Příspěvky uživatele

Asi sú, je tam ten fjord.

Vzhledem k věku některých koní 25-28 let se přirozeně koncem zimy projevila horšící se kondice.

Už len za túto vetu by som pani dala lopatou po hlave. A za tú fjordku aj po krížoch.

Ako, soryjako…pokiaľ neviete starcom poskytnúť adekvátnu starostlivosť, nemajte ich, proste ich dajte uspať a nepíšte kecy na net a neveďte na nich krúžok, jazdecký…to jazdili v tom bahne, či na lúke? Na takých mŕtvolách jazdiť? Veď im mali nájsť tých nových majiteľom PRED zimou…mohli tam oni mať balíkov koľko chceli, raz tie staré kone to seno nepožujú a hotovo a kašičky? No ako nič v zlom, ale ja mám ruky dlhšie o 10 cm čo už roky vláčim starcom vedrá s kašami, akurát že 5 krát denne, že áno, nejaký prdíček rezkov a senných peliet to fakt nespasí….omg….chudáci starí….ach jo 😢

Vila v CHKO je v poriadku a rómske osady tak isto, chodím občas okolo nejakej a vzmáhajú sa, tam kde kedysi stáli chatrče z kartónov a plechu sú teraz murované domy, na cudzej pôde, bez akéhokoľvek povolenia, proste mám tehly, staviam.

Sveta žiť.

Že koprológia odhalí vajíčka parazitov, ktoré ich vylučujú v truse a ktoré vyflotujú v skúmavke hore.

Zvyšok- nuž musí byť majiteľ všímavý- pozrieť občas aj pod chvost, či tam nie sú nálepy vajíčok, vedieť rozoznať vajíčka žalúdočných strečkov, ktoré mucha kladie na končatiny a vlásie hrivy, nepúšťať si do stáda importy bez karantény a potrebných vyšetrení, ideálne ich držať oddelene, po odčervení sa dobre pohrabať v truse, čo tam je a tak podobne.

Proste, je dobré poznať svojho nepriateľa.

Flotačka a krížiky už nech prosím patrí minulosti, nemôžme predsa v úplne novej situácii používať metódy staré 50 rokov  🙄

Tak isto akési paušálne odčervenie a la stádo, všetci naraz a všetci rovnako. dva krát ročne a šlus. 

Žiadajte si EPG, aj keby sa vet hádzal o zem a pani v labáku vypadli oči (mnohé labáky McMastera majú v ponuke, ale tetušky s ním nie sú familiárne). Iba tak budete vedieť, ako na tom váš kôň je. Do EPG 200 sa nemusí odčerviť proti malým strongylom. 

Fajn.

ALE!

Čo mrle, pásomnice (tu žiaľ je každá pomoc drahá, nízky záchyt a rezistencia), žalúdočné strečky, Dictyocaulus a Habronema a Draschia, ktoré tu už máme? Ich vajíčka neflotujú a to je za mňa šialené množstvo druhov na to, aby človek odčervoval podľa koprológie.

Nedávno mi kamarát líčil , ako žiadal o stavebné povolenie pre kurník, pravda, murovaný.

Prosím, nemáte fotky vašich prístreškov, pre inšpiráciu?

Už radšej tie hubové skupiny na FB nepozerám, iba čo by som sa naštvala 😀

A rok bol dosť slabý na huby, lebo jesenné neboli, zato už v júni rástli hríby v horách, na mojich miestach na Spišskej Magure rástli, lenže zase tam rastú aj medvede, tak som zbierala odvahu a pár vĺn mi odhnilo, alebo zostarli na papučoidy…

Vďaka, je to cca 165 km, lucernu mi veľmi netreba, to už neboli bezzubky schopné pochrúmať väčšinou, ale trávna je ok, snáď zabalí aj tento rok.

To je sen, ale u nás mi nikto také balíčky senáže neurobí ☹️

To isté u nás.

Ale zase na druhej strane, obnoví sa rýchlo, (pod Kojšovkou - to je malé územie, tam skutočné rozsiahle holoruby nikdy neboli, lebo je to všetko v takom strašnom svahu, ale holé pásy áno, neschodné pre vetvy ) a že nie je schopdný pre ľudí je možno aj dobre, ale pláckov na huby je mi ľúto, lebo ja som hubový magor.

V  Ždiari, kde smrekovú monokultúru polámal vietor ako zápalky a ktorú komplet vyťažili, aj s vetvami, takže to vyzeralo ako povrch planéty Mars a kam som roky nechodila, lebo mi z toho bolo fyzicky nevoľno, nahradili lány čučoriedok a mladý, zmiešaný, fešný les neskutočne rýchlo, dnes som rada, že ostalo pár zvážnic, z ktorých sa môžem vnárať do mladiny, kde rastú v extrémnom počte a kvalite nádherné hríby.

Pravda, mimo značených trás tie cestičky sú super aj pre medvede.

Bože, tak by som už išla na huby, áááááách!

O chvíľu začnú rásť smrčky, ale tie neviem, kde hľadať 😢

Každá moja sobota má teraz rovnaký priebeh- vydriapem sa niekam, 7 hodín chodím po lese, nenájdem nič (iba jaskyne), v nedeľu bojujem s machom a potom polku týždňa plačem, že nevládzem ani žiť a že mach je sfiňa 😀

Saga- tu u nás lesy prakticky zmizli, bohužiaľ.

Často sa mi stane, že sa vyberiem niekam na huby a les leží popílený, njn, tiež to zle prežívam.

Jj, presne ten Previcox mám na mysli.

No, áno, s tými zubami je to na prd, Flóra už 4 nemá…minulá zima bola posledná, ktorú bola bez kaší, v ustajnení mi ich odmietli kŕmiť, ale ako to budem vedieť zabezpečiť viac krát denne “doma”, to neviem. No, uvidím.

Ale verím, že dve nové žriebätá na výchovu ju vzpružia, čaká ju zmena ustajnenia, čo ma neteší, ale zase odmietam platiť za miesto, kde majú ľudia mentálny problém dva krát denne zaliať senné pelety.

Možno senáž by pomohla, niektoré bezzubky ju už nezvládajú, ale tie väčšinou o zuby nemali zavadené celý život.

Tak to ja mám opačnú skúsenosť, kobyla za mňamku urobí všetko, ale reaguje aj na pochvalu. Ale je pravda, že si vždy vyberala ľudí a hoci študenti sa na nej učili veľa vecí, vonku ju nemohli ani pásť, lebo sa im vytrhla a išla si po svojom.

Dnes za ňou idem, aj za Garoníkom, úplne sa neteším, lebo zima nebola…ale nevadí, v kopcoch to vychodia, hehe, chudáci, doteraz museli prekonávať akurát výškové metre na protipovodňovej hrádzi 😀

Tak nejdemsi ho kupovať okamžite 😀

Žrebec sa vykastruje za pol hoďku.

Ale zaujal ma napríklad tento krásny hucul-šimel 😀

https://zvierata.bazos.sk/inzerat/162577483/hucul.php

To sú priekupníci tuto blízko, ale nebola som u nich nikdy, našťastie…

😂😂😂😂👌

Quash - zdravím, nech Dědek neblbne, 28 rokov, to je mladík vo veku Florišky! 

Aha, teraz čítam, že má 27, to je nič! 

Ak bolí bolí, fakt pomôže firocoxib, kúpte mu Previcox pre psy, tú najvyššiu silu a najväčšie balenie, dáva sa iba ¼-½ tablety, funguje výborne a nemá takmer žiadne negatívne účinky na GIT, atď.

Flóru čaká trhanie zubov, stále to odkladám, lebo je mi z toho mdlo už teraz…

Teraz tu mám dve extra super špeciál mrciny od nášho Národného producenta koní…Gazely vo veku 27 a 28 rokov, ani nemám foto pri príchode, lebo jednak nebolo isté, či to prežijú, druhak som mala amok, ale to už pominulo, no. Lipicanka je boľavá (a strašne nesympatická, toto plemeno je pre mňa také zvláštne, hlavne ak im začnú vyliezať tie teleskopické oči z hlavy a bojí sa to vedra, z ktorého žerie…), ale shagya, ktorá na tom bola aj výživne oveľa horšie, to je iná káva, tej sa synapsy prepojili skoro okamžite. Vedro-daj! A daj ďalšie! Študenti? No nech sa páči, tu mám krk, bude za to jablko? A vedro nedáš? Pozri, hrabem!

A tak, no.

Súcitím s každým majiteľom starého koňa, nie je jednoduché byť s nimi až do konca. Po Hurke si ale hovorím, že díky za každé nové ráno a že jeden odíde a druhý už kdesi čaká.

Kobyla je Dahoman X-15, má nejaké detičky aj v ČR, tak ak by ste nááhodou o nich vedeli, foto poteší, u nás zdá sa na ňu skákal hlavne Makram B.

Saga- lesy pod Kojšovskou hoľou stoja za prd, už teraz, ale je tam bezzásahové územie, teda, je bezzásahové na papieri, v skutočnosti sa tam tiež ťaží, jedna dolina je vybrakovaná, iste, aj po polome, tam sa občas preženie tiež orkán, no holiny už zarastajú, sú tam pekné mladé smreky, majú už cez meter a ako teraz zver má potravy dostatok, tento rok som si všimla, že neohrýzli vôbec nič, ani semenáčiky, čo vyrástli samé. Ale to je chata Ždiar, kam chodím- tomu hovorím hory, vlastnú chatu mám v Slovenskom Krase, to už je NP a tam, úplne výnimočne, sa takmer neťaží, akurát sú všade po lesoch v euroobaloch rozvešané papiere, že zber parožia je krádež, njn, veď som ani nič nenašla, lebo mi to všetko vyzbierali, toho roku nemám šťastie.

Bola som už tam i tam , v horách, aj na planinách a prd 🙄

Kone vo voľnosti a ja - často premýšľam, kde by som mentálne bola, keby dievčina, ktorá ma prvá vzala ku koňom (a mala so mnou božskú trpezlivosť), nemala s kobylou taký vzťah, že ju pásla na voľno uprostred rušného areálu našej alma mater. Ku koňom som sa dostala až keď som mala 18 a to rovno do špecifického prostredia zvierat, ktoré boli pre každého iba smetie, odpad, posledná zastávka namiesto bitúnka, či miestnej ZOO.

 Ale pri nich som sa naučila veľa o vďačnosti, tej konskej, alebo celkovo zvieracej, lebo som sa starala aj o školské psy a neskôr útulkové. Tá vďačnosť v podstate nemá hraníc a tie zvieratá veľmi rýchlo pochopia, kto ich vytiahol zo sračiek, či už mentálne, alebo fyzicky, pravda, svoju úlohu zohrávajú aj akési sympatie.

Preto často vôbec nereagujem, keď tu čítam, že tréner a blabla, ťažko sa mi reaguje, keď som videla a zažila veci, ktoré niekomu nebudú dopriate nikdy, kedy sa staráte o nejakú trojnohú mrcinu, ktorá potom pookreje, začne vyzerať ako kôň a vy si sadnete, cvaknete o ohlávku vodítko a idete do lesa, bez toho, aby ste si budovali vzťah na jazdiarni, v kruhovke, bez toho, aby vám do toho kecal cudzí človek (tréner, mno…málo vyvolených, pramálo…), proste kôň vie, vy viete a všetko funguje. Často sme jazdili tak, že kamoška šla predo mnou a sedela na  holej kobyle obrátene, ku mne čelom, aby sme mohli spolu kecať za jazdy. Na tej istej kobyle mohla jazdiť úplne bez ničoho, na kruhoch, na osmičkách, v teréne, hocikde. Príprava a tréning? Nuž, bola s tou kobylou. Investovala-ale nie do trénera, ale investovala svoj čas a energiu. A nejakú tú emóciu.

Lenže to sme boli mlaď, ten čas a energiu a emócie v tej najčistejšej podobe sme mali, priam sme nimi prekypovali. A tiež sme vedeli, že zvieratá potrebujú aj nažrať a aby ich nič nebolelo, ideálne.

Teraz je pre väčšinu ľudí najľahšie si zaplatiť trénera. Na hodinu. Mno…čo ja viem. Asi je to fajn, ak je tréner normálny, ale nemyslím si, že to je cesta k tomu, čo popisuje Saga.

Asi je to fajn pre jazdenie, ale to je pre mňa, čo sa života pri koňoch týka, tá najpovrchnejšia vrstva. 

Už na neho pozerám pár týždňov…aj cenu znížili 😀

https://zvierata.bazos.sk/inzerat/162442714/predam-8-rocnecho-ponika-zrebca.php

Buggyra- to bude asi absces, vtedy pajdajú o troch…

Saga- áno, chceme a chceme fotky, VEĽA fotiek 🙂

Prechodné obdobie je úplne príšerné, máme sériu čiernych piatkov- čo piatok, to mŕtvola, z toho jeden si v boxe spôsobil trieštivú zlomeninu stehennej kosti, ale to už bol iba následok celkového zachvátenia organizmu, tipla som to na niečo imunitne sprostredkované, videla som tie orgány a rozhodne im nebolo dobre, dnes zase tetanus…nah….

Ja sama som bola tri týždne chorá, potom sa mi po tele vyhádzali bordové fliačiky-a  vtedy ustali respiračné ťažkosti, žiaľ teraz sa pridala svrbivá vyrážka, v živote nikdy som kožné problémy nemala ☹️ Vraj piata a siedma detská choroba (WTF??), ale čo ja viem…únava, ktorá s tou hnusotou prišla, tak to som ešte nezažila, zlatý covid, napísať sms ma stálo toľko síl, že som potom musela pol dňa spať…mno, nejako to vydržíme.

Túto sobotu som si povedala, že pôjdem pozrieť na chatu-tú horskú, nejak som si zle vyrátala, koľko toho budem musieť vystúpať, klesnúť a zase vystúpať, šla som tam totiž priamo cez Kojšovskú hoľu a áno, šla som na parohy, našla som veľký prd.

A musím konštatovať, že zima toho roku nebola. 

Na vrchole Kojšovky je trápny poprašok snehu (už vyliezli cyklisti, stretla som asi piatich), inak absolútne nič a normálne okolo chaty raší tráva (900 mnm) a lúka je tak obsratá od jeleňov, ako by tam bol košiar s ovcami.

Chápte, v marci/apríli sa tam bežne lyžovalo, bežkovalo a lokalita, kam som šla bola nedostupná kvôli dvojmetrovým závejom a dalo sa tam dostať iba na bežkách, aj preto som minulý rok v apríli (!!!) našla toľko parohov, lebo sneh pováľal veľa stromov a cesty boli neprechodné a miestni poľovníci pešo zásadne nechodia, tak asi na lúku prišiel toho roku hocaký zberač a parožie pozbieral, dokonca keď som sa vracala späť cez ten príšerný kopec a rozhodla som sa to strihnúť po jeleních chodníčkoch (neomylne som vyšla v nejakom medveďom kráľovstve, kde boli rozdriapané pne a veľa trusu, ale asi to bolo nejaký biedny medvedík, malé hovínka to boli…), tak som natrafila na ľudské stopy, mimo ciest, šli sme úplne intuitívne takmer presne rovnako (čo ma trochu desilo), v úplnej pustatine, kde nič nie je, ani chodník, iba ten zvierací, isto to bol zberač parožia, njn.

Úhyny žiadne, ešteže sa okolo Kojšova nič nepestuje, iba tráva, jelene by im to podľa mňa všetko zožrali na koreni, ak by to bolo obilie. Tá vysoká je premnožená.

Nad chatou Erika som našla stopy Samotára, ale ten ich počty veľmi nepreriedi…

A cez zimu tam boli tiež, v kurníčku? Bol zateplený? A bol na zemi, či na nejakom betóne, alebo na nožičkách?

Viem, že sú náročné na teplotu, ale tie klietky, to je hnus, to nechcem (to hovorím teraz, hehe).

No a tak pokiaľ budete mať ľudí plné zuby, planiny volajú. Akurát teda na pozemku stojí iba “chatka”= búda na náradie, na ktorú si ale zajtra hrdo pripnem už vlastnú kladku 🙂