Příspěvky uživatele

Vďaka za skúsenosť, odkiaľ sa tam ale čmelíci vzali, v klietkach?

Dr. Joe Bertone pri tomto probléme u valachov radil zaradiť do stáda dominantnú kobylu, takú tú sviňu, čo každého bude prudiť a prudiť, mrchu, hnusobu.

 Má takú teóriu, že kastráti nejak nevedia, čo sú a kto sú, ako genderovo, úplne som to nepochopila, no tá dominantná kobyla celkom pomohla, z toho čo nám prezentoval.

Inak ako som vzala svoju starú Flóru z ustajnenia, zistila som, že si tiež prestala ľahať- toto je často problém kobýl-šéfok stáda, sú stále v strehu. Ale našťastie nepadá a nerozbíja si nohy a nevybíja o žľab zuby, ako sa často deje.

Ďakujem 🙂

Ženy drahé, úplne šialeným riadením osudu to vyšlo tak, že moje kone sa toho roku v Kojšove a na Holi pásť budú, sťahujem ich budúci týždeň.

Keď človek niečo strašne chce, ono sa mu to splní.

Ale potom si s tým musí poradiť, že áno 😄

Nebude, on iba vykukol na trať a bolo to, škody žiadne, na vlaku a železnici, vlak ani nezastal.

Tam vlaky spomaľujú, lebo vchádzajú a vychádzajú z neslávne známeho Ťahanovského tunela, kde ľudia ukončujú svoj život z celého širokého okolia a pravidelne, všade sú tam povešané  cedule “Tvoj život má zmysel” a tak podobne.

Ako, proti gustu nič, ale keď okolo nás prehučal rýchlik a predtým zatrúbil…mno, tento spôsob by som si ja teda nezvolila, brrr. 

Škoda na vlaku nie je, takže z toho problém nebude. 

A poobede tam ešte musím ísť s kafileristom, mno, čistá radosť.

Ráno nakŕmite, poobede kafilérka. To je život s koňmi v kocke.

Moje ráno začalo koňom, ktorého zrazil vlak, kôň bol kamoškin…

Normálny deň (moja piatková služba=mŕtvola takmer vždy), kecali sme, ona u nás pracuje, keď jej niekto volal, bola to polícia, ona ani nevedela, či to je jej kôň a kde je druhý….no, som celkom odolná, ale tón, ktorým plakala a vrieskala skoro u mňa tiež spustil hysterický záchvat….životný balans, njn.

Aspoň, že dostal zásah rovno do hlavy a skotúľal sa mŕtvy dole násypom.

Nah 😢

Pár ešte v začiatkoch uletelo, ale to štýlom frrrrnk už po otvorení dverí, mala som veľa kohútikov, takže atmosféra bola vo vnútri veľmi nervózna, sliepočky sú pokojné, oni nepobiehajú, vyjdú von, tam sa niekde učupia, chvíľu tam čakajú, potom sa vždy kryjú vegetáciou a v podstate sa potom vydajú na okružnú cestu okolo chatky, tá stojí na pieskovom násype a tak sa tam potom niekde zapopolia a ľahnú si, vystrú nohy a chillujú, občas niečo zobnú, keď idem okolo vyjadrujú sa k tomu, keď ich nevidím, ozvú sa, keď zapískam.

Obzvlášť kohúty sa dokázali vrátiť aj keď omylom zašli do džungle vedľajšieho pozemku, jeden sa vrátil po 4 hodinách, presne a neomylne k mojim nohám (kopala som hriadku), ten druhý, aj keď boli zavreté dvere jasne dával najavo, že by chcel ísť dnu… Sliepočky niekedy prídu dnu, niekedy ich musím pozbierať.

Oni náhle otočili po tom, čo raz tak smelo vyšli von a začalo mierne pršať, držali tam formu dve hodiny a potom som ich pozbierala a odvtedy už žiadne lety neboli.

 A samozrejme stále sa s nimi rozprávam 😀

Keď u nás skončí obdobie prívalových lejakov, tak ich skúsim cvaknúť, len oni majú fakt dobré maskovanie a neviem, či ich bude vidieť, no chodia mi hrabať aj do mrkvy, tak tam ich vidieť je 😀

Tak ako ehm, životný balans u veta pracujúceho na klinike nehrozí, takže do toho sa zapojiť nemôžem 😀

Ale samozrejme držím každému palce a súhlasím, že čím je človek starší, tým viac si tak nejak začína vážiť svoj čas.

Len až ako Bobca napísala o tej pérdeli mi došlo, že mi to bolo stále divné, že aj v termo veciach všetko ok, teplučko a ona stále studená, až ľadová 😀

Tak prdel mám studenú, to hej 😀

V chatke, pasú sa iba keď som tam, naučili sa chodiť von a tam si hľadia svojho, vedia sa aj vrátiť, alebo sa nechajú zodvihnúť a odniesť domov, neodlietajú.

Ako osobe s tlakom maximálne 120/80, väčšinou 90/60 mi nikdy zima nebola, hmm.

Nuž, nemyslím si, že kone zo Staromáku sú spokojné, rovnako ako si nemyslím, že sú spokojné kone v Zakopanom, tie čo ťahajú turistov na Morskie oko (odporúčam peší výšľap v lete a aj cestu dole), väčšina lesáckych koní, kone v cirkuse… 

Sú pokojné, to asi áno, ale spokojné? Aký by na to mali dôvod? Raz nám v národnom žrebčíne vysvetlili, že štondy sú pre kone výborné a kone ich milujú, lebo keď im občas niekde od práce ujdú, tak že sa tam vrátia a že tam dostávajú žrať a je to pre nich eňo ňuňo 🤔

Ja mám rada folklór aj tradície, no bez niečoho by sme sa už aj obišli. A iste, pastviny, tak určite, no. Pastviny v horách, ideálne, to znie tak dobre. Asi ako cirkusové kone…kamarátka má jedného u seba…po vyvedení do výbehu s trávou sa z toho zrútil a po troch dňoch nonstop krúženia do kolečka ho radšej zase zavreli do boxu, kde si “spokojne” žerie. Ale tiež si vypočujete, ako mimo sezónu oddychujú na pastvinách a blabla.

Je 26 °C a ja už trpím, neviem si predstaviť, keď bude 36, to budem asi žiť v pivnici 😢

Flóra nevydrží vo výbehu ani do 9:00, mno, teším sa preveľmi. Neznášam leto, fuj.

Znášam ho lepšie, keď rastú huby a lesné plody, ale inak 👎 👎👎

Minulý víkend som bola na planine, neznačene, po skalách rovno hore, rastie tam také všakovaké kvítí, hlavne taký žltý bazmek nejaký, čo býva v  aj v skalkách.

Na druhý deň som sa opäť vyhádzala, horšie ako v marci, príšerné svrbivé vyrážky, ktoré potom prešli do štádia fialových škvŕn a teraz sa tvária, že miznú (ale beriem Prednison a antihistaminiká).

A samozrejme mi bolo povedané, že som alergická na niečo zo skál/planiny, ale ja fakt neviem…úplne sa mi tomu nechce veriť, lebo vzorec distribúcie tých vyrážok je rovnaký, ako v marci, nemám nič na tvári, na rukách od lakťa dolu, kde som nemala odev a od kolien dolu (mala som dlhé nohavice), na kotníkové topánky som odvtedy nenabrala odvahu, takže okolo členkov výnimočne nemám nič.

Mno, noc predtým ma svrbel jeden ten členok, stále sa to ešte úplne nezahojilo…a potom boom…

A ešte som ráno jedla prepeličie vajcia, lenže tiež nie prvý krát mv živote…neviem, asi urobím ešte jeden experiment….keď sa niekedy toto zahojí.

Včera som bola na túre vo Volovských vrchoch a nič, takže odevom to nebude, ale tomu som ani nikdy neverila, lebo na turistiku nosím vždy to isté, pohodlné, staré a osvedčené oblečenie.

A vy ako, zdravé ste? 

Jj, ale to doma nevysvetlím, som z rodiny zdravotníkov a všetci sú paranoidní 🙃

Vajcia už sú všetky pekne kropenaté a s normálnou škrupinkou.

Akurát mi zmizol kohútik, nie že by mne a sliepkam chýbal, ale je to divné 🤔

Pokiaľ niečo neobsahuje lepok a laktózu, trávim to výborne, vajec som sa neobávala, ale doma do mňa stále hučia, že salmonelóza a blabla a mne sa nechce vysvetľovať o salmonele nič, lebo by to bolo zbytočné mrhanie energiou, no predsa len, je to prvý krát, čo chovám niečo, čo tie vajíčka aj produkuje a ja ich chcem konzumovať.

Ale kedysi dávno tetky na trhu tiež nemali tie vajíčka v chladiacich boxoch, že áno 😀

coturnix - teplota je v teplých dňoch aj +28 °C- ale toľko ukazuje teplomer na stene, no zase niektoré vajcia znesú na betón, niektoré na piliny, či do slamy,  pôvodne mali mať rezidenciu 2,5 x 1,5 m, lenže som kúpila krátku dosku a tak majú voľný prechod do chaty, ale je to chatička na náradie a prepeličiareň zároveň.

Podlaha je betónová a pomerne chladná, oni majú také miestečká, kde sa radi zdržujú, tak tam majú piliny a krabice so slamou, tie radi okupujú, aj tam som našla vajcia.

Piesok majú, grit nie.

Oni sa naučili chodiť von z chaty keď som tam a tam si vždy čosi zobkajú- pomálo, skôr zo zvedavosti, radi lovia hmyz - Varaxi- tak ale oni práve po návrate z vonku sa do jedenia pustia veľmi rúčo, tie rastlinky skôr ozobávajú akože na skúšku, občas nejaký hmyz, že by sa sýtili zeleným to nemôžem povedať, čumím na nich hodiny, vonku aj dnu 😀

Včera sme mali kalamitu, tak tam idem dnes, uvidím, dám vedieť.

Buggyra- ooookej, tak to sa asi nemám čo báť. Chuť vajec je výborná 👌

Mám 6 prepeličiek, k nim jeden kohútik, lebo mi je ho už ľúto dať preč.

Mám ich od veku 1+ týždňa, v 6-7 týždňoch začali znášať, v podstate pred pár dňami a všetko ok, len som včera večer našla dve vajíčka s kožovitou, bielou škrupinkou. Nie som si istá, či nepochádzajú od jednej z tých 6 týždňových. 

Prepelice majú veľkú rezidenciu, je tam teplo, osvetlenie je intímne, od mala mali štartér, od adekvátneho veku zase kompletnú zmes pre prepelice v znáške, podľa mňa im nechutí, tak som kúpila ešte jednu, sypkú, pre nosnice, ani z tej nie sú nadšené, hoci uzobnú aj z nej, chudé nie sú, sú veselé, chodia sa aj pásť na zelené.

Tak čo myslíte, chýba im vápnik, či niečo iné, či ešte mám počkať? 

A chcem sa ešte opýtať na zber vajec, nie som schopná zbierať každý deň, vadí to nejako konzumu, keď tam ležia trebárs 24-48hodín?? 

Včera sa stalo ešte to, že keď som bola v chate a mala som zavreté dvere, zrazu som počula, akoby na chatu niekto zvonku trieskal drevenou palicou. Divné údery dreva o drevo, fakt silné. Ale keďže som po príšernom týždni a môj mozog vyzerá ako ementál, nejak som to prešla s tým, že to asi vietor…kým som sa z boku chatky nepotkla o dosku, ktorú mystické zviera zubami a drápmi, ktoré je tam vidieť, vytiahlo preč. 

Nie je to divné, dobýjať sa k prepeliciam, keď som dnu?

Mystické zviera samozrejme prikrmujem, včera som mu kúpila kuracie trupy, jeden som vyložila na taký veľký kameň, skoro pri plote susednej džungle a druhý som hodila rovno tam.

A kým som si naťahovala šľachy na prdeli kopaním, trup z kameňa zmizol. 

Myslím, že mystické zviera ma trolí a vôbec sa mi to nepáči, asi mu nabudúce donesiem mäso z Tesca, muhehe.

Ha! Moje prepelice včera zniesli 5 vajec! 😍

Prepelíc, myslím sliepočiek nakoniec zostalo iba 6, 2 mi uleteli a už som ich nenašla, zvyšok boli kohútiky. K chovu som pristúpila existenciálne, teda, koho páli dobré bydlo, nech sa páči, tam je príroda (rozumej z jednej strany džungľoidná záhrada a z druhej step).

Niečo som rozdala, ostali dva kohúty, dve sliepky im nechcú podržať a znervózňuje to celý kŕdeľ, takže som včera obom kohútom zamávala a išla niečo robiť. 

Jeden preletel do džungle, druhý sa kdesi motkal, motkal, potom ale jasne dával najavo, že vie, kde je doma (a kde má ženy) a že ho mám pustiť dnu. Nuž, pustila som, génius si zaslúžil, že áno.

Kopanie hriadok ma bolí, bolia ma akési neznáme svaly, či šľachy, ktoré smerujú od sedacích kostí ku kolenám, ale bolia ma tak, že občas chodím iba s oporou, sakra, keby aspoň kríže to boli, ale nie, sú to šľachy na pérdeli 🙄 No a celý deň tam behali hore dolu jašterice, samce , takže stále niečo šušťalo a tak. Keďže kopanie hriadok ma bolí, trvá mi to strašne dlho, potom ešte sadiť, že…no, proste, po 4 hodinách som neveriacky sledovala, ako dolu kopčekom schádza prepeličiak, až zišiel úplne dolu, rovno k mojej nohe a že on by mi teda ako pomohol s tými hriadkami.

Ako to zviera s mozgom veľkosti špendlíkovej hlavičky toto dokázalo, to netuším, každopádne, putoval domov, lebo uznajte, podal heroický výkon, pretože to je fakt džungľa a nuž…wow.