Podľa toho, čo som prečítala od skúsených chovateľov, oplodnenosť alebo skôr životaschopnosť začína klesať až po 14. dňoch a po 20. dňoch je už len 50% oproti počiatočnému stavu.
Ja by som sa toho nebála, lebo niekoľko vajec bude 14-dňových, ale väčšina čerstvá. Aj keď by som vyberala tie najčerstvejšie vajcia.
Dnes ma po otvorení dverí na izbe, kde mám liaheň, privítal riadny zápach, nič nové som ale v liahni nevidela, ale keď to neprestávalo (veď prečo by aj malo), začala som vajcia skúmať a zistila som, že jedno z tých voskom lepených vajec prasklo a práve ono tak smrdí.
Vôbec sa mi do toho nechcelo, ale otvorila som ho. Obsah bol čierny, neskutočne smradľavý a vajce "sprdkavené", ale nebolo neoplodnené, lebo nejaké počiatočné vývojové štádiá podľa vzhľadu museli prebehnúť.
Rozhodne som v tomto prípade nič nezachránila a aj to je možné, že som oblepovala už mŕtvy obsah.
LIaheň som vyčistila. Uvidíme. Som zvedavá na to druhé vajce.
Z toho popisu mám skôr dojem, že so susedmi zatiaľ nemáte problém, keď dianie nekomentujú, len mlčky trpia 😉a asi ani plot susedia nepreletujú, aj keď píšete, že preletujú (- dúfam, že Vás trochu humoru nenahnevá a neurazí, píšem príspevok v dobrom). Máte problém s perličkami.
Priznám sa ale, aj mne by to na mieste susedov nepríjemné bolo, ak sa to deje pravidelne a ak by moja susedka nepreukázala ústretovosť v tom, že perličkám ostrihá krídla (radšej len jedno krídlo).
... do pití jsem koupil Suplexan(Mikros a podobný sypký mi nežraly, ve směsi zbejvala) na silnější skořápku. Od tý doby mám tak nějak pokoj..
Aj ja som prvý raz kúpila Suplexan a zdá sa mi, že je veľmi účinný na silnejšiu škrupinu. A sliepka sa najskôr naučí požierať vajcia, keď sa vajce kvôli slabej škrupine rozbije.
Ako Suplexan dávkujete? Na obale je napísané dosť neurčito 1 ml na 1-2 l vody niekoľko dní.
Vidím, že nik neodpovedal, a ja nie som chovateľom týchto sliepočiek.
Kedysi moji rodičia istý čas chovali aj "liliputky", prekrásne drobné sliepočky s obrastenými nohami. Nevnímali sme ich ako čistokrvné, či boli, alebo neboli, neviem.
Radi lietali a boli veľmi pohyblivé. Boli to veľmi "prírodné" sliepočky, neustále si náchádzali nové a nové ukryté hniezda, my sme po tých hniezdach neustále pátrali. Ale aj tak sa podarilo jednej snaživej sliepočke vysedieť napokon potajomky kuriatka. Proste na čas zmizla a objavila sa s kuriatkami.
Asi majú dobrý zrak, či nie? Keď pozorujem sliepky, vidím, že niečo zobú z rohrabnutej zeme, ale vôbec nevidím, čo. Oni tam ale niečo musia vidieť, čo ja nevidím!
Vďaka za odpovede. Určite dám vedieť, čo sa vyliahlo a či sa vyliahli tieto "opravované" vajcia. Niektoré vajcia som už na základe presvietenia vyselektovala. Do niektorých nevidím, lebo majú hrubú či tmavú škrupinu.
"Já bych kvočnu z hnízda nesundávala. Nechte to na ní. Podle mě když to ponechate na ní, tak toho tolik nerozslape. Ona hlady neumře. "
Keby som ju mala oddelenú, asi by som postupovala podľa Vašej rady. Ale nemám. Priestory mám obsadené sliepkami a väčšími kuriatkami. A navyše, chcela som ju mať na inom mieste, ale chvíľu sedela, no potom z vajec zišla a posadila sa kdesi, kde ani vajcia neboli.
Veď už o 3-4 dni by sa mi mali začať liahnuť, už to nejako "po starom" vydržíme - ja aj kvočka. Do budúcna sa pokúsim zariadiť inak. Ale niekedy má kvočka iné plány ako ja, a aj teraz to tak bolo.
Podložila som vajcia pod kvočku. Každý deň ju raz dávam dole z vajec, aby sa najedla, napila, vyprázdnila, ..., zistila som asi v polovici inkubácie, že jedno vajce bolo preliačené (ako keby pazúrom kvočky), krv ale netiekla, ale neviem, kedy poškodenie vzniklo. A potom včera, v 15-sty deň inkubácie som vyberala kvočku z hniezda a pri vyberaní jedno z vajec vypadlo a tiež jemne praskla škrupina.
Obidve vajcia som na poškodených miestach zalepila roztopeným voskom a vložila do liahne, nie pod kvočku, bojím sa, že kvočka by tie poškodené vajcia mohla ešte viac poškodiť, ak na ne stúpne.
Veľmi držím palce, aby to kuriatka zvládli. Myslíte, že kuriatka majú reálnu nádej na vyliahnutie? Môžem/mám ešte niečo iné urobiť?
Zdravím Vás. Na FB som sa stretla s alternatívnym spôsobom liahnutia (v liahniach), s liahnutím bez dodávania vody, s "liahnutím nasucho".
Pri tejto metóde liahnutia všetko prebieha tak, ako pri bežnom liahnutí, kde sa vlkosť sleduje, rozdiel je v tom, že voda sa do liahne nepridáva, a keď sa vyliahne prvé kuriatko, vlhkosť sama stúpne, len potom sa už liaheň nesmie otvárať, min. 24 hodín a v priebehu 24 hodín sa zvyčajne aj kuriatka úspešne vyliahnu. Väčšina ľudí si takéto liahnutie "nasucho" pochvaľuje, sú však aj neúspešné liahnutia.
Použil niekto z tunajších prispievateľov túto metódu, ak áno, s akým výsledkom?
Rovnako. Je to dilema. Asi by som kvočne kuriatka nebrala. Ale možno kvočna sa čoskoro už rozhodne kuriatka nechať. To by bolo po probléme.
A keby ich kvočna už nechala: Keďže máte početnejšiu skupinu kuriatok mladších, tie by som ponechala v prostredí, kde sa majú kuriatka pohybovať po spájaní a pridala by som tie väčšie do "cudzieho" prostredia k menším.
11-týždňové kuriatka by s veľkou pravdepodobnosťou ani kvočka nechránila, z mojich skúseností - kvočka kuriatka už oveľa skôr opustila. (A potom práve ona bola tá, čo najviac klovala svoje kuriatka.)
Ak by som mala voľný priestor pre kuriatka (ideálne taký, aby na seba aj obe skupiny videli), tak by som ich nechala oddelene, kým nedorastú do veľkosti mládok, aby sa veľkostne príliš nelíšili pri spájaní. Klovanie úplne neprestane nikdy, pretože sliepky tak prejavujú svoju nadradenosť a vyššie postavenie v kŕdli.
Tiež som sa bála spájania mládok so sliepkami. Cez deň boli už cca 3-mesačné mládky so sliepkami spolu, lebo majú k dispozícii pomerne veľký priestor s možnosťou nájsť si aj vlastný bezpečný úkryt (časť záhrady), ale bála som sa, čo bude v noci, hlavne nadránom, kým ich neotvorím.
Nakoniec som spájanie mládok s ostatnými vyriešila tak, že v kurníku (je to murovaný kurník) mám pletivom oddelený priestor pre sliepky, ktorý som uzavrela, kým boli kuriatka menšie. Kuriatka sa naučili spávať vo svojej časti, sliepky tam, kde spali pôvodne. Neskôr som už dvere nezatvárala, a rastúce mládky sa postupne dobrovoľne presúvali ku sliepkam. Asi to vnímali ako honosnejšie miesto. Teraz už spia spolu.
To sú moje skúsenosti. Možno iní Vám poradia lepšie a majú vyskúšané iné finty.
Aj ja veľmi ďakujem za všetky sympatické snahy majiteľov a adminov vyjsť novopríchodzím z Ifauny v ústrety, aj za túto iniciatívu o odkúpenie diskusií z Ifauny, aby sa mohli ďalej využívať.
Ak by išlo o čistokrvné zviera, určené na šľachtenie, vyberala by som podľa toho, nakoľko kohút zodpovedá kritériám plemena, podľa veľkosti, ale aj povahy a ak by som poznala sliepku, z ktorej vajíčka sa vyliahol, zoihľadnila by som podobne aj charakteristiky sliepky. Ale aj kvokavosť sliepky, či je, alebo nie je žiaduca.
U mixnutého by som si vybrala vyspelého, silného, zdravého, neagresívneho a nie veľmi ťažkého kohúta. Skôr ľahšieho. Pre mňa pekného. A takisto by som prihliadala na kvokavosť matky (niekto kvočky chce, niekto nie), dočítala som sa vo vyjadreniach chovateľov, že kvokavosť sa dedí.
A ešte jedno som si všimla: Kohúti majú rôzne hlasy. Niektorí kikiríkajú celkom smiešne. Ale aj to viem, že niektorí kohúti kikiríkajú neustále, iní menej často. Niektorí dlho, iní len krátko. Problém je, ak ich je 7 spolu, niektorí sú menej aktívni len preto, lebo sú nižšie v hierarchii a ak by v kŕdli neboli "podriadení", rozkikiríkali by sa. Ale predsa by som zohľadnila aj kikiríkanie.