Příspěvky uživatele

😂😂😂

Včera to fakt šlo 🥰

čo sú hryzce??

Štvrť mega za kríženca fríza? 

😂😂😂

https://www.horsenation.com/2022/07/25/mythbuster-monday-gelding-a-horse-early-stunts-development/

To o tom, ako človek ani nevie, čo vlastne ešte neobjavil, aj keď nejakú oblasť navštevuje často, je pravda.

Dnes mi doslova padla sánka, keď som z Kojšova vošla do doliny Jedlinského potoka a pustila sa jednou nenápadnou cestičkou, používanou, vedie k vodárni a potom smeruje k hornému koncu, hoci je to ešte riadny kus…to som nechápala, prečo mi nenapadlo ísť tam skôr, obzerala som sa okolo seba, že kde to vlastne som, lebo to vyzeralo ako niekde v Tatrách pred víchricou v 2004…mach, brezy, ihličnany, skaly a samozrejme kopce, ale keď rastú hríby, tak to je mi jedno.

Psy sa zrútili, hlavne Fifa, ona vie jasne dať najavo, ak sa jej niekde nepáči a ak sa bojí, tvári sa neuveriteľne vyčítavo…po chvíli mi došlo, že nikto nevie, kam som išla, bolo po daždi a strašne vysoká vlhkosť a hotové “medveďovo” - čučoriedky, mladina, terénne nerovnosti…na druhej strane ešte horšie-potok, nepríjemne zarezaný do podložia, hučiaci a všetko zarastené vegetáciou….neverte, že ak je nejaké zviera kdesi dole pri potoku, že vám pomôžu rolničky a spievanie, to je bez šance, neuvidí vás, nepočuje vás…mala som veľmi, veľmi nepríjemný pocit, nikde ani živej duše, reku, do prvého medvedieho houna budem zbierať (hríby ešte nie sú, iné huby rastú veľmi príjemne, aj sa prejdete-aj nazbierate a to mám veľmi rada), potom sa otočím…prvé som našla cca 500 m od auta, vo svahu nad spevnenou cestou a rozhodne nepatrilo žiadnemu dorastencovi, akého mám na fotopasci… 

Mno, ošomrala som to, ale rozhodne som netúžila zažiť si zvýšenú súmračnú aktivitu medveďov na vlastnej koži a ešte so psami…

Kde sú tie časy, keď som sa z húb vracala po tme…🙄

Ha, ja som to vedela! 👍

😄

Pohádkové a sem tam zabudnutý dinosaurus 😂

Úžasný biotop, ten by som rada skúmala, lebo myslím, že tam skryto žije kadečo, tam by sa asi dobre lovilo na fotopascu 😀

No je to také až surreálne, človek by si tam mohol pripadať, že halucinuje, tie skalné útvary sú proste (ako) z iného sveta, veď tam musia žiť nejaké draky, permoníci, alebo praveké jaštery, to neverím, že nie 😀 

To je úplne taká…no, skoro halucinačná krajina 🥰

Mechanické spracovanie zrna ako miaganie, či drvenie nemení ileálnu stráviteľnosť škrobu, zatiaľ čo jemným mletím (< 2 mm veľkosti častíc) sa vo všeobecnosti zvýši. Tepelné a hydrotermické spracovanie (mikronizácia, pufovanie) obilnín  zvyšuje stráviteľnosť škrobu v ileu, no pozor, pre ovos toto neplatí!

Takže, pokiaľ na to nie je indikácia- nezískate skrmovaním ovsených vločiek nič, akurát prídete o vlákninu v šupke.

Staré kone-to asi áno, no tam by som ale rozhodne odporúčala vločky jačmenné, škroby jačmeňa sú po hydrotermickej úprave lepšie využiteľné v tenkom čreve.

A vždy môžete ten jačmeň uvariť a ušetríte, benefity rovnaké. 

Jj, presne tak, zrebcek sa narodil fakt na moje narodeniny a bol to šok, lebo sme si mysleli, že kobyla je jalová a graviditu na nej nebolo vôbec vidieť. 

Rozhodne nemôže mať iné meno, ako Dar 🥰

Prakone neznášajú tupý dril, buzeráciu, chápu rýchlo, keď zistia, čo je odmena, pochvala a pamlsok- no problem.

Ešte dávnejšie som mala dokonca troch chlapcov, to isté stádo aj plemeno, jeden bol extrémne plachý, na prvé korektúry som ich sedovala, sedovali sa aj na prevoz (viezli sa 200 km a bol to zároveň odstav, predtým sa ešte vypálili)- nezískali zlú skúsenosť, aj plachý sa oťukal a má super majiteľov, vlastne všetci, nemohla som si ich z rôznych dôvodov nechať, na nich bol krásne vidno, že sú každý iný povahovo, neskôr, to už boli vo veľkom stáde, keď mali dva-tri mesiace na pokoj od ľudí (ale vedeli sa vodiť, dávať nohy, atď.) som pri nich mala trénerku na pozitívku, pár krát, celý “výcvik” spočíval v nasadení ohlávky, pripnutí vodítka, pár krokov smerom od koní, späť ku koňom a potom sme dvíhali nohy, navoľno, mohli odísť kedy chceli, postáli, boli to dobrí chlapci. Ten plachejší rýchlo znervóznel- nesilila som nič, času sme mali habadej.

Welsh cob- skúsenosť nemám, to sú ale myslím trošku krvnatejšie zvieratá, no stále je to trošku prakôň.

Teplokrvné žriebä by som nechcela- to by ma unudilo k smrti, tomu kým niečo v tej veľkej hlave docvakne, to trvááá a trváááá 😀

Tiež som si rezervovala žriebä, keď ešte ani nebolo na svete. Kobyla sa tvárila ako jalová, nakoniec prekvapenie vyprdla na moje narodeniy, žrebčeka, ako som chcela 🙂

Medzitým som dostala do daru iné žriebä, ryšavú kobylku, podľa tradície, takže budú nakoniec dvaja 😀

Výhody- sú to hucule, plemeno, ktoré milujem a ktorému rozumiem (si myslím).

Rodičov poznám, pokojná povaha, žrebec je nová krv, ale aj po ňom podedili skvelú povahu, sú to čistokrvné kone, takže viem dohľadať pôvody až do roku páně 1920…Je v nich kus histórie, pravda, aj vo forme fjordov a Rokoša (kríženec koňa Przewalského a bilgorajskej kobyly, koho toto napadlo..)- ale aj toto patrí k histórii chovu huculského koňa na Muráni.

Vyrastajú v zmiešanom stáde v horách- nebude problém ich začleniť inam medzi iné kone.

Budú čistý list- neskazené, nezbuzerované ľuďmi, bez zlých návykov, pravda, bez akýchkoľvek návykov- hoci kobylke som už dvíhala kopýtka, miluje škrabkanie, nechá sa ošetrovať bez fixácie (iné žriebä jej odhryzlo kus chvosta- áno, aj to sa stáva)- tu nečakám žiadny problém kým bude malá, ale aj tak- je to kobylka, isto bude mať svoj názor na niektoré veci.

Žrebček je plachý, je druhý najmladší v stáde, už nebolo času ho ňuňať, narodil sa keď tam nikto nebol, je to ešte taký pavúčik, uvidíme, s chlapcami je väčšinou lepšia dohoda.

Také žriebä potrebuje naučiť dať si ohlávku, vodiť, zastaviť, možno krôčik zacúvať, dvíhať nôžky, držať nôžky na korektúry…a to je asi tak všetko.

Ideálne je ich naučiť odchádzať od koní, to je obrovské plus.

A trošku vychytať výživu.

Samozrejme kvalitne odčerviť.

Na vybudovanie vzťahu máte minimálne tri roky, záleží, kam žriebä pôjde a ako ste si poradili s prvým koňom.

Ivermektín podaný do žily spôsobuje ataxiu.

A áno, vet by ho mal vidieť, snáď to bude ok.

Mám psa a fenku, kríženci, pes je mladší a teda prišiel neskôr, ako štěňa a no problem, sú to parťáci, hoci občas sa aj pobili, vládne medzi nimi taká dynamická rovnováha 😀 

Max sme mali doma 3 psy, okrem bradáča všetko z ulice, žili si v mieri a pohode.

Mal by to byť norický žrebec, pokiaľ si dobre pamätám.

Edit- je to norický žrebec, toto je z Wiki:

Bohumil Kafka vybíral nejprve z koní, které mu byly nabídnuty ze státních hřebčínů v Kladrubech, Napajedlích a Nových Dvorech. Umělec se rozhodl pro norického koně, nejvíce odpovídajícího středověkému koni. Z koní nabídnutých v hřebčíně v Tlumačově byl vybrán desetiletý hřebec Albin Theseus. Od června do podzimu 1931 pracoval Kafka v hřebčíně, pak byl kůň převezen do jeho pražského ateliéru, kde práce pokračovaly do konce ledna 1932. Umělec zvolil postoj hrabajícího koně se skloněnou hlavou, takže Žižkovu postavu je možno dobře pozorovat i z podhledu zpředu.

Kôň chodí ako opitý=ataxia.

Bez videa, iba z opisu ťažko súdiť.

Nedostal do žily odčervovací prípravok?

Ja som pred dvoma týždňami zbierala lišky v takom preriedenom lese, teda, na jeho okraji, niečo sa vyťažilo, niečo je polámané, vetvy všade, jednoducho neschodný terén, hromžila som, ale kuriatka boli.

Tento víkend som tam bola zase- a les už nie je, ťažia iba ihličnany, ležali tam, už okliesnené od vetiev…až mi prišlo fyzicky zle, už som si nespievala, už som sa nebála medveďa, padla na mňa taká tieseň, že sa to ťažko popisuje.

Bol to veľmi, veľmi smutný pohľad a strašný šok, kvôli terénu tam ťažia s koňom, blízko je spevnená cesta, tak aspoň nič nerozryjú, ale pohľad na tie štíhle kmene stromov, čo tam ležali všetky jedným smerom sa mi zaryl hlboko pod kožu ☹️

No to je strašné, toto 😠

Im úplne hrabe, tým ľuďom, akože, fakt…katastrofa….s výrubom sa ešte les ako tak vysporiada, ale to, čo tam nechá tá technika, to je….grc proste 🤮