nehrozí, že by som vôbec našla kone pred západom/východom slnka.
Aspoň že rastú huby, ale môžem mať na sebe hocakú chémiu, komáre a hmyz útočí stále a hlavne pred búrkami…ktoré sú denne (pred tým je 35 °C a 100 % vlhkosť).
Aha, no, tie Pavo sušienky, to je tak na upchatie pažeráka…Semper Min keď sme kŕmili, tak nám kone začali žrať hlinu , ale brutálne, akonáhle sme im dali MinVin, okamžite prestali…takže ma to veľmi neohúrilo a za tie prachy…
Mno, ja môžem kyblíčkovať, ale ich musím nájsť najprv 😀
Flóra a aj iné frfnavé kone výborne žerú Minviter od Mikropu, aj iné doplnky, skúšala som Selén a Derma niečo od tej istej značky a super, žerú to všetci, zatiaľ, ale tak cca 8 koní som testovala.
Ešte teda je tu Reico, ale pani je veľmi zvláštna a vzorku mi doniesla expirovanú…tak to vo mne teda dôveru nevzbudilo, no mooožno by som to vyskúšala, ešte uvidím.
Dávno, pradávno, tak cca v roku 2016 som Flóru a Garona učila prísť na zavolanie a pri tom sa museli dotknúť môjho prsta, ako targetu a potom dostali odmenu a škrabkanie a tak. Pri tom som ich vždy oslovila menom a asi povedala niečo ako “Floriška, poď ku mne” a tak špeciálne som zacmukala, inak na kone necmukám.
A boli naučení aj na istý tón pískania, aby prišli.
Flóru mám stále v práci, dnes je u nás horúco ako v pekle, boli vonku trošku ráno, okolo celej stajne chodia ťažké stroje a trhajú asfalt a tak, Flóra sa drala von z boxu, tak som jej otvorila dvere, aby sa mohla vynadívať a potom som ju nechala chodiť po stajni na voľno, kone sú iba v jednej sekcii teraz, zvyšok je prázdny, tak si tam chodila a stále bola taká nespokojná, tak reku pustím ju do boxu s padokom, nech sa popozerá na bager a ona bola na opačnej strane a bola mi otočená zadkom, úplne inštinktívne som ju oslovila, nech ide ku mne, že tam môže pozerať von a zacmukala som, ten zvuk zo mňa proste vyšiel sám od seba. Kobyla zastala, otočila uši ku mne, zacmukala som ešte raz a to skvelé, úžasné zviera to pochopilo, normálne sa na XY metroch otočila a prišla ku mne a šli sme pozerať na bagre a valce a tak. Roky rokúce som ju takto nevolala, ale ona si to pamätala.
To je tak skvelé zviera…škoda, že sa nedá naklonovať….a škoda, že som z nej nevytiahla žriebä…fakt toho ľutujem, pretože by bolo ako ona, exteriérom, aj povahou…aj farbou…nah…čo už .
Jana- doriešili ste nejako tú minerálku pre kobylu? Budem potrebovať niečo, čo sa dá rýchlo vopchať do huby 😀
V týchto horúčavách absolútne nehrozí, že kone vylezú z tej džungle, kde sa cez deň ukrývajú, v sobotu som ich ani nenašla a to Garon príde na zavolanie, asi boli v najvrchnejšej časti pastviny, ale tam som už po 6 hodinách v lese nevládala vyliezť, to je proste už v strmom kopci …ako som ich hľadala, tak som aj dostala úpal a potom príšernú migrénu a Fifa sa vyváľala v kravskom lajne…aspoň, že rastú huby….takže príkrm mimo ohradu nehrozí, zatiaľ, jedine že by som chodila skoro ráno a to sa bojím kvôli zveri, alebo neskoro večer, lenže to už je šero…nah, neviem, no, potrebujem nejakú minerálku, čo im vopchám do huby, ak ich náhodou nájdem…zatiaľ mi aspoň odmietli žrať ľanové výlisky, úbožiatka 🙄
Mucula už chodí stezku, no, on to asi vyhrávací kôň nie je, ale 🙂
To je hrozná hajtra, podľa mňa 🙄
Emerika, ale netuším, či QH, či PH, výborný pôvod aj povaha.
A volá sa KAROL 😂
Netuším, ten Amerikán naľavo bol kedysi pre porovnanie akýto, čierne nič je v pozadí, fotky sú tuším zo začiatku tohto roka, sú to oba ročky, kobylka sa nedá fotiť, lebo lezie do foťáku a tak vôbec za ľuďmi 🙂
Z chlpatého nič vyrástol celkom pekný roček 🙂
Teoreticky môže byť ovulácia bolestivá, moja je určite a tiež mi nie je zrovna do spevu…
K životnosti a wellfare koní v Poľsku, na ceste na Morskie oko štúdie sú.
Priemerná životnosť bola myslím 2 roky.
Každoročne sú tam kontroly, vopred ohlásené, vtedy samozrejme neklušú a vo voze nesedí dvojnásobok ľudí.
A počasie je zázračne vždy veľmi príjemné, skôr pod mrakom.
Fraška.
A štúdiu samozrejme musí povoliť majiteľ a schváliť etická komisia.
Edit: cirkusový kôň u kamarátky to nakoniec psychicky zvládol a už je v stáde, na sklonku života si to zslúži.
Včera som bola pracovne v cirkuse, no, musím povedať, že som bola príjemne prekvapená, asi mali šťastie aj na dobrý personál, aj zredukovali počet zvierat.
Jj, sú do zimy nonstop vonku, ale tam sú 4 norické kobyly, to žiadny súdny vlk neriskne, sú tam aj nejaké kravky, beztrhovky, tie si teľatá obránia a noričky sú ich friends, takže jedine že by sa ulakomili na pána Klobásu, ale zase on je drsný týpek. Ešte musím previezť dve ročné žriebätá, tak tie asi ako zapadnú do stáda, ale myslím, že to všetci pochopia, čo majú robiť.
Fotky nemám, lebo ako na letných handrách nemám vrecko, tak…ale skúsim niečo nafotiť dnes 🙂
Kobyly a dobytok nikdy útokom nečelil, iba ovce na noc vonku, samé, hoci pri dome.
Trénovať oko u rastúcich žriebät je nezmysel.
Včera mi kamoška poslala Garonove fotky z roky 2015 , alebo 2016…tak nad tým by ste zaplakali, to vám garantujem. Prišiel ku mne zalepený hovnami, plný červov a s kopytami tak strmými, že vyzerali ako brikety.
Podľa súdu tunajších odborníkov by bol zrelý asi na utratenie, heh.
Skúsim to sem večer postnúť.
Iba rýchle správy a padám za koňmi (a na huby).
Garoník a Nora sú už v horách.
Garonove kopytá sa zázračne upravili samé, v mieste tej vodorovnej línie sa to celé vylomilo a odpadlo a ostalo mu normálne kopyto, heh. Behá, kluše, cvála a útočí na kravy štýlom “som lusitano a mám cow sence ako quarter”…kravy sú z nejakého dôvodu pre neho zlo a ešte ak sa priblížia ku mne, je zle, to som v živote netušila, že Garoník je takýto srdnatý týpek 😀 Nafotiť ho pri tom, alebo natočiť….uf, ten krčisko ako vie poskladať a tie chody, wow 😂
Samozrejme mali byť oddelení od kráv a zvyšných noričiek, ale sú proste spolu, domáce noričky sa im starajú o pohybový program, čo pánovi Klobásovi iba prospieva, pastvina je v kopci.
Medzi kobylami sa nudí, myslím, že príchod malého čierneho mu značne obohatí život.
Kŕčová kolika je nič, ale môže vyzerať dramaticky. Črevo bolí jak sviňa.
Buggyra - tá odrenina je na os carpi accesorium, obväz sa tam vždy narezáva, aby sa toto nestalo. Áno, kortikoidy sa používajú na potlačenie rastu rastu hypergranulačného tkaniva. Manuka je super, aj Alaptid.
Raz večer Flóra nedožrala večeru a iba blbo čumela. Veľmi blbo, ani na mňa neerdžala. Nemala koliku, iba bola veľmi divná.
Volala som okamžite kolegyni, čo mám robiť, že Flóra umiera a že ja nie som schopná jej ani zmerať teplotu, nech príde…mno…ešte nie som pripravená…
Brutálnymi metódami ma prinútila jej vziať krv (je zdravá ako repa), dostala lieky….
No a zistili sme, že stráca zrak…njn, geriatria je super…
Všetkým maródom držím palce 💪
Tak už mám kone vo vlčej lokalite, k útoku na ovce došlo v podstate nad domami, lúčka pod tou, kde mám kone, bolo to na jeseň, vĺčatá sa učili loviť zrejme, napočítali 11 vlkov, o pár dní neskôr, keď mali problém prejsť cez rozvodnený potok.
Od toho útoku už je s ovcami pastier a na noc sú v stajni.
Jelenice veľkosti jazdeckých koní vídam v takom množstve, že si myslím, že to je už trošku priveľa, každý večer sú v konskom výbehu, v dedine, pri potoku, na ceste….diviaky v lokalite vybil mor a poľovníci, niečo je poryté, ale úplne zanedbateľne.
Nejaké srny a srnčatá sa každý rok nasekajú do senáže, niečo zrazia autá.
Zima toho roku nebola žiadna a leto je hojné na zrážky, trávy je dosť, vody je dosť.
No, tak mohol to mať aj nižšie, že áno, to je kopanec?
Pokiaľ nie je pod obväzom aj sponkový a korunkový kĺb, tak nemožno hovoriť o fixácii, je to proste iba krycí pastevný hybrid.
Nuž, odvážnemu šťastie praje, väčšinou.
To je bohužiaľ občas pravda, no.
A to práveže ja nachádzam trus na skládkach dreva a relatívne využívaných cestách, vlčí aj rysí. Ale iba trus, už veky, no čo už. Minulý rok keď som našla stopy, bola som v siedmom nebi.
Áno, somár by sa s vlkom nesral a to možno že nie je až taký zlý nápad, hmmm, keby Norička a Garoník neboli dostatočnou ochranou, zase o pásku vedľa sú rohaté beztrhovky a 4 norické kobyly veľkosti Avie, takže snáď…
Ale keď som sa išla mimo sezóny vyčúrať vedľa sysľoviska, do takej prepadliny hneď vedľa ohrady, lebo WC bolo zamknuté, našla som tam kompletnú kostru somára, rozťahanú, ale na malom priestore a aj som ju po častiach dala do vriec a odviezla kamarátovi anatómovi 😀