Za mňa zatiaľ najkomfortnejšie sedlo na dlhú jazdu, ktoré som mala pod zadkom, bolo zaldi vila’s. Medzi vytrvalcami dosť obľúbené v jednom období, možno by ste našli aj v inzercii. Do dvoch hviezd vo vytrvalosti mám odjazdené čiastočne v tej vile, čiastočne v drezúrnej wintec isabel, v tej som fakt doma. Poznám ľudí, ktorí jazdia 120-160 v ľahkom sede a v sedlách na štyĺ skočky, takže asi sa to dá, ale zrejme majú kolená v skvelom stave. Poobzerala by som sa v inzercii aj po westernoch bez hrušky, nenapadá mi teraz ako sa tým sedlám hovorí, ale tiež by mohli byť fajn. Ale hlavné je to, aby sedlo ozaj sedelo, ako jazdcovi, tak koňovi. A všetko treba doma dôkladne odskúšať a pripraviť sa aj na to, že sa počas tej dlhej tíry vyskytne problém.
Klusák potrebuje priestor, pretože sa neunesie. Ak ho budete nútiť cválať na malom kruhu, bude padať plecom. Niektorí experti si takmer ľahnú ako motorka. Malý kruh pre klusáka je bežný kruh pre teplokrvníka.
Dôležité je v provom rade klusáka naučiť sa uniesť v kroku a kluse. Kým nebude kôň schopný chodiť v kluse ohnutý, teda pekne za nosom, krku, nebude padať plecom, vnútorná noha si bude podšlapovať, nemá zmysle začínať s cvalom na kruhu, bude to nepríjemné pre všetkých zúčastnených. Takže ohábať, uvoľňovať, nebála by som sa zapojiť fyzioterapeuta a tiež prácu na dvoch lonžiach.
Tréner je skvelá rada, neviem však, či každý tréner dokáže pracovať s klusákom.
Niekotré typy koní, prepokladám, že je to úhlom lopatky, ale aj hlavou (niektoré kus sú skrátka tak poctivé, že do toho cvalu nepôjdu, len za cenu nejakého totálneho vnútorného stresu). Uvediem príklad - môjmu je to jedno, nacvála z kroku (jasne, nie je to pekný cval, je to také rozložené niečo, z čoho si prechádza do klusu, ale je schopný cválať aj pomaly), kolegyňa v stajni cválať nevie, je stále v kŕči a tempo má príšené. Pritom v dostihu skákal ten môj hocikedy, kobyla bola viac poctivá.
Existuje licencia typu tréner-majiteľ, ktoá oprávňuje trénovať snáď 5 dostihových koní. Na tú stačilo preskúšanie z dostihového poriadku a podpis od nejakého A trénera. Podmienky vám povedia na JC, kde sa o licencie žiada.
To, že sa niektoré choroby nediagnostikovali neznamená, že neboli. Napr. artróza predsa nie je žiadna novinka, akurát sa zlepšili diagnostické metódy a majitelia sa viac zaujímajú. Kým boli kone “všetkých”, tak sa ten chromý buďto poslal do salámy, alebo niekam sa odložil. Teraz majú ľudia jedno zviera a viac si dajú záležať na tom, aby vydržalo v dobrej kondícii čo najdlhšie. Samozrejme, aj tí, ktorí majú tých koní viac.
Ano, byla jsem s ním na klinice, vidělo ho více veterinářů, ale každý říká něco jiného
A videl nejaký veterinár ten pohyb, ktorý vás znepokojuje? Lebo to by som riešila s ortopédom ako prvé. Vy asi doma ťažko poznáte, či je to od toho úrazu, alebo sa tam pridružilo niečo ďalšie.
Zlatíčka, dostala som možnosť sem napísať nejaké články.
Tak čo by vás zaujímalo- na začiatok, povedzme?
Dík z feedback! !
Ja by som sa asi tiež prihovorila za odčervovanie, väčšina ľudí stále čerpá z článkov mvdr. Švehlovej, ktoré majú už hádam aj cez 10 rokov. Menia sa aj dostupné produkty, aj sú nejaké nové poznatky, aj by mali zaujímali veci typuo odčerováky vs. nejaká ekológia, atď. To by bolo skvelé.
Zvieratá spásajú väčšinou trávu? Kde prosím vás? Možno tak v zahraničí. Priemerný chov zvierat znamená, že sa to zviera v maštali na roštoch narodí(hlavne ošípané a sliepky) a nikdy odtiaľ nevystrčí nos. Chovy, kde majú zvieratá voľný prístup k strave sú naozaj minimálne a skôr “hobby”, než ozaj komerčné-teda určené na nejaký biznis pre supermarkety. Trávy rozhodne dosť nie je, kravy žerú predovšetkým senáž a siláž, ktorá obsahuje aj napr. mladé obilie, kukuricu, lucerku, sóju, to nie je pokosená náhodna lúka. Aby mali dosť mäsa a dojili dosť mlieka, potrebujú naozaj energeticky bohatú stravu.
Riešenie je ozaj neplytvať, stravovať sa predovšetkým lokálne, ale tam ešte spoločnosť nedospela. V zahraničí je bežné, že v supermarkete sú vyložené vajíčka s cedulkou, že to odchoval Franta z vedľajšej dediny, v Čr nexistuje, aby sa tam niekto taký vôbec dostal.
Jasně, majitelé vrážejí do koní desetitisíce měsíčně, aby je pak v dostihu nechali zabít. Fatální případy se počítají v jednotkách procent, rozhodně to není desetina.
Mimochodem, vím o třech utracených koních, všichni si zlomili nohu ve výběhu. A tuším, že se to “podařilo” i inkriminovanému Železníkovi.
Do štatistík sa ale nedostanú kone, ktoré “iba schromli”, alebo boli utratené doma. Za mňa každá jedna úprava prekážok, aby boli bezpečnejšie-menšie priekopy, lepšie doskokové hrany, čitateľnejšie prekážky, sú len dobre. A to vravím ako dostihový fanúšik.
