Fíha a kde, kde?
Kone tam síce budú iba do jari, no proste priečne klady na ohrade praskajú a kone, pochopiteľne, že najmä moje, sa túlajú po okolí, pretože proste je to super, keby sa aspoň pásli, majú na čom, ale nie, furt vylezú na tú cestu…
Fotka je zo Sihly, vykúpalo sa takto viacero koní, mmm, paráda 😀
Here we go again…moje kone aspoň slušne na krajnici, nah…
Takže v Novom Roku vlastne nič nového, ako je to u vás?
To sa nemení nijako, či som u nich denne, alebo raz za pol roka, či som jazdila denne, či vôbec.
Oni vedia kto som, vedia to veľmi dobre a to ako teplokrvníky, tak hucule a norička. Do tých koní som investovala nielen kopu prachov, ale aj šialené množstvo emócií, nemusíme si nič vysvetľovať, oni to vedia.
Detičky to ale ešte nevedia, tam si musíme vzťah najprv vybudovať, snáď sa to podarí, hoci teda kobylka bude asi ťažší oriešok, uvidíme a možno to bude drhnúť, ale dúfam, že nie.
A samozrejme stalo sa a ešte aj stane, že človek urobí aj chybu/chyby, ale kone toho vedia odpustiť takmer nekonečne veľa, našťastie.
Tak každému funguje, alebo aj nefunguje niečo iné.
“můžete si myslet, že jen tak vemete z ohrady koně na procházku, bude to fajn, a on druhý den když vás uvidí odejde pryč, já můžu mít pocit, že to pro něj nebyla žádná práce, ale on to může cítit jinak. byla to pro něj odměna nebo trest?”
Toto sa mi v živote nestalo a nechápem, ako sa toto dá urobiť, moje kone sa ku mne vždy hrnuli, na obr pastvine prídu aj na zapískanie, pískam už roky ten jeden signál.
V časoch, keď som ešte nechyrovala o pozitívke, sme na túre v teréne, ktorý sme nepoznali kobyly odsedlali, oduzdili a pustili na lúku na voľno, kým sme si opiekli špekáčky. Potom sme ich nasedlali a pokračovali ďalej a ešte nás aj po tme doniesli domov. V tej dobe ešte Flóra nebola moja a jazdila som inú kobylu, mali ale toho istého majiteľa.
Ja mám s koňmi takýto vzťah, vždy som mala, okrem starej Gomby, ktorá bez koní vydržala hodinu, potom významne pozrela smer stajňa a ja som ju pripla a išli sme, ale jej som robila v podstate slúžku, no, láska už je raz taká.
A to je môj Svätý Grál, k ničomu inému sa s vlastnými mladými koňmi nechcem dopracovať, iba k tomuto a viem, že moja cesta k tomu nepovedie cez hrotenie stresových situácií.
A súhlasím do bodky s Arborou.
Teda- mne to tiež tak funguje, na koňa, z ktorého neviem kontrolovane zliezť by som ale ja nesadla a nešla na ňom do terénu sama.
A ani na koňa, na ktorého neviem v teréne nastúpiť, až na výnimku mladých liet, som nikdy nenasadala cez strmeň, zato v teréne z čohokoľvek.
Prosím nerobme z koní hlupákov, čo nechápu, o čo v ktorej situácii ide, nerobme z nich nemakačenkov a tvory, ktoré nenávratne pokazíme, ak neodmeníme v presnej milisekunde správania.
To ani nie, bavili sme sa o mladom koni v teréne, aspoň ja som to tak pochopila.
No, to je aj o “situation awareness”, teda predvídavosti a sledovaní okolia a áno, aj o odhade situácie, svojich aj koňových schopností a možností.
A skúseností.
Odkedy som prinútila vliezť starú kobylu do štrkoviska, čo ona odmietala a prepadla sa tam po krk do vody so mnou v sedle, tak už mám predvídavosť zas niekde inde, vlastne, tomuto sa tiež hovorí skúsenosť.
Zosadám celý život, mám aj tak naučené kone, aby pri nasadaní stáli ako sochy a hlavne aby stáli aj pri schodíkoch, pňoch, vývratoch, plotoch a iných vyvýšeninách.
Na Sihle sa kone brodia po brucho v snehu a detičky sú na blate, tak takto tú tvrdosť nevybudujeme 😀
Ale je jasné, že Líška ryšavá nikdy nebude 😉
Heh, ja s tým nesúhlasím na druhú, asi preto, že to praktikujem od dôb svojho prvého koňa a čuduj sa svete, dostavil sa vždy opak. Kone vždy pochopili, že ich nebudem nútiť nikde získavať bobríka odvahy nasilu a okolo úplne najhorších vecí ich prevediem v štýle ja prvá, úbohý koníček skrytý za mnou. S takýmto mindsetom sa myslím dokázali veľmi dobre uvoľniť.
Zaujímalo by ma, prečo ľudia takmer vždy predpokladajú, že kone ich vlastne nechcú nosiť, že ich práca nebaví a že ich cieľom, alebo akýmsi druhým plánom je vyhnúť sa práci, prípadne sa zbaviť jazdca.
Mno, aspoň nemusíte utrácať a pitvať…aj keď, budú to asi zaujímavé nálezy…
To nie je ten istý produkt, čo robí Humac Nature AFM unikátny je špeciálne aktivovaný leonardinit a tá aktivácia podlieha patentu.
A ako vždy v zime, plánujem, kam vyrazím, keď skončí, akurát sa obávam, či dovtedy ešte bude nejaký les stáť, nah ☹️
Za 10 rokov to tam na hrebeni riadne preriedlo. A kôrovec to nie je, poctivo to tam striekajú nejakým sajrajtom…síce, veľmi už nemajú čo striekať, no. Tá fotka, kde je les nie je z 2015, ale z roku 2012…druhá je 2023…prístrešok je zhlobený akože nový, lebo na neho kupodivu spadol strom, to je SNPčka a takúto búdku im tam postavili :/
Tak ako sa vám darí, v tomto predvianočnom čase?
Ja už druhý týždeň bojujem s chrchlitídou, ale takou strašnou, že to nepamätám od decka, priedušky som mala také zaliate hlienmi, že som dve noci strávila sediac na stoličke, inak to vo mne hvízdalo ako v mechoch.
Dôsledne som pocítila, ako veľmi na prd to je, ak konský astmatik dostane iba bronchodilatans, ale nič, čo by mu zmiernilo sekréciu a opuch v dýchacích cestách. Je to pekne na houno a kvalitu dýchania a života to nijak k lepšiemu nemení.
No, ale o chvíľu je tu najkratší deň v roku a potom jupíííí, už to bude iba lepšie 🙂
S láskou spomínam na Kentaur Hanulay I a II.
V tom sme skákali, chodili na túry (30+ km), prijazďovali….Seneca bola pre mňa strašným sklamaním, bolo to tvrdé a nepohodlné- pre mňa, ale verím, že iní si pochvaľujú, takže je potrebné skúšať.
Jj, humac sú humínové kyseliny.
Neviem, mala som sýrske, džungarské aj roborovského.
Tie roborovského raz aj cez treskutú zimu vonku na balkóne, niekde som sa dočítala, že to zvládnu a že im pekne narastie zimný kožúšok inej farby, aj narástol, úspešne prezimovali, hoci som bola presvedčená, že nemajú šancu a že som ich nechtiac zabila, lebo mi to proste prišlo, že v - 20 to nezvládnu.
Ale zvládli bez problémov a občas dokonca vyliezli na povrch a niečo zobli.
No všetky tieto moje hlodavce mali obrovské priestory na život a do cca ¼ mali piesok, hlinu, korene, podľa druhu, aký som práve chovala.
Ja by som nedávala, minimálne ešte mesiac, minerály doplní práve ten Humac, ale musí ísť o originálny produkt- Humac Natur AFM, vitamíny nepotrebuje.
Minerálna je každá soľ.
Aha, sú perfektní 🙂 ❤️