Foto zďaleka nevystihuje realitu, pretože tým sa dalo hýbať, za čvachtavých zvukov a nakoniec z toho zospodu kolega vytiahol strelkovú kosť….proste…ja nechápem…no, otvoríme to po 16:00, kobyla je samozrejme už utratená, ona mala aj zlomenú (vraj), totálne zhnisanú sánku, či sa tam infekt dostal krvnou cestou…ale neviem, možno tam nájdeme cudzí predmet…foto dodám, mám aj video, ale za to ma youtube asi zablokuje.
A 1/1, tuším, že aj trochu behala, vraj, bola celkom mladá.
A rozložený kopytný kĺb ste už videli? ☹️
Ja nie, ale cvakli mi zo 20 RTG snímkov než odchádzala ako 16 ročná zo školy preč, posudzovali to ľudia, čo tomu rozumejú, ani len chrupavky nemala skostnatené. Ale to je muránsky norik, kopytá má pevné a vždy mala, občas na hnusný kamenistý terén, keď bola na leto preč sa nakula na predky.
Ale videla som kone, ktoré si pri silných bolestiach zbrúsili špice kopýt do rovnej hrany, aj Linine ryšavé dieťa-génius to dokázal, ten hrabal pri kŕmení už od útleho veku ako matka- zdravím efe 😀 ktorá neustále vkladá nohy do hocičoho, kde je voda, okrem iného, tak po kastrácii, na klinike, keďže mal krmivo nie vo vedre na lúke, ale ho mal v žľabe a pod nohami nie trávu, ale podlahu z betónu a na nej slamu, tak si hrabaním kopytá zbrúsil do krvi, že mu potom bolo nutné na to dať tmel, ale ten mal kopytá ako z papiera.
Kallisto:Já teda jsem asi exot, ale já bych to koně neodnaučovala. Mám ráda, když se mnou můj kůň komunikuje. A tím hrábnutím, mi něco říká. Pokud nedělá něco, čím je nebezpečný mě nebo okolí, tak koně netrestám. Já všeobecně nemám ráda takové ty vypnuté koně a koně, kteří jsou “trestáni” = opravováni, za každé ukročení na uvazišti. Můj kůň si může ukročit, otočit se po něčem atd…
Chvála Bohu na Nebesiach, že takých ľudí je stále viac.
Za 14 rokov, čo naša norička slúžila pre výuku študentov, pričom žiaľ sme ju museli požičiavať aj inej katedre si teda kopytá fakt nezničila a to mali inde podlahu betónovú.
bassrock- “A tak je mu toto chování tolerováno a prostě ho bereme jaký je.”
To je tak úžasné 💖
Jop, je otázka, či to tak veľmi vadí, že hrabe. Niečo tým komunikuje a trestať ju za to, že má napríklad úzkosť, že nevidí na kone, atď.- no, neviem, čo sa tým vyrieši? Tá emócia jej nezmizne a trestať koňa za jeho prirodzené správanie sa mi extrémne prieči. Kým ešte kôň s človekom komunikuje, tak je dobre, keď už len stojí, aby mu jedna nepriletela, tak to už podľa mňa stojí za houby.
Gomba vydržala bez svojich koní na dohľad sa pásť hodinu, to som si nie raz stopla na hodinkách, potom bolo vidieť, ako v nej narastá úzkosť, už sa ani nepásla, len sa vrátiť a vrátiť, tak sme sa vrátili, čo už.
Norička, keď ešte bola školská, tiež hrabala, ale to bolo vo fixačnej klietke, kde sa jej teda nič príjemné nedialo, na tej plastovej podlahe to vydávalo nervydrásajúci zvuk, študenti ani nepočuli, čo hovorím, takže vždy som ju okríkla, alebo do nej žďuchla, ona prestala, dostala pochvalu, asi niekedy aj mňamku a po čase začala zase a tak dokolečka. Naviac z klietky videla rovno do prípravovne krmiva, kde boli vždy pozalievané kadejaké kašičky a ona mala a má veeeľmi zdravý apetít.
Lenže ja som nechcela toto študentom demonštrovať, takže som začala kobylu viac odmeňovať chváliť, aby už pri vstúpení do klietky bolo jasné, že za prácu bude pláca. Keď hrabala, prestala som si to všímať, hoci mi išlo rozdrapiť hlavu a za každým študentom, ktorý skončil, dostala pochvalu a výdatnú odmenu, odmeňovali ju rovno študenti. Po dosť krátkom čase to pochopila a nastavila sa tak, pochopila, že jej job je tam kľudne stáť a že akonáhle jeden študent skončí, tak bude odmena a že ďalší študent znamená ďalšia odmena a že keď skončia všetci, tak sa pôjde ešte napásť.
Ale to bola špecifická situácia a nesúvisela so stádovým pudom.
JanaJanaJanaJana:Horsano, myslíte síťky, kterými se balík obaluje anebo ty síťky, které se kupují a dávají přes balíky, ty s oky, aby kůň nežral tolik?
Tie s okami, čím menšie, tým horšie, lebo kým kôň odtiaľ vyťahá seno v tom množstve, ktoré potrebuje, prestojí tam večnosť + neustále je v kontakte s plastom (alebo z čoho to je), sieťky na balíkoch pevne verím že ľudia už ako tak začali dávať dole.
Jop, kedy/prečo hrabe?
Mno, dobre jej isto nebolo, ale netrvalo to dlho…
U nás sa starina nazýva tráva, ktorá je z minulého roka, nemusí to byť nutne seno na stojato, tam kde mám koňa je to proste otava, ktorá ale narástla tak nízka, že ju nepokosili. U nás druhú kosbu v podstate nerobia už skoro nikde.
Minulý rok v marci tak úbožiatka dostali nové balíky a otvorili sa im tie plochy a do sena chodili kadiť a možno že spať, inak ignore. To už bolo takmer pred prvou trávičkou a kvôli noričke som sa tešila, kvôli huculovi sa obávala, no myslím si, že práve kvôli obrovskej rozlohe tej plochy sa nikdy, ani v najblahobytnejšej kondícii neschvátil+je to záplavové územie a trávy tam zrejme až tak cukornaté nerastú, je tam až po val hrádze iné zloženie pôdy, si myslím.
Seno nonstop-mno, keď si predstavím nejaké bahnisko a kone, čo u toho postávajú rôzne dlhý čas…nedaj bože ak je na tom ešte sieťka…ale každý robí, čo môže, veď snáď tá zima už skoro skončí…
Pred týždňom privliekli jej bývalú stádovú kolegyňu s najhoršou obstipáciou hrubého čreva, akú som kedy mala možnosť liečiť, a ako to už býva, jedna odišla a druhá sa vrátila späť…njn.
Rada by som podotkla, že Hurička mala trus vyšetrovaný asi 10 krát a bola odčervená pastou s praziquantelom.
A houno jej to bolo platné.
Shetlandi jedna nádhera 😍
My sme včera museli utratiť pani Hůrku, úplne sa mi to nezdalo, že by ľahla a robila čo robila kvôli ataxii, pitva odhalila pásomnice.
Keďže to malo tak akútny priebeh, tipovala som torziu kolónu, tá tam nebola, ale silný zápal v tenkom čreve a už som sa aj chcela odpratať preč, keď som hmatla tam, kde sa tenké črevo pripája do slepého, to bolo abnormálne zhrubnuté a keď som to otvorila, nechcelo sa mi žiť.
Bola som s ňou deň aj noc predtým skoro celý čas, tak som si pochvaľovala, ako super pribrala a ako sa na ryžovkách rozožrala a ako sa jej pekne vypĺňal chrbát a tak celkovo, čo budeme robiť ďalší týždeň, že ju budem vodiť, že si ju musím nafotiť…presne si pamätám, ako na mňa pozerala, keď som odchádzala zo stajne, dostala v ten deň seno do jaslí, odkiaľ si ho veľmi aktívne vyťahovala a mala ho aj na hlave, ako na mňa spokojne od tých jaslí pozerala, s tými troma steblami cez čelo…
A o pol piatej ráno už bolo zle.
Mno, presne taký je život s koňmi. Krásny aj príšerný. Užívajme každý deň, lebo nikdy nevieme, čo bude ráno a či vôbec nejaké ešte bude.
V niečom podobnom mám hucula a noričku, teraz sa práve koňom otvorila plocha s otavou z minulého roka.
Kone sú ako bomby, sú iba tri na XYZ hektárov plochy a dostávajú seno/senáž pravidelne nepravidelne, prístrešok nemajú, no majú prírodné závetria, v ktorých som ich nikdy nenašla, keďže tam chodím aj v čase snehových vánic a musím ich tam hľadať, pasú sa aj v úplne príšernom počasí (príšernom podľa mňa, hucul má na to iné merítko).
ALE- norička, ktorá celý život žila v režime box/výbeh potrebovala na adaptáciu rok, minulú zimu, hoci do 24/7 prišla presne 1.júna, bola podstatne chudšia, teraz je to tank.
Hucul tam minulý rok pred pastvou neschudol nič, bohužiaľ…A do hladomorne niekam na hlinu ho dávať nechcem, práve z dôvodu, že na tej starine aspoň celú deň môžu ždibať a zapájať mozočky, kam a kedy sa ukryť, atď.
Na hline s dávkovaným senom by sa skoro začal nudiť a nerobilo by mu to dobre.
Moje kone nie sú vakcinované.
Tá nálepka v pase, čo sa týka chrípky chráni majiteľa, aby ho pustili niekam na preteky. Veľmi silno pochybujem, že majitelia, či veti sledujú aktuálne kmene a subtypy a ešte silnejšie pochybujem, že tie kmene a subtypy sa starajú, čím máte zavakcinované. Za mňa absolútne zbytočná záťaž organizmu, nešpecifická imunita organizmus proti takýmto vírusom hravo ochráni.
Tetanus- tetanickú ranu ošetrím a dám sérum, ale zatiaľ sa nezraňujú, ťuk-ťuk.
IAE majú všetci, Maďarsko je blízko. V Budapešti neprijmú ani akútneho pacienta bez vyšetrenia na IAE.
Trápiť by nás mala anaplazmóza a piroplazmóza, nie chrípka a tetanus, ale to si ľudia nevybijú z hlavy nikdy, bohužiaľ, čo sa týka infekčných ochorení, hrozí nám úplne niečo iné, než chrípka a herpes…
Z potu je predsa kyselina potová!
Edit- no, pozrela som si tie fotky, soryjako, to je čo, preboha??
Nič v zlom, kopytárčina je fajn, ak človek umí, ale toto by som riešila radikálnou úpravou a podkovou, ideálne nalepovacou, nasypala pod kobylu 45 cm pilín a nechala to odrásť, koľko bude potreba…
A koľko váži poníčka?
Ak má 96 cm, tak cca tých 100 kg?
Na jej váhu sú 4 kg sena strašne veľa, ak má tých 100 kg, aj ak by mala povedzme tých 120, je to dvojnásobok odporúčanej dávky.
Namáčate ho vo vode? Dobré by bolo dať si stanoviť obsah NSC v sene, môže byť, že je proste príliš cukornaté.
Tak to, že kone presne vedia, čo je pre nich dobré, moje skúsenosti absolútne vyvracajú.
Ak by to vedeli, netrávili by sa durmanom, šedivkou, ani prasatníkom, nežrali by seno s třezalkou, vlčím bôbom, prasličkou a ďalšími XY jedovatými bylinami, nežrali by štrk, piesok, otravy na potkany, medikované zmesi pre hydinu, sieťky z balíkov, drôty zo sena…a mohla by som pokračovať donekonečna.
Soľ sa pridáva do krmiva z rôznych dôvodov, jedným z nich je aj ten, aby u nich pocit mierne zvýšeného smädu zvýšil konzumáciu vody v tomto období a verte, ľudia po pár intervenciách, alebo operácii obstipačnej koliky toto radi urobia.
Ak sa totiž soľ zapije adekvátnym množstvom vody, nedôjde k intoxikácii a preto je soľ bezpečné ponechať aj v boxe so žriebäťom vtedy, ak je už schopné piť z napájačky, či vedra. Nalíže sa, dostaví sa pocit smädu, napije sa, niekedy sa poserie, no získa skúsenosť, pretože veľmi malé žriebä musí o svete okolo seba získať nejaké informácie skúšaním.
Bez dostupného zdroja vody, z ktorého žriebä s chuťou pije je to risk, takže u žriebät tak do 1 mesiaca by som ju dala z dosahu.
No, od tej doby, od ktorej si určíte, podľa toho, ako je na tom kobyla po pôrode.
Samozrejme môžete viesť kobylu aj zo zeme, nemusíte nasadať, je dobré naučiť žriebä aby k vám prišlo na zavolanie a dalo sa pripnúť na vazák.
Ale chodila som bežne aj so žriebätami, ktoré nič také nepoznali, neboli to moje kone a majiteľ si to tak želal, fungovalo to tam tak 20 rokov, chodilo sa cez cestu, cez dedinu- žriebätá sa správali slušne, chápali, že pre ne zábava začína keď sa zíde z asfaltu na poľnú cestu, alebo do lesa.