- Příspěvek #128290
- Nahlásit
Stromy -bratia a hrdziakovské dramata 😬
Stromy -bratia a hrdziakovské dramata 😬
Nálada zhruba taká októbrová 😄
Rastuuuuuu ❤️
zofre:No nějak si možná vzpomínám, možná jsem kdesi četla, že ty fjordhucule byli povahově kapku problematické..fjordi ne /Birlad a Sirocco, myslím?/, hucule ne/ ale ty křižovatky ano, ale je to dávno a určitě to přetluče epigenetika a pozitifka!:-).
To nič, keď bude vymýšľať, uberiem jej selén :D
Také psy sme mávali a teraz už nie tak úplne :D
Buggyra:Nebudu nic importovat, nebudu nic importovat, nebudu nic importovat.
Ale kľudne, ale vyšetriť a preliečiť.
Inak nám tu o pár rokov budú kone hynúť tak, ako hynú na babeziózu psy.
Žijem v ohnisku psej babeziózy a viem, o čom hovorím a aj tak sa nájdu ľudia, ktorí proste psa neošetria proti kliešťom. Lebo netreba, lebo chémia...tak mŕtvolka je asi lepšia, alebo potom už neviem.
No nič, balím na hory, snáď mi pri búrke nespadne na hlavu strom :D
Hmm, tú Liberty Dressage mám u seba v hlave ako cirkusové vystúpenie a to ja nemusím, ona tá spolupráca je často krát hodne potencovaná bičom a kadečím iným...
Stretávala som sa v živote prevažne s koňmi vyradenými, odpísanými, psychicky zničenými, chorými, čo ušli hrobárovi z lopaty a áno, s tými koňmi sme žili denno denne a áno, ten vzťah mal iné kvality, úplne, úplne iné.
JanaJanaJanaJana:
ale jakmile o sobě zapochybuji, přebírá vedení
A tak tomu zas rozumiem.
Mno, stádo, to má Garoník rovnako, ale všimla som si, že sa to občas mení.
A nejak sa mi nechcelo s ním na tom pracovať, keď boli vhodnejšie podmienky, lebo..no, to sa tiež ťažko vysvetľuje
kometa:Bílí koně mají spíš melanomy, nebo ne?
Jj, biely kôň NIKDY.
Po veľkonočnej pitve keď som videla, čo dokázal s konským vnútrom malígny melanóm...strašné niečo.
Dobrovoľne by som do bieleho koňa nikdy nešla. Ja som nikdy nemala s pigmentovanými problém, Mucula bol strakáč a jediný nemal fotosenzitívnu reakciu, pričom aj zvyšok mal iba umiernenú-pár chrást a to kvôli jetelu na pastvine, keď prešli na zimnú, zmizlo to bez liečby za 3 dni.
A tak po nejakom čase, asi po ďalších 3 rokoch sa prihlásil vtedy už bývalý majiteľ, že či môže ísť do terénu, veľmi som nechcela, ale zase som si povedala, že kobyla ho celý život nenávidí a že mu mooožno niečo vyvedie.
V tej dobe už sme nemali žiadny problém, vonku na ohlávke, na vazáku, no problem.
A tak prišiel, hneď pýtal uzdečku, že on na ohlávke nepôjde a tuším som jej dala uzdečku a išla po sedlo a kobyla sa natiahla po niečom a on ju hneď rycol v hube a tresol ju rukou po tvári.
Skoro som odpadla, aj som mu povedala, že nie je doma pri svojich hajtrách a že tu na to nie sme zvykutí a ani si na to zvykať nebudeme a že nech si rozmyslí, či niekam ide, lebo že vonku nedobrovoľne vystúpi. A on mi začal trepať niečo o rešpekte, no reku, o tom ty môžeš akurát tak snívať a blbo kecať.
Skrátim to, asi o hodinu sa vrátil, krívajúci a celý od blata, kobyla ho vyexpedovala zo sedla rovno do mláky, pričom prvý pokus usedel, no kobyla zaryla hlavou do zeme a naštiepila si rezák.
Škoda, že si nezlomil obe ruky.
Jediý dôvod, prečo som mu dovolila ísť na Flóre bol ten, že mal u nás kobylu, ktorá ešte nebola pripravená na terén, kde by sa cválalo atď. takže v snahe neborku pošetriť išiel na Flóre, lebo proste bol odhodlaný jazdiť v ten deň za každú cenu.
Tak ja som nemala kontakt s Flórou, než som si ju kúpila X rokov, ona vtedy nebola moja, dokonca som jazdila inú kobylu a kamoška Flóru, mali ale jedného majiteľa a vlastne sme sa starali o tie kone spolu. Fungovali na myšlienku, majiteľovi nie, ale to je obrk...
Fakt nedokážem spočítať, koľko rokov som Flóru ani len nevidela, no minimálne 3 roky. A viem, kto ju mal v rukách aj čo s ňou prevádzali, kedy už ľudí sťahovala zo sedla za nohu a ľahala si s nimi.
Tak som ju aj kúpila, za mäsovú cenu...
Absolútne nie je mojim zámerom koňovi šéfovať. Má to byť dobrovoľná spolupráca a má to baviť oboch. A človek musí mať v hlave upratané. Ale to sa ľahšie hovorí a píše, ako sa stane.
Jediné validné meradlo vzťahu je pre mňa to, čo urobí kôň vo voľnosti. A voľnosťou myslím aj fakt, že nemá na sebe ani ohlávku.
Jesie:https://zvirata.bazos.cz/inzerat/169943563/valach.php
Tenhle inzerát je pro mě jak z jiného světa...jen mi z toho vychází,že péče je už náročná,tak se ho potřebují zbavit...Neprobírala se Rolinka už kdysi na ifauně?
A ještě ta cena.... 40 tis !!!
Horší je ten biedny poník, či cob, čo je tam v jednom zábere, ten by si veru zaslúžil pergolid...omg...strašné.
Pomoooc, zase nakazený lusitano, v tom prvom príspevku....to je infeknčý materiál, bleah, nemôžem sa na nich inak pozerať....
Tak to kvôli predošlému ustajneniu nebude, možno, ak sa tam diali aj iné veci, než vyháňanie do výbehu povykom, tak teoreticky...
Ale mala som podobný problém s kobylou, tú ale zdevastovali ľudia a jazdecká škola, keďže som ju poznala aj pred tým, než ju do ruky dostala pani trénerka, ktorá ju nenávidela, v tom čase kobyla nebola moja.
Po kúpe som jej dala čas, nech sa rozkuká, potom prechádzky na ruke s iným koňom, keď sme išli dve, zo zeme, či v sedle kobyla bola nervózna, ľakala sa bežných vecí, skrátka nebola vôbec v pohode a čo predvádzala na lonži, to bolo desivé. Predtým bežne na lonži vozila deti, bol to bezproblémový kôň, čo zviezol aj vrece zemiakov.
Zmenili sme ustajnenie, už bola vo väčšej skupine koní a dostali sme sa do štádia, kedy som s ňou nevyšla ani z dvora. Ak náhodou áno, zbesilo sa na mňa tlačila a neustále bola nervózna, vôbec ma nevnímala, nechcela sa ani pásť, iba sa vrátiť do stajne. Ona je veľká mohutná furioska, to keď sa na mňa natlačilo plecom, nebolo mi všetko jedno.
Dala som jej voľno a tak nejak sa zmierila s tým, že kôň je poničený a ja na jeho nápravu nemám sily, ani chuti.
O nejaký čas začala kamarátka domŕzať, že chce ísť ku koňom a že horsemanship a blabla, ja ako odporca týchto praktík som nechcela kobylu vystaviť ničomu takému, no nakoniec som jej ju zverila, keď mi predtým ukázala na inej kobyle, čo bude robiť.
Kobyla na lonži vykopávala tak, že som si iba zakrývala oči, no na konci bola fakt kľudnejšia. Kamoška mi ešte poradila, že ak ja zastanem, musí aj kôň a keď sa bude na mňa tlačiť, alebo ignorovať, aby som zastala a že ju mám zacúvať, kým nebude stáť, to sa zdalo, že kobyla chápala a rešpektovala to pomerne skoro.
Potom sme šli na kávu a tam sme sa bavili o mojej starej kobyle, ktorá uhynula a s ktorou zomrelo kus mňa...no a spýtala sa ma, či mám tú moju kobylu vôbec rada....a ja som musela po pravde odpovedať, že nie, že stále smútim za tou starou...No a kamoška mi povedala, že tá kobyla to vie. A že musím najprv niečo dať, aby som dostala. Toto bolo myslené v emočnej rovine a veru som si aj poplakala, predstavila som si, ako tá chudera kobyla išla prišla z miesta, kde ju neznášali a skoro ju predali na mäso na nové miesto, kde ju síce ľudia netrápia, ale ani ju nemajú radi...Vtedy som mala taký zvláštny vhľad do tej situácie a niečo vo mne sa prestavilo.
Na druhý deň som s kobylou mierne robila to zastavenie a cúvanie a na tretí deň som mala úplne iného koňa.
Odišla od koní, nelepila sa na mňa, dokonca klusala na lonži a odvtedy je to zase to spoľahlivé vozítko, ktoré chodí na ohlávke a je skutočne oázou pokoja, púšťala som ju aj na voľno sa pásť v teréne a tak ďalej. Už je staručká, dožije v pokoji u mňa :)
Takže, celý ten prirodzený rešpekt sa rodí v ľudskej hlave, ak sa tam neprestaví niečo, tak ťažká pomoc.
Ale to sú veci, o ktorých sa ťažko píše.
Edit: pozrela som do papierov, kabardince boli PCR pozitívne na Theileriu a tú sme úspešne eliminovali, PCR negat po 1 mesiaci a po 1 roku.
Ale neliečili sa všetky, jedna gravidná kobyla sa nepreliečila, lebo je to u gravidných kontraindikované a jedna bola neuloviteľná.
Kokosový olej patlem na seba, hm, ako, môžem to skúsiť, ale na tú spodnú líniu asi niečo, čo sa neroztečie hneď, ale možno na krku...no, uvidím, na tekutom púdri sú nepríjemné tie biele ruky potom a všetko, čo ochmatám je samozejme zabielené :D
Mortisak:Už mne nebavilo neustále řešit, co koupit a jak ulevit a domnívat se. Letos jsem nechala udělat rozbor krve na různé alergeny. Výsledky mi už přišly. Na podzim udělám imunoterapii (máme jak na pyl, tak i na hmyz - nedá se to zkombinovat do jedné imunoterapie) a budu doufat, že se sníží citlivost na alergeny.
Super, robili ste to v Genomii?
Hmyz aký, Cullicoides? A peľ?
Ak to nie je tajné, samozrejme.
Anonymní:Musíme spojit síly v eliminaci ovádů. V některých zemích instalují u koní hnízda sršňů, kteří aktivně loví mouchy i bodavý hmyz. Jedno sršní hnízdo naloví kila takového hmyzu. Bohužel žerou i včely.
Už iba pri tej predstave ma chytá panický záchvat.
Tam by ma nikto nedostal, ako, strašné niečo. Brr. Fuj. NIE!
Prosím, každý kto toto číta, veeeľký apel na to, aby si dal svoj import testovať na piroplazmózu (Babesia caballi a Theileria equi), ľudia navláčili do krajiny absolútne živelne neskutočné množstvo importov, iste, z endemických oblastí, ale včera u kobyly španiela narodenej u nás PCR a serologicky potvrdená Theileria a tá je trošku problém na liečbu. A vo výbehu je s nejakým druhým importom, nikto nevie, či sa s tým narodila, alebo nakazila tu, pokiaľ tu (to asi nezistíme), tak ups, problém. Kliešte ešte len budú majitelia zbierať.
No a klasika, ona je taká dobručká, iná ako iné mladé kone, kľudná, nevymýšľa. A má herpetickú keratitídu, úplná klasika pri piroplazmóze. A okrem toho klasické opuchy okolo očí, najmä pod dolným viečkom, mierny opuch hlavy, výtoky z očí, po tele koprivka, ktorá nemizne a nereaguje na liečbu, občas záhadná laminitída...
A stále je to španiel, relatívne odolný, keďže v domovine je to celé zamorené.
Čo to urobí s našimi plemenami, tak toho sa obávam a desí a strašne ma štve laxita majiteľov a vetov, stačí sa pozrieť na psy a ich babézie, to je katastrofa.
Otázka je, či to chceme aj u koní
Jj, je tam fjord z matkinej strany, 5 generácií dozadu je Gurgul V-11 a ten mal matku Dychov-16, plemeno je už uvádzané ako fjordhucul.
A potom je tam Dychov a Birlad, samozrejme, zo strany tej praprapra..babky.
Mám sa pripraviť na niečo, eehm, špeciálne?
Do tých fjordov je vždy primiešaný ešte nejaký hucul, má v pôvode celkom dosť Gurgulov, to ma teší, vyňúrala som pôvod do roku 1910, potom dátumy narodenia končia, ale je tam ešte dosť koní :)
Inak matka je po Prislop a keďže je to import HU, tak celé meno je Prislop Boszorkany (Bosorka), otec je poľský Oušor XVI- Okser-O.