No, tak chvalabohu, že ju vzali na nejakú diagnostiku a nemusela sa ona, ani oni viac trápiť.
Dája- no, ja neporadím iné, iba zvážiť uspatie, to sú tak vážne neuro príznaky + to chudnutie neveští nič dobré, je mi to ľúto.
Myslím, že si to nezaslúži ani ten pes, ani vy, takéto súženie.
Nie, toto bolo bez šance na akékoľvek iné riešenie, okrem eutanázie, z kolonu by sa nedalo nič resekovať, tam bol opuch sliznice, teda, skôr podslizničného tkaniva, ktoré malo miestami hrúbku až 3 cm, to by sa nedalo po resekcii zošiť, ani nebolo čo resekovať, kvôli rozsahu poškodenia ☹️
Jj, seróza a to, že ten defekt bol vo vo ventrálnej stene dorzálneho kolonu, takže to držala ventrálna sloha, ktorá bola tiež silno opuchnutá a sliznica ťažko zmenená, uvidíme po histolke…lenže veľká časť sliznice sa stihla vyhojiť jazvou, dlhou a celkom plošnou jazvou a to je absolútny brutál, pretože-ako, kedy??
Včera som zažila šok.
Je to celý klinický prípad, skúsim stručne, aj za cenu, že niečo vynechám.
Kobyla, SŠP, 18 rokov, na pastve, v lete pre zanedbané laminitídne kopytá, ktoré sa už týčili špicami k nebu, majiteľ žiadal o eutanáziu, tá sa nekonala, kopytá sa upravili, kobyla častejšie ležala, ale to nie je nič neobvyklé. Brala Equipalazone.
Po otcovi zdedila problém s patelou, ktorá sa jej fixovala a spontánne vracala na miesto.
Zuby upravené, kobyla ale vždy seno iba ždibkala. A bola divná. Smutná, čo sa pripísalo zmene spôsobu ustajnenia a že jej chýbajú predošlí majitelia…(tak to určite)…
Apetít na houby, striedavý, kašičky niekedy áno, niekedy nie, ale nemala pevný kŕmny režim. Zápcha/hnačka na striedačku, málo pila, čomu sa pripísali prapodivné koliky, ktoré ale odozneli sami.
USG- nič, rektálka negatívna.
Chudla.
Od polky septembra pevný kŕmny režim, kaše 5 x denne, týždeň bola super, potom zase smutná, akoby ospalá, nedožierala, low grade koliky, pri ktorých najprv začala chodiť do kruhu s hlavou dolu, potom si ľahla a vyzerala, že je mimo, občas sa vyváľala, ležala v bočnej polohe, toto trvalo cca 2 hodiny, potom vyskočila na nohy a chcela žrať a aj žrala, seno ale stále málo, skoro žiadne. Trus kvôli kašiam už bol v poriadku, kobyla málo pila, ale bola dobre hydratovaná, kvôli vode v kašiach.
Spravilo sa gastro- škaredý nález pod kardiou, ESGD štvrtý stupeň vredov, ten najhorší. Tak reku ok, bolí ju žalúdok!
Nasadený Peptizol, ale bez zmeny, skôr sa jej stav horšil, ale viete ako to je, ľudia si nechcú pripustiť, že to s koňom ide do faku a budú vás presviedčať, že blablabla.
Koliky každý deň, bez reakcie na analgetiká, včera posledná kolika a eutanázia, následne pitva.
Predpokladala som, že tam nájdeme nádor, alebo pásomnice…
Och, ako strašne som sa mýlila!
Tá úbohá kobyla mal prasknuté hrubé črevo, no keďže hrubé črevo koňa má tvar dvojitej podkovy a ona mala poškodenie v jeho dorzálnej slohe, nedošlo ku kontaminácii brušnej dutiny, pretože to zachytila ventrálna sloha, na ktorej tá dorzálna leží.
Teda, včera už došlo, ale iba k diskrétnemu priesaku, lebo už to tam kvôli potrave, ktorá sa v tom kráteri zachytávala a nešla vybrať ani po smrti, hnilo.
Zízala som na to s bradou dolu asi hodinu…keď som to konečne všetko umyla od potravy, tak som zistila, že črevo bolo prasknuté v omnoho väčšom rozsahu, ale seróza nepraskla a celá tá hrôza sa vyhojila jazvou, ale plošnou, teda ku striktúre nedošlo. Tá jazva mala 22 cm!!!! (na foto ju nie je vidieť, no ťahá sa od toho kosoštvorca smerom nahor, na fotke).
A ja nechápem.
Nechápem, ako je niečo také možné, nechápem, ako dlho to trvalo, prečo to vzniklo (tipujem cudzí predmet, alebo NSAID, možno niečo imunitne sprostredkované), nechápem, že s tým to zviera žilo tak dlho, nechápem, čo si muselo vytrpieť.
Viem, ako bolí črevo a verte, keď je to zlé, želáte si, aby vás niekto uviedol do anestézie, alebo utratil.
Kone, no….
P.S. po 14 dňoch na Peptizole sa žalúdok kompletne vyhojil, ani vriedok.
A to tiež nechápem.
Na druhej fotke je vidieť dierku, nedalo sa cez ňu dostať do lumen čreva, ale isto tam nebola náhodou.
Predvčerom som jej dala ohlávku a vyrazili sme na prechádzku po stajni a potom okolo stajne, Darček šiel na voľno a to jej celkom dvihlo náladu.
Bola na vodítku v zmysle idem s človekom niekam (nie lovenie na vypálenie a natlačenie do vozíka) a znovu a znovu som musela konštatovať, že sú hucule zázračné kone, pretože úplne bez prípravy, po tme, v neznámom prostredí tá kobyla šla vedľa mňa/mierne za mnou na prevesenom vodítku a zvládla bubáky a proste úplne všetko ako starý mazák, dokonca sme aj trošku poklusali, lebo keď sa osmelila, tak už chcela aj trošku upustiť paru.
Wow.
A to všetko bez pamlskov, lebo ich nechce (zvažujem Peptizol), proste to sú tak múdre zvieratá, že ma to znovu a znovu privádza do úžasu ❤️
Parazity z nich padajú neustále, malé strongyly, zatiaľ iba dospelce, ale ešte dostávajú Panacur kúru.
A koprolka ojedinelý výskyt vajíčok…a ešte z nich teda začali padať aj mrle. A stále čakám na škrkavky 🙄
Snáď to to črevo zvládne a dokáže sa dať do poriadku…
Apetít majú výborný, ona aj dosť vyrástla na tom sene, takže sa samozrejme dosť strmí, musím aj to vyriešiť, neteším sa na sedáciu vôbec, sú to také ňuniaky maličké…
Ale snáď to zvládneme.
Detičky sa dnes začali odčervovať.
Líške to zničilo život, od rána je úplne divná, ani nič nechce z ruky, škrabkať ok, ale je taká fakt divná, bez nálady…tak neviem, či ju akt odčervenia tak vydeptal, alebo jej je blbo z iných vecí :/
Dar sa z odčervenia psychicky zrútil, samozrejme, tak som tak na neho smutne pozerala, že ach jaj, dilino, čo už s tebou, to bude dllho trvať a potom som tam prišla s kúskami jablka, Dar ich pár s nejakým chválením zjedol, vlastne ani nebolo pre neho, lebo bol veľmi zrútený z pasty a vtom mu zrazu asi svitlo, úplný zázrak, otočka o 180 ° a kým ráno to bol strhaný plachý úbožiak, tesne po obede to už bol odvážny chlapec, ktorý vám ide naproti, dáva nohy a kope sestru, lebo teraz ON.
A na to, aký je maličký, tak musím povedať, že jeho osobnosť sa teda rozpína po celom boxe, hehe.
Tá Líška ma riadne trápi, snáď bude v poriadku 😟
Tuční sú, ale krásni a v tej vagonetke úplne dokonalí 😍
A čert je tiež super, super desivý, heh.
Diabetes a moja stará fenka, njn, bola na inzulíne, bola som vtedy ešte študentka, ale celá liečba bola pod drobnohľadom vetky, ktorá sa metabolike venovala, ale diagnostikovali sme to neskoro (lebo ona bola vždy zdravá a ja stále pri koňoch…) a fenka oslepla, inak ok, diéta bola nejaká spešl, robila som ju doma podľa spešl kľúča, bolo to časovo náročné a počas štátnic som jej kúpila Hills diétu, diabetickú a dodržala prechod aj dávkovanie na mg presne a glykémia jej aj tak vyskočila tak strašne, že som sa z toho vtedy skoro zbláznila, fakt dlho trvalo, kým sme to ustálili…blbý Hills, povedala som si vtedy, kašlať na neho….a odvtedy vraj ešte išiel s kvalitou véééľmi dolu, ale to sa nedozviem, lebo ho nikdy nikomu nedám, no.
Fenka bola už staručká, keď dostala záchvat pankreatitídy, tak mi ju doma vet utratil, lebo to proste bolo príšerné, njn.
A pochovala som ju na lúke pri koňoch a na druhý deň prišla tisícročná voda a spláchla ju kamsi do preč, njn.
K varenej strave- vždy sa odporúčalo k nej podávať granule, pretože sú obohatené o vitamíny, ktoré sa varom rozkladajú, alebo proste iný zdroj vitamínov-zvlášť.
Ale berte to tak, že nie som psí vet (a mačací už vôbec nie) a že len občas niečo začujem o výžive malých zvierat, tiež som pracovala pre Farminu, takže ma ťahá k jej produktom a že sama mám psa, ktorý je tak strašne nežravý, že jeho kŕmenie je niečo ako posvätný rituál, vrátane polohy psa, človeka, planiet, porcelánových misiek a tak tak podobne, proste kŕmne psycho, na ktoré tu nikto nemá, si trúfnem povedať 😀
A ešte má aj epileptiformné záchvaty. Ale vzhľadom na podmienky a na stav, v akom sa ku mne dostal, tak ja myslím, že už aj presluhuje, heh.
Foto spomienkové (rok 2008), Lelika, vtedy už slepá a náš posledný knírik, Arrow 🙂
A súčasné hyeny. Škvrnité.
Tak my sme mali dve desaťročia malé bradáče, psy, ale nikdy sme ich neuchovnili, lebo proste nikto nemal čas ich vláčiť po výstavách, trénovať postoj, furt sa starať o srsť, mali sme ich ako spoločníkov a boli skvelí.
To, že teraz to plemeno vyzerá strašne, s plápolajúcimi ušami a dlhými chvostami a je to skoro všetko v divných farbách ma dosť mrzí, ja som chcela stájového pinče, nie nejakú salónnu nádheru a čiernostrieborných je veľmi málo.
Tak asi už bradáča mať nebudem, ono potrebných je aj tak veľa, čo si budeme…
Mám kríženku bígla.
A…no, nebrať 😀
No ak je to potrebné, robí sa, u klostrídiového prerastania jasná voľba a u koní často jediná terapia, ktorá funguje (ak sa stihne nasadiť včas).
Psa s trošinku chyteným pankreasom som mala, diéta založená na ryži a kuracom mäsa, varenom, nesmel vonku nič uchmatnúť, jemu vadili aj tuhšie časti krmiva, takže ak niekde schramstol kuraciu kosť, bolo zle, do toho mával klostrídiové srajdy (malý bradáč, no), ale jemu ryža nevadila, práve naopak, na ryžovom odvare a vlákenkách kuracieho vareného sa vždy dal pekne dokopy, mal jednu veľmi zlú epizódu, to aj skončil na infúziách, odvtedy sme ho museli strážiť, nemohol konzervy…teraz by som ho dala asi aj na niečo od VetLife od Farminy (Gastrointestinal, Convalescence), ale v tej dobe som o takom ani nechyrovala.
S Hills som mala veľmi zlú skúsenosť u diabetickej fenky, takže sa tejto značke odvtedy vyhýbam, lebo jej neverím :/
Fekálna transplantácia sa u psov, aj koní, aj iných zvierat robí bežne, nejak mi uniká, v čom je problém 🤔
Zdravím, to ma mrzí.
Čo transfaunácia, neponúkol to niekto?
Je to ľahučké, u psov ten rozmixovaný hovnový džús ide tuším rovno do rekta a ďalej do čreva, nie je potrebná žiadna žalúdočná sondáž ani, ako u koňa.
Ale treba mať zdravého, otestovaného darcu, tak možno skúsiť pani Pinčovú testnúť?
Mno, tie psy s PP a uchovnené…ako, soryjako, to čo som videla uchovnené v rámci amerických kokrov, ktoré náhodou chovala roky moja kolegyňa, to bolo niečo strašné.
Tie zvieratá samozrejme mali nejaký exteriér, aj to vedeli pekne učesať, ale to boli podľa môjho názoru psychicky snáď až postihnuté zvieratá, boli extrémne plaché a extrémne hlúpe, mali kopu etopátií, ale hlavne, že boli furt CACIB a BOB…na to sa mi fakt ťažko pozeralo…Plus praktiky, ktoré sa u týchto zvierat využívali a na ktoré som už radšej zabudla…ako, ten výstavný svet rozhodne nie je o tom, že vyhrá ten naj jedinec, veľkou mierou ide aj o to, kto koho pozná a od koho tie psy sú.
Tak pokiaľ robíte PNH, od koňa radostnú spoluprácu nečakajte…a mimo kruhovku nečakajte žiadnu.
Detičky už sú v stave, kedy robia pokroky každý poldeň, v stredu večer Líška už snáď trošku pochopila, čo je to pochvala.
Lebo je veľký rozdiel dávať niečo dobré z ruky a aby im to v hlave precvaklo na “aha, takto som dobrý”.
Ale aj keď asi ešte stále nevedia, na akej planéte sa ocitli, tak Líška už veľmi dobre pochopila, že škrabkanie a pozornosť je niečo celkom fajn a úplne garoníkovským štýlom jednoducho malého brata odtlačí telom, alebo sa po ňom oženie, že ty nie, JA.
Budúci týždeň mám v pláne odčervenie a ohlávkovanie, snáď ich aj vytiahnem z boxu a potom môžu ísť do škôlky k iným dvom malým odstavčatám a nejakým tetkám, síce to budú QH, ale tak hádam to nejako prežijeme 😀
Hůrka je hubená celkom dosť, no ale vzhľadom na to, čo má v hube nie som v šoku, zuby má všetky, ale mala strašné háky a celé to tam má vlnité, seno sa snaží žuť, ale dostáva aj kašičky, vzhľadom na to, že má ataxiu tú prdel nikdy asi už normálne osvalenú mať nebude…ľúto mi je tej kobyly, lebo je fakt mohutná, so silnou kostrou, lenže je to proste hucul, ktorý nevyžije z trávy a bez akejkoľvek starostlivosti do veku 35 rokov…
Dar má 5 mesiacov, Líška má 7 mesiacov.
Žriebä som chcela, chlapca, kobylku som dostala do daru a žrebček sa narodil na moje narodeniny z originál muránskej matky, z ktorej som žriebä chcela a ktorá sa javila ako jalová.
Tak čo už a práca s nimi je niečo úžasné, každý deň urobia maličký krôčik k lepšiemu, práca s maldými koňmi ma nesmierne baví a napĺňa a práca s mladými huculmi je úplne za odmenu, pretože sú extrémne chytré 🙂
Na jar mám v pláne odniesť hucule do hôr, má to byť naplnenie akýchsi mojich vízií o tom, kde sa majú tieto kone vyvíjať- terén, svažitosť, počasie, nadmorská výška 900 mnm a viac, snáď aj nejaká obrana proti predátorom (z toho nie som úplne nadšená), zároveň tam odsuniem aj Garoníka a noričku.
A zároveň to má byť aj naplnenie mojich vízií o tom, kde chcem žiť.
Do doby, než budú v stave jazdiť (ja nebudem, ale dalo by sa niečo vymyslieť), už možno budem z týchto naivných predstáv vyliečená krutou realitou nehostinných hôr 😀
A nejako je mi to jedno, aj keby nejazdili, mne budú robiť radosť aj bez toho 🙂
Na druhej foto pani Hůrka.
Tak detičky už jedia mrkvu, divne, ale jedia, aj Dar.
Dnes z neho vypadol malý strongyl, červený a hýbajúci sa.
Boli údajne doma už raz odčervení nejakou ivermektínovou pastou.
Njn, je to boj, s červami.
A to ja zas poznám žrebce, ktoré majiteľ, či držiteľ nemá problém za kobylou doviezť.
Sú to plemenníci a športujú, na transport sú zvyknutí, väčšinou sa kobyla odskúša pri nejakej stene, alebo cez balík sena, či ohradu, samozrejme predtým je kobyla väčšinou vyšetrená usg, prípadne ošetrená hormónmi a žrebec ju normálne pripustí, ak kobyla dovolí.
Majiteľ žrebca si pekne vykešuje skok(y) a cestu a všetci sú spokojní.