Odpověď na příspěvek uživatele Verun z 29.12.2023, 18:43:57
To sa nemení nijako, či som u nich denne, alebo raz za pol roka, či som jazdila denne, či vôbec.
Oni vedia kto som, vedia to veľmi dobre a to ako teplokrvníky, tak hucule a norička. Do tých koní som investovala nielen kopu prachov, ale aj šialené množstvo emócií, nemusíme si nič vysvetľovať, oni to vedia.
Detičky to ale ešte nevedia, tam si musíme vzťah najprv vybudovať, snáď sa to podarí, hoci teda kobylka bude asi ťažší oriešok, uvidíme a možno to bude drhnúť, ale dúfam, že nie.
A samozrejme stalo sa a ešte aj stane, že človek urobí aj chybu/chyby, ale kone toho vedia odpustiť takmer nekonečne veľa, našťastie.
Tak každému funguje, alebo aj nefunguje niečo iné.
“můžete si myslet, že jen tak vemete z ohrady koně na procházku, bude to fajn, a on druhý den když vás uvidí odejde pryč, já můžu mít pocit, že to pro něj nebyla žádná práce, ale on to může cítit jinak. byla to pro něj odměna nebo trest?”
Toto sa mi v živote nestalo a nechápem, ako sa toto dá urobiť, moje kone sa ku mne vždy hrnuli, na obr pastvine prídu aj na zapískanie, pískam už roky ten jeden signál.
V časoch, keď som ešte nechyrovala o pozitívke, sme na túre v teréne, ktorý sme nepoznali kobyly odsedlali, oduzdili a pustili na lúku na voľno, kým sme si opiekli špekáčky. Potom sme ich nasedlali a pokračovali ďalej a ešte nás aj po tme doniesli domov. V tej dobe ešte Flóra nebola moja a jazdila som inú kobylu, mali ale toho istého majiteľa.
Ja mám s koňmi takýto vzťah, vždy som mala, okrem starej Gomby, ktorá bez koní vydržala hodinu, potom významne pozrela smer stajňa a ja som ju pripla a išli sme, ale jej som robila v podstate slúžku, no, láska už je raz taká.
A to je môj Svätý Grál, k ničomu inému sa s vlastnými mladými koňmi nechcem dopracovať, iba k tomuto a viem, že moja cesta k tomu nepovedie cez hrotenie stresových situácií.
Teda- mne to tiež tak funguje, na koňa, z ktorého neviem kontrolovane zliezť by som ale ja nesadla a nešla na ňom do terénu sama.
A ani na koňa, na ktorého neviem v teréne nastúpiť, až na výnimku mladých liet, som nikdy nenasadala cez strmeň, zato v teréne z čohokoľvek.
Prosím nerobme z koní hlupákov, čo nechápu, o čo v ktorej situácii ide, nerobme z nich nemakačenkov a tvory, ktoré nenávratne pokazíme, ak neodmeníme v presnej milisekunde správania.
No, to je aj o “situation awareness”, teda predvídavosti a sledovaní okolia a áno, aj o odhade situácie, svojich aj koňových schopností a možností.
A skúseností.
Odkedy som prinútila vliezť starú kobylu do štrkoviska, čo ona odmietala a prepadla sa tam po krk do vody so mnou v sedle, tak už mám predvídavosť zas niekde inde, vlastne, tomuto sa tiež hovorí skúsenosť.
Zosadám celý život, mám aj tak naučené kone, aby pri nasadaní stáli ako sochy a hlavne aby stáli aj pri schodíkoch, pňoch, vývratoch, plotoch a iných vyvýšeninách.
Odpověď na příspěvek uživatele Arbora z 21.12.2023, 10:17:04
Heh, ja s tým nesúhlasím na druhú, asi preto, že to praktikujem od dôb svojho prvého koňa a čuduj sa svete, dostavil sa vždy opak. Kone vždy pochopili, že ich nebudem nútiť nikde získavať bobríka odvahy nasilu a okolo úplne najhorších vecí ich prevediem v štýle ja prvá, úbohý koníček skrytý za mnou. S takýmto mindsetom sa myslím dokázali veľmi dobre uvoľniť.
Zaujímalo by ma, prečo ľudia takmer vždy predpokladajú, že kone ich vlastne nechcú nosiť, že ich práca nebaví a že ich cieľom, alebo akýmsi druhým plánom je vyhnúť sa práci, prípadne sa zbaviť jazdca.
A ako vždy v zime, plánujem, kam vyrazím, keď skončí, akurát sa obávam, či dovtedy ešte bude nejaký les stáť, nah ☹️
Za 10 rokov to tam na hrebeni riadne preriedlo. A kôrovec to nie je, poctivo to tam striekajú nejakým sajrajtom…síce, veľmi už nemajú čo striekať, no. Tá fotka, kde je les nie je z 2015, ale z roku 2012…druhá je 2023…prístrešok je zhlobený akože nový, lebo na neho kupodivu spadol strom, to je SNPčka a takúto búdku im tam postavili :/
Ja už druhý týždeň bojujem s chrchlitídou, ale takou strašnou, že to nepamätám od decka, priedušky som mala také zaliate hlienmi, že som dve noci strávila sediac na stoličke, inak to vo mne hvízdalo ako v mechoch.
Dôsledne som pocítila, ako veľmi na prd to je, ak konský astmatik dostane iba bronchodilatans, ale nič, čo by mu zmiernilo sekréciu a opuch v dýchacích cestách. Je to pekne na houno a kvalitu dýchania a života to nijak k lepšiemu nemení.
No, ale o chvíľu je tu najkratší deň v roku a potom jupíííí, už to bude iba lepšie 🙂
V tom sme skákali, chodili na túry (30+ km), prijazďovali….Seneca bola pre mňa strašným sklamaním, bolo to tvrdé a nepohodlné- pre mňa, ale verím, že iní si pochvaľujú, takže je potrebné skúšať.
Neviem, mala som sýrske, džungarské aj roborovského.
Tie roborovského raz aj cez treskutú zimu vonku na balkóne, niekde som sa dočítala, že to zvládnu a že im pekne narastie zimný kožúšok inej farby, aj narástol, úspešne prezimovali, hoci som bola presvedčená, že nemajú šancu a že som ich nechtiac zabila, lebo mi to proste prišlo, že v - 20 to nezvládnu.
Ale zvládli bez problémov a občas dokonca vyliezli na povrch a niečo zobli.
No všetky tieto moje hlodavce mali obrovské priestory na život a do cca ¼ mali piesok, hlinu, korene, podľa druhu, aký som práve chovala.
Odpověď na příspěvek uživatele HelaS z 12.12.2023, 01:53:04
Jemine, to nie, v zime by to tam nedali, to je 900-1200 mnm, tam sú v zime trojmetrové záveje, kdeže, to by mi ani nenapadlo skúšať, tam v zime by boli aj ohrady zafúkané a polámané a koníčky by hneď zišli do doliny 😀
Tiež by ich nebolo možné napájať a hlavne, ja by som to tam v zime nedala.
Alebo by ich ubili bežkári, nestretla som ešte agresívnejších ľudí, ako bežkári, keď stretnú kone.
Milan zo Sihly mi hovoril, že hucule vedia vyhrabať starinu spod snehu tak do pol metra, max meter.
Odpověď na příspěvek uživatele bassrock z 12.12.2023, 08:30:59
A to ani nie, práveže, ani historicky na zimu kone neboli vonku, mali však menšiu cenu, než dobytok, ktorý dával mlieko a mäso a aj ťahal, takže dostávali zvyšky od dobytka a nejakú slamu, alebo sečku z nej, niečím zaliatu a zmiešanú s repou, niekedy aj s odpadom z kuchyne.
Nikto by ich v snehu a zime nešiel niekam loviť do hôr, ak ich potrebovali, boli po ruke, pekne stáli priviazaní v chlieviku, v smrádečku 🙄
Aj straty by v zime boli asi väčšie, hlavne na žriebätách, ohrady často boril sneh, atď.
