Příspěvky uživatele

"A občas jdu pocitama tak do extrému, že mě chvilkama napadá, jak je to vlastně úchylný a nedůstojný na nich takhle rajtovat"...

To nie, ale...no, vo mne sa niečo zlomilo, z podobných dôvodov, alebo skôr preto, že nie raz som zažila ľudí, ktorí už s kolikujúcim koňom napríklad mali tréning, že veď to mu iba prospeje (tak určite...), dreli toho neboráka v horúčave, už to vyzeralo, že snáď trénujú na Olympiádu a potom z nich vypadlo, že cez víkend chcú ísť ZL...akurát že tým tréningom stratili kopu času a namiesto hengra už akurát prišla ráno kafilérka...njn...

Ale tak kedysi som sa koňmo šuchtala temnými lesmi fakt veľa, takže ma to ani nijako nemrzí.

A bez sedla..omg...toľko peňazí, aby sme si mohli dovoliť sedlo sme fakt nemali, v dávnoveku :D 

Arbora:

Ja som si Dunsanyho v chove kabardincov pamätala hlavne kvôli tomu, že som pár potomkov poznala. A dobrú povesť, čo sa zdravotného stavu týka, medzi a1/1 nemal. preto ma aj prekvapilo, že si ho do toho chovu vybrali. 

Rusi ho schválili a na východe vtedy A 1/1 iný nebol, Eva mala potom už kabardinské žrebce, ale dva ročníky má po plnokrvníkoch, vlastne tá kobylka po Dunsanym je Derbyho polosestra, majú rovnakú matku a Derby oproti nej vyzerá ako poškrabok :D Tá ich matka teraz má myslím 30 rokov a vyzerá skvelo, ona bola vždy krásna, čierna, fakt pekná a dobrá kobyla, odbehala v Rusku nejaké dištančky aj, mala podotrochleózu, ale nepamätám, že by krívala, alebo jej niečo niekedy bolo.

Čo mala po Dunsanym z tej druhej kobyly, to neviem, ale asi žrebca a ten netuším kde je, ani aký je, ale pomáhala som ho vyrábat, to sme si ťahali slamky, kto bude držať tú kobylu :D

Buggyra:

No a taky to nepotřebujete pro svůj život, priority jsou jiné. Já pamatuju, jak jsme s tím koněm, co nechodil vodu, jezdili na Huberty, a pokaždé jsme se jako tataři ptali, jestli se nejde přes vodu, že nám přes vodu kůň nechodí. Až nám jednou zase řekli, že ne, a ono jo. A já v cizím terénu, uprostřed rozlehlého kravského výběhu (všude ohradník), s bandou cizích lidí na koních, prosila někoho, kdo to tam zná, aby se mnou obešel někudy po mostě, že mi kůň nechodí přes vodu. Že nevím, kde jsem, ani kam se za potokem pokračuje, že bych to klidně objela sama, ale kde je nejbližší most a jak je pak najdu. Všichni řekli, že vedoucí vyjížďky je vepředu, tenkrát nejezdily na Huberty děti a mástr fakt neřešil, co se děje za ním, všichni jeli přes vodu, a já jsem tam pomalu zůstávala sama s tím koněm, co přes vodu nechodil. Nic moc pocit.

A ako to dopadlo?

JanaJanaJanaJana:

Jo, my máme také velkou demokracii. Můj kůň se má fakt báječně. Jakože fakt, a to ho nemám doma. A prací se nepředře. Jezdím na hulváta, do huby mu nehrabu, snažím s eco nejvíce jezdit na volné otěži, přešla jsem na bezudidlovku, 90 % času zvládnu odjezdit na stájovce - jen bez sedla se hůř udržim, takže to máme furt :D, pobízím jen v případě nutnosti, prostě snažím se mu nepřekážet, je to velmi, veeeelmi hobby kůň....k tomu prostor, vyrovnané stádo a neustále co do papuli, pod sebou čisto.

Jen prostě ne vždycky to jde "na pank" :D

Inak tlačenie na strom v nejakom vodnom toku som tiež zažila, ale už neviem, na kom som bola, to ma celkom pobavilo, že ako múdro to koníček vymyslel :D

bassrock:

Moje Madam byla hysterická z tekoucí vody a to tak, že buď nechtěla přes potok jít vůbec, couvala, oči vypoulené, nozdry jak díry, nebo (pokud třeba před ní přešli koně ze stáda) tak skočila (máme tu potoky cca metr široké, spíše potůčky) a to tak že do výšky a ještě si přitáhla nohy pod sebe, aby jí to náhodou nekouslo.

Tak jsem vzala holínky, dlouhé vodítko a ňamky a šla si do toho potoka stoupnout, po chvíli, kdy kobyla skákala na dlouhém vodítku ze strany na stranu, usoudila, že když to nežere nohy mě, tak snad ani jí a vešla za mnou. Ovace, pochvala, ňamky a potoky již nejsou problém jako občas se zeptá jestli musí přes, ale je to spíš takové aby řeč nestála   Na našem slavném putování kolem Kocáby jsme tuto brodily asi 20x, leckdy to měla po bříško a no problema.

Ale vloni jsme dojely k Berounce, vstup do řeky pozvolný písčitý, další tři koně se tam ráchali s rozkoší, ona vyděšená z toho množství vody se odmítala přiblížit na metr od vody. Nenutila jsem jí, viděla tak velkou řeku poprvé v životě a nejspíš i naposled, ta cesta tam není nic moc, tak proč to hrotit. A neberu to, že vyhrála, beru to jakože nemá ráda vodu, dokáže se kvůli mě zapřít, ale tady to nebylo nutné, tak jsem to po ní nechtěla. A necítila jsem to jako prohru, sama vodu nemám ráda, nemusím se koupat ani v těch pařácích, tak jí chápu.

Presne tak to vnímam, viem, že Flóra je kôň do nukleárnej katastrofy, že ak treba, prejde na ušiach peklom a prebrodí lávovú rieku, viem, z akých terénov ma spoľahlivo doniesla domov, v úplnej tme, v totálne neznámom teréne.

Takže nejaká voda ma netrápi.

A veľmi presne viem, kedy sa vo mne zlomilo to "hmm, nechce, musíme, lebo tréning, hranice, whatever"...

Ona sa bála chodiť cez úzke jarky, aj bez vody, reku, nebudem zosadať...uf, to bolo doosť zlé, čo som tam s tou kobylou robila, nebila som ju, bičík som ale mala, tušírku,  tlačila som, tlačila, aj na tušírku došlo, už som asi aj kričala... kôň už bol pološialený, spotený, ja tiež...

Bolo to na vrchole areálu starej bane, vysoká tráva, úplne bizarné kulisy, nikde nikto, okrem mňa, čo som nútila kobylu prejsť cez blbý jarok, na ktorom mi vlastne vôbec nezáležalo, videla som sa v jednej chvíli vnútorným zrakom akoby zhora....a čo som videla, sa mi nepáčilo :(

Presne tam hore, na bani, som zahodila tušírku do šachty a už nikdy som ju na Florenu nevytiahla.

Kobylu som upokojila a šla som hľadať inú cestu a aj som ju našla, nezosadla som, terén bol pomerne zlý, cieľom bolo sa dostať na lúku, kde som chcela klusať/cválať, ale bola hrboľatá a tvrdá a vykašľala som sa na to.

A naspäť že sa vrátime cez ten  jarok, že smerom domov to už nebude riešiť.

Samozrejme tam bola malá šachta, prikrytá nejakou rohožou, ona ju videla z jednej aj druhej strany, ja krava nie a strašne, strašne som sa za seba vtedy hanbila...

Samozrejme do vody som každého brala na ruke, bežne som sa v októbri vyzúvala a brodila nejaký vodný tok, stálo mi to za to.

Ale ak viem, že sa vo vode niektorý necíti dobre, zbytočne ho tam ťahať nebudem, aby som výchovne pôsobila, mám kone, ktoré tento spôsob práce nenávida, z rôznych dôvodov.

Programov je hafo, tých bezplatných,  len sú v AJ a majú v databáze krmivá, ktoré u nás nie sú a naopak, nemajú tam mnohé EU krmivá.

Skúsenosť ale nemám, iba z PC Horse, ale ten som si pekne zaplatila :D

Lenacia:

Kdybych neměla fotky jak si s ní plavu ve vodě tak bychom taky řekla ok... No... Možná si někoho zaplatím... Ani ze země (když už sem skončila dole tak sem ji chtěla dostat alwspoň k tomu břehu, ať nemyslí že vyhrála... No odtáhla mě za otěže 🙈🙉) to nešlo. 

To predsa nie je o výhre, či prehre, ona vie, prečo tam nechce ísť, prečo ju nútiť?

Prečo sa skôr nezamyslieť nad príčinou?

Aj ja viem svoju dostať do rieky, ale prečo by som to robila, keď  viem, že tam nechce  a je tam napätá a nervózna a nie je to pre ňu príjemný zážitok?

Iba jeden jediný raz som prinútila koňa vliezť do rybníka, prepadli sme sa do vody tak, že kobyle trčala z vody hlava, niekto tam vybagroval jamu...ona to vedela, ja som bola krava, ktorá chcela vojsť s kobylou do rybníka a ignorovala to, čo mi chce povedať 

Arbora:

Aha, myslela som, že bol práve po Dunsany. 

Tak som sa prvý krát stretla s kabardincami, Eva ich doniesla na pripúšťanie a ja som vtedy mala kone tam, kde on stál, aj som tam brigádovala a žrebec bol v pohode, ale lošade z Kaukazu, špeciálne tá hnedá-plachá, to bola iná káva, pri pristavení fúrika k vonkajšiemu boxu odtiaľ stále vyskočila, cez fúrik, cezo mňa, super to bolo :D

On bol maličký, ale veľmi pekný ryšiačik a ak by mu niekto niekedy aj urobil zuby, dožil by 100 rokov podľa mňa, bol to žrebec-gentleman, koní po ňom bolo po celej SR veľa, z tej kabardinskej hnedky nakoniec bolo žriebä, kobylka, ktorá tak nejak riadením osudu nakoniec skončila tiež na Orave, ale ona vyrástla veľká, krásna kobyla, lenže si nejako zranila práve krížovú kosť, asi iba preto ju Eva ponúkla na predaj,  ona nevedela ani skloniť hlavu a veľmi schudla a do toho zima...strašne sme sa s ňou napiplali, dlho to aj vyzeralo zle...liečiky, rehabky, kŕmenie.....ale zvládla to, aj potom na nej ešte sedeli a teraz rodí žriebätá.

Ponsardin, oproti Dunsanymu veľký kôň, dal čierneho záprdka, jedno žriebä nedožilo jari, ale on sám práve pri pripúšťaní utrpel traumatickú skrotálnu herniu, bola som pri tom a vtedy som prvý krát videla koňa šialeného od bolesti, ale do 3 hodín ležal na stole, ostal mu jeden semenník, zahojil sa ako mladíček a ešte s tým jedný vajcom urobil Derbymu brata, vlastne pravého brata a ja netuším, kde skončil a ako vyzerá, musím sa Evy opýtať!

Arbora:

Pokiaľ si správne pamätám otca, tak po ňom bolo veľa mäkkých koní. 

Jeho otec bol Ponsardin. Narodili sa dve žriebätá, jedno kvôli ťažkej kolike bolo utratené, ešte nemalo ani rok.

Inak mala Eva Marková jeden ročník po Dunsany.

Keď som sa rozhodla, že chcem ku Flóre mladého koňa, rozhodovala som sa medzi huculom a kabardincom ,mala som to šťastie, že som ju vtedy mala ustajnenú priamo u chovateľky kabardinských koní, ktorá ma vzala do Poľska, tam som si sadla do čerkézskeho sedla na bývalého plemenníka a bolo rozhodnuté (hah...)

Konýška som splácala postupne a keď som ho splatila celého, dala som ho ku kamoške, ktorá vtedy akurát vzala svojho valacha k sebe domov, aby mal spoločníka, všetko super, o dva dni si najtvrdšie plemeno na svete zlomilo kopytnú kosť...mno....ale to bol anglokabardinec...to anglo tam fakt veľmi prerážalo, hoci jeho otca som poznala osobne a to bol suprový a tvrdý kôň s celkom slušnou kariérou v dostihoch...nuž.....

Fotka stará 11 rokov...ale stále je veľmi dobre vidieť, čo si Flóra o celom podujatí myslí :D

Čierny sa najprv z nádrže zrútil...celý sa rozklepal, potom tam skočil takým kozím skokom, ktorý ale mal dva metre a potom už bolo výýýborne :D 

Flóra nemá rada vodu, ani dážď, proste, vlkho je bre ňu bleee.

Do vody vlezie, ale keďeže viem, že ju nemá rada, nenútila som ju už potom, jarky radšej skákala, keď bola pod sedlom, no do potoka vošla, aj do nádrže, ale cítila som, že je napätá a že tam nechce byť, takže som ju tam dlho nenechávala, načo.

Sprchovanie znáša ok, na rozdiel od Garona, ktorý hrôzu v podobe vody z hadice nikdy neprekonal, ale tak stádo chodí piť z rieky, aj som ho predtým občas videla piť z potoka, ktorý bol v strašnej strži, v lese...

Derbent na druhej strane mi v nádrži v podstate odplával...to som ešte nikdy v živote nevidela, aby sa koňovi tak strašne páčilo plávanie-bol navoľno a dával si teda dobré dĺžky, to som sa až bála..

Tak chovy tu sú, u nás, aj v Poľsku, čo som tak pochopila, chov karáčajevcov a kabardincov sa istú chvíľu prelínal.

Ale čo som mala možnosť vidieť- nikdy by som nechcela zviera, čo si musíte uloviť, v nádeji, že to doma nejako spravíte, fakt nikdy, dva krát som zažila divé, šialené zviera (importy), jedno sa zabilo pri manipulácii, jedno malo šťastie,  že malo vajcia, tak išlo pripúšťať.

Po X mesiacoch jazdenia bez sedla ak do neho znovu sadnete, usedíte čokoľvek, lebo vám to bude pripadať extrémne pohodlné a úžasné.

Nič nie je lepšie na rovnohávu a stabilitu čo ja viem, čo všetko, ako jazda bez sedla, ideálne v teréne.

A áno, rozdiely medzi koňmi sú obrovské, žiaľ moje srdcovky boli vždy v kategórii "kostitras", no mala som možnosť jazdiť aj na "kresielkovom" kone a to bolo super :)

Murray:

Ojjj, tak hlavně že se vrátili jinak celí a všichni, tohle je noční můra 🙈

Tak tam aspoň nie je premávka, iba vlky :D 

Abrečko, rozdiel medzi fotkami sú 2 týždne a odčervovacia pasta-mal žalúdočné strečky, okrem iného.

Jesie:

Omlouvám se,že píšu jak tatar...přesně tak,máme 4 ,ale jiná plemena,Karačájevce mám zatrhnutého,protože v ČR o nich kolují dost hrůzostrašné historky,jak jsou neobsednutelní,nezvladatelní a vůbec hodně tvrdí koně...a můj muž už při našem nejmladším ST po Furioso trne hrůzou a ptá se mě,jestli ho nechci raději prodat :D

 

takže Karačajevec je prostě jen můj sen....

Mno, takto...to môže byť pravda, lebo aj na Kaukaze u kabardincov je odpad veľký- ale to nikoho netrápi, čo nezlomia, to predajú hlupákom z Európy, alebo zjedia a je po probléme.

Niektoré zvieratá sú extrémne plaché a proste to s nimi nejde...nijako. Kazaši vedia kvantum aj divých zvierat obsadnúť a aj nejako prijazdiť, no metódami, ktorých výsledok som zažila na vlastnej koži...a nebolo mi ľahko na duši.

A potom sú také kone,  ktoré keď pochopia, ktorá bije, tak za vami budú chodiť ako pes a žiarlivo útočiť na iné kone, ak vyhodnotia, že na vás ten kôň nejako škaredo, či majetnícky pozel cez ohradu...

Buggyra:

Tak to jo, takové mikroděti u nás na sranda závodech na louce teda nejezdí, ale na závodech pro dětičky, kam jezdím, tam takové děti na takových obrech také jezdí. Na koních z JK, které pod dětmi chodí denně, a závody jsou pro ně spíš odpočinková záležitost :-) Kolikrát jsou ti obr koně hodnější než ti malí hajzlíci poníci, ti často dítě povozí po celém parkuru a matka si to pak odlovuje u východu (no, jako včera naši holčičku) :-D

Tak toto dieťatko zvládlo aj ponýška, aj obríka :)

Buggyra:

Jé, Horsano, já se bojím, že Jesie nemá doma 4 x Karačájevce. Pokud teda chcete jejich popisy.

Taky jsem si to musel přečíst dvakrát.... ale mám z toho dojem, že už má doma 4 jiné koně, a dalšího (teda toho vysněného Karačájevce) jí zatrhli :-) Ale ráda bych se mýlila...

Aha, njn, škoooda 

Do anglokabardinca by som nešla, do kabardinca áno, ALE...