- Příspěvek #138402
- Nahlásit
V drevných dobách som na holom koni jazdila denne, cez prázdniny určite, to sme si brávali školsé kone na leto preč z alma mater.
Dôvodom bolo, že sme na sedlá proste nemali peniaze 😀 😀, lebo niečo tie kone museli aj žrať a platili sme aj za prenájom lesáckej stajne.
Vo všetkých chodoch, ale samozrejme hlavne na prechádzky do lesa, cválali sme iba na miestach, kde bol extrémne vhodný povrch, pod zadkami sme mali vyradené zdehliny z JK, pravda, pekne sme si ich vypiplali, ale nechýbala artróza a podotrochleóza, klusali sme minimálne, lepšie sa im šlo cvalom, pochopiteľne.
Mala som v tej dobe vojenské sedlo, ale bolo ťažké, nosili sme ho na vozenie detí, takto si koníčky zarábali na nájom a krmivo 😀
Chody mali kobyly príšerné, mne prischla kobyla menom Kasta, asi najdlhší kôň pod slnkom a s najkratším krkom na svete, vedela som, že mám problém s rovnováhou, tak som sa rôzne mučila klusom na nej…fakt mala príšerné chody, cval už ušiel, klus na Gombe, to nešlo, pretože proste mala chody losa mokraďového a keď chcela, tak mala chody drezúrneho koňa, ktoré som, tiež nevedela usedieť, ani neviem, či som sa na ňu odvážila bez sedla…mladšie a ohybnejšie dievčatá to usedeli, ja nie.
O X rokov neskôr som sa dostala ku kobyle, na ktorej ste v kluse bez sedla mohli spinkať, to bol taký neuveriteľný rozdiel…kríženka norika a Przedswit Miroslavský, to bolo proste bájo, rozprávkovo krásne zviera s neskutočnou povahou, taký klus som bez sedla potom zažila iba na noričke, kde som v kluse bez sedla mala v ruke pohár tuším s kávou a nevyliala som ju.
Strašne záleží od koňa, pretože na kostitrase môžete mať zlý pocit a umárať sa, že to neusedíte a na koni s pohodlnými chodmi si to sebavedomie poriadne upravíte 😀