Toto plemeno je na putovanie po horách ideálne. Výdržou strčí iné plemená do vrecka, kedysi sa robili huculské putovania a začínalo sa v Poľsku, potom SR a končilo sa v Maďarsku a druhý rok naopak, atď.
Jazdili normálne dospelí chlapi, taktiež na týchto koňoch chodí do terénu aj stráž prírody mnohých národných parkov. Mnohí z nich sú vysokí, našla by som určite aj fotky niekde.
Ale vlastníctvo prakoňa má aj nevýhody- kone sú často obézne a z toho plynú rôzne zdravotné problémy, no ak by pravidelne fakt putovali niekde po horách a dolách, tak za mňa značka ideál.
Problémom držania primitívneho plemena nie je to, že na ňom jazdí 100 kg človek, problémom je, ak nejazdia vôbec (eehm, hovorím aj o sebe, valach je v 20 hektárovom výbehu, u nás toho roku od jari výdatne prší, cez zimu neschudol skoro nič, na jar som sa vážne obávala laminitídy, jeho sestra v inom chove sa pred 3 dňami schvátila, pravda, na extrémne bohatej horskej pastve, môj je našťastie na úplne inom druhu porastu v záplavovej oblasti).
Odpověď na příspěvek uživatele Verun z 05.08.2023, 08:03:28
Platí všeobecne pre im aplikáciu.
Krk a prsia.
Ak už prdel, tak jedine semitendinózne a semimembranózne svaly.
Tam ak niečo zabsceduje, tak je gravitácia náš priateľ, dá sa to dobre drénovať, rozrezať, vyplachovať, tie miesta sú skrátka dobre a bezpečne prístupné, aj semisvaly.
Gluteálne svaly- smola, tam sa nedostanete bez toho, aby ste koňa položili, občas to eruptuje von, fajn, ale ak to natečie pozdĺž fascií dole do hĺbky, do tej brutálnej masy svalov, tak bohužiaľ.
Poznám kone, ktoré uhynuli na sepsu po im aplikácii do gluteálnych svalov, raz keď bola Lina na klinike kolega neodolal a drbol jej tam, napriek môjmu výslovnému zákazu Norocilin, výsledkom bol našťastie “iba” seróm, ale nebolo mi veru ľahko na duši, keď som to tam videla…a to sa Lini ešte ako tak dalo urobiť USG, nemá zadok ako QH…
