Mno, keď tak pozerám na tie dva holstajny, čo tu na farme sú…hlavne ten mladý, drezurny pôvod…fakt super papier…ale…uf, ani zadarmo 😔
A áno, chýbajú mi hlavne trakéni. Mala som koňa po Obvod a stará bola z Quoniam po Diktant.
Sama mám kobylu po Catalin a je super. Dlhoveká, tvrdá, dobrá, poctivá kobyla.
Je to ale OT, na mobile sa mi zle píše, tak sorry 🤫
Hucule. Potom hucule a potom ešte hucule 😁
A poníky, skôr také tie hrubšie.
Norik, nonius.
Arpalit bohate stačí. Ale musí ísť na kožu a nesetrit s ním. Bacha, je toxický pre mačky.
Žiadny Neostomosan nie je potrebný, zahubite ich hocakym repelentom, aj ľudským, aj psím, či konským. Rýchlo skapú, treba ich vyčesať a koňa prestriekat každý deň, hľadať miesta, kde sa skrývajú - medzisaničie, štica, pod hrivou, atď.
Po slovensky sa tej chamradi hovorí švoly.
Tak čo myslíte, je to medveď?
Ľudia chodia aj do areálu, kde je klinika…kŕmiť, samozrejme, lebo kone majú vonkajšie padoky…tam mi po tristosiedmom príhovore rupli nervy a zavolala som ostrahu, nech ich vyhodia. Kto tam prišiel opakovane, a bol poučený pred tým, tak si vypočul. Ja keď som zúrivá, tak to celkom stojí za to 😁
Fotky koní nepomôžu. Ale odhryznute detské prstiky by mohli 👌
Tak to u nás problém nie je, lebo je to tam strmé a ľudia sa boja medveďov 😁 A autom sa vyvezú iba tí, čo majú kľúče od rampy 😉
Nikdy neoľutujem, že som sa včera nevytrepala do tých Tatier.
Už dlho som mala v pláne prejsť z Hole cez kopec s menom Jedlinka do Kojšova. No uznajte-Jedlinka znie fakt čarovne 🙂
Hneď na začiatku gigantického čučoriedniska s menom Pálenice, z ktorého sa na Jedlinku dá dostať, stoja bizarné stromy, niektoré vyzerajú, akoby mali ruky, iné pripomínajú chobotnaté príšery.
Do Kojšova z hôr stekajú tri potoky, Kojšovský, Jedlinský a Poľovnícky, dávajú mená aj dolinám.
Vždy som sa túlala iba v tej prvej, dúfajúc, že tam tak nejak nájdem ten svoj “stratený Raj”…ale bohužiaľ, ťažba zdevastovala údolie na nepoznanie, len nejako “ochorel”, stal sa slabý, preto ho naďalej devastuje polom a robí tak ostrovčeky porastu neschodnými, akoby zamknutými, zakliatymi-pre mňa. A myslela som si, že v tých zvyšných dolinách je to rovnaké.
Preto som včera na pár chvíľ vážne zapochybovala, kde som sa to ocitla. Iba o dolinu ďalej-wow…les. LES! Les, ako si ho pamätám, že tam bol, les, v ktorom musia rásť na jeseň hríby veľkosti poníka. Žiadny polom, žiadne vyvrátené stromy, žiadne holoruby, žiadni ľudia. Celú cestu som kráčala s otvorenými ústami a neveriacky krútila hlavou, dom som o tom nevedela predstaviť hovoriť a vôbec som nebola unavená, hoci som aktívne chodila 6 hodín. Ten les mal neskutočnú, magickú energiu, oproti “chorému” lesu vo vedľajšej doline, kde som po 2 hodinách cesty do dediny išla umrieť…
A nevidela som tam jedno mravenisko, kdežto vedľa je ich neskutočne veľa je problém si tam sadnúť do trávy, mravce sú všade.
Morale príbehu- stratený Raj je často bližšie, než by sme sa nazdali, napríklad vo vedľajšej doline 🙂
Na to je Karika ideálny, čítala som ho na farme a jednu chvíľu som sa potom aj na noc zamykala 😀
Trhlina má dosť nudný začiatok, celkom zdĺhavý, zvyšné knihy už sú kratšie a dej má spád. Ja tento žáner nevyhľadávam, ale Karika tú hrôzu naozaj vie👍
Trochu skôr 😂
Fenbendazolom jednorázovo? Au! Berte to tak, ako že tie kone ani odčervené neboli.
A možné to je.
K frízovi by som si koňa nedala, brrr.
Film neviem, ale kniha a aj ďalšie od Kariku - to je des a hrôza, ktorá vás vtiahne a budete sa fakt báť…kniha Strach…to sa bojím aj otvoriť, neviem, či som ju aj nevyhodila, brrr, Karika ten strach rozhodne umí.
Jj, toto je nepríjemné a mám to podobne, ale zase iba v miestach, kde vidím na cestičke čerstvé lajno, veľké ako koleso od auta.
Ale na Tribeči by si sa mala báť viac trhlín, než medveďov, nie, 😀
Treba si všímať pobytové znaky- stopy, lajná, medvedie stromy…aj ich čerstvosť…preto sa na Kojšovke nebojím, lebo proste tieto znaky chýbajú a na tých XYZ hektároch čučoriedok nikdy nikto stret s medveďom nemal, čo je divné, ale nemal, pravda, v sezóne zberu tam Rómovia táboria a veľa plodov tam veru nenechajú…
Tak som roky dochádzala, kým som nemala auto, roky roky rokúce, problém to nebol, občas nás zo stajne niekto zviezol domov, lebo priblížil na nejakú zastávku.
A mala som presne 25 rokov 😀 A áno, išli sme ďalej, ale za lepším ustajnením, všetci študenti, nikto nemal auto, chodili sme partia ku koňom a boli to krásne časy 🙂
To asi je, ale toto je scam jak víno 😀
Problém s medveďmi som vyriešila tak, že som zaspala a tak dnes opäť Kojšovská Hoľa, isto sa dozviem, keď si budem kupovať lístok na vláčik hore, kde zase videli medveďa na fotopasci, ale ľudia nechápu, že medveď tam chodí na kukuricu, lebo poľovníci iba tam majú fotopasce, kde zakrmujú…
Ale to, že mám na fotolapke rysa ešte neznamená, že mi skočí po krku, že áno 😀
Och, keď rastú huby, oni vždy predávajú pri ceste, už keď odbáčam v Tatranskej Kotline na Ždiar, tak viem, či sa oplatí ísť do lesa, ak tam sú, tak ok, ak nie sú, tak nič a krásne vidieť aj aké huby práve rastú, či hríby, kuriatka, kozáky…
V Telgárte je pri ceste super reštaurácia, jedla som tam raz perkelt z býčích žliaz a bol výýýborný 👌
Inak Telgárt nemám rada, hoci je tam krásne, to sú také temné miesta, vyčíňala tam Černákova mafia a predtým tam boli ťažké boje počas WWII…
Ale Vernár mám rada, odtiaľ som sa už pár krát vydriapala na Kráľovu Hoľu, skoro som pri tom zemrela, ale stojí to za to. Tam boli aj medvedie stopy, ale čo ja viem, vtedy sme to nejako neriešili…ale ex mal fóbiu z medveďov a raz keď sme tam boli, tak si vzal so sebou zbraň…mno, ľudia občas dosť blbnú…zo strachu 🙄
NZ, tí bezsrstí sa často rodia mŕtvi, alebo to končí abortom, dezmitída sa môže pripísať zraneniu a záleží aj od línie.
Jj, oni sú krásni, impozantní.
Ale za tú krásu platia vysokú daň, bohužiaľ.
Dík moc 🙂
Tam také stromy nie sú, to je mladina, čo vyrástla po ťažbe, ale dávam si do prázdnej petky kamienky a tým rachotím, ale lezie to na nervy a nedá sa aj hrkať aj zbierať huby, naviac tam 80 % času musí človek zbierať na štyroch, tak hustá tá mladina je, sú to mladé ihličnany, v podstate mladý prales, ale ako to vyrástlo samovýsevom, tak sa ani nedá rozpriahnuť ruka. A je to v strmom kopci, cestička je zarastená vysokou trávou…Krásne, divoké a ľudoprázdne miesta s kapitálnymi hríbmi…ale fakt neviem, či ísť, tam nechodia ani Rómovia zbierať…no možno sa opýtam v bufete, je síce o dolinu ďalej, ale nosia tam zo salaša syr.
Ale ak sa odhodlám ísť a nájdem taký strom, tak budem búchať, dík za tip 🙂