Příspěvky uživatele

tak dám aj fotečky - teraz sa sťahovali tak GAS by rád pomáhal ☺

odkážem ☺

Lily - tiež som asi masochista ☺ Dlhosrsté kólie sa mi páčia od malého mala - a za celý život som sa k nej akosi neprepracovala - vždy skončím s niečím úplne iným - ako vzhľadovo tak povahovo (dalmatín, larador, moskovák a kopec krížencov) No vždy som vyberala podľa aktuálnych požiadaviek - napr. záchrana vyhodeného šteniatka, jedine krátkosrsté plemeno - to ešte moja mama dovolila týmto spôsobom, potom dobráka psa k deťom, teraz potrebujeme strážiť dvor … Dcéra vždy chcela dogu - tak mala akože dogu (bohvie kde to zohnala) teraz dospelá zabezpečená s domom si chcela konečne kúpiť DOGU a zmilovala sa nad rotvailerom vyhodeným na benzínke - tak sa doga zas odkladá. Zobrať toho rotvíka bola teda odvaha - v živote som nevidela tak psychicky zničeného psa (a to mal vtedy chudák asi len 6 mesiacov). Tri týždne ho na venčenie museli nosiť na rukách - nechcel vôbec vyjsť z bytu - aj z pelechu v byte sa pohol z pozície ležmo asi až po troch dňoch. Nenormálne ale asi pomohla tá staručká akože doga - chúvička na pohladanie. Teraz je z neho už iný pes - závislák na aporte, stále k cudzím má rešpekt, ale keď sa oťuká je to maznavé treštidlo - len sa nesmie hladkať po hlave. Ale ja tvrdím, že x-krát si vás ten správny pes nájde. A pre rotvíka to iste tak malo byť - myslím, že keby ho oni nevzali tak ho uspia. Mimochodom - rotvajler bol v celej našej rodine pes, ktorého by sme nechceli ani zadarmo a ono to je v zmysle zariekaného chleba najväčší krajec. Tak to len na okraj k vyberaniu plemena … 

a kólia dlhosrstá ? Aktívny, rodinný, inteligentný, super k deťom …  No viem “vlk” to nie je … Z tých dvoch, ktoré máte vo výbere - no ja neviem poznala som iba pár jedincov - a akosi ani jeden mi k vášmu zadaniu nesedí. No ak by som mala vybrať ja z tých dvoch (pre vás) tak skôr BŠO - ale ozaj veľmi záleží na konkrétnom jedincovi a ako vždy od výchovy, ktorú dostane

Impact - veľa síl… Ako každý píše- už sú spolu a nič nebolí - iba vás dušička. Sledovala som priebeh - tešila sa, že je to na dobrej ceste, ale… No asi ten problém bol nad ľudské sily. 

Bože môj - ja som asi stará baba z inej planéty. Načo niečo takéto niekomu je? 99% ľudí iba na “parádu” že majú niečo iné ako ostatní. Ako sa dá kupec preveriť? Duplom keď sa bavíme o tisícoch čo v tom lietajú. Porozprávam sa s nimi, oni mi opíšu krásny dom, pozemok, pochvália sa že peniaze nie sú problém … ? Ozajstní milovníci divočiny a prírody sú málokedy majetní - tým na peniazoch až tak nezáleží (asi ani nemajú čas a chuť ich vo veľkom zarábať). Radšej sa túlajú po horách a dolinách. Taký čo má tisíce na “exkluzívny" doplnok vie NIČ o chove, potrebách, podmienkach atď. Asi som mimo, ale nechápem prečo a načo vyrábať xy šteniat, ktoré málokedy čaká dlhý a spokojný život. Asi žiadne zviera nemá toľko podôb ako pes - ozajstný milovník psov si určite dokáže vybrať z bežných (alebo trochu menej bežných) plemien. Takéto špecifické druhy by mali podľa mňa ostať iba v registrovaných riadne preverovaných chovoch. Pred pár dňami bola v TV  správach reportáž o akejsi súkromnej zoo (asi na orave) - naozaj pekná, veľa exotických zvierat. Pán majiteľ na plné ústa povedal, že tigricu už majú kastrovanú, pretože už nie je problém tigra v zajatí rozmnožiť, ale je brutálny problém tigríčatá umiestniť - a že teda fakt zbohatlíkom to do rúk nepatrí. Asi sa nás dosť zhodne na tom, že teda radosťou by som neplesala, keby si sused zmyslel chovať tigra na záhrade. A rovnako by som neplesala radosťou ani z vlka, medveďa alebo aj tohoto “vlko-psa”. A asi to súvisí zo skúsenosťami, ale mnohým “psíčkarom” by som nezverila ani čivavu 

Pri kozách musí byť plot vo forme tenisového kurtu a aj to nie je istota… Som počula jeden super názor, že koza je jediné zviera spokojné na reťazi - a po skúsenostiach tomu akosi dávam za pravd, napriek tomu, že som zásadne proti privezovaniu čohokoľvek - aj pes na vodítku je pre mňa len bezpečnostné opatrenie, asi preto sa vždy snažím vychovať psa tak, aby nebol problém s jeho voľným pohybom. Samozrejme iba tam, kde si to môžem dovoliť - našťastie bývame viac menej v pásme lúk, lesov a polí a tak venčenie v civilizácii je zriedkavé a vykonávame ho iba z dôvodu nutnej socializácie a učenia na rôzne podnety

vy ste snád celá ja - aj u nás chodí k “susedom” ala dom hrôzy - za 10 rokov tam nik nebol - cakáme, že nám ten ich dom spadne z polovice na pozemok - to že trávu a burinu tam máme u nich do výšky dvoch metrov už radšej prehliadam. A neviem tie čo z toho chcú vytrieskať - kupcov by bolo, ale oni ani predať ani sa o to nestarať - Lozia tam iba všetky mačky z dediny - vrátane toho nášho Casanovu

My sme začali s husami po kozách. Chceli sme niečo na kusisko pozemku na spásanie. Prvý nápad boli KOZY (to vymyslel priateľ bez mojej “odbornej” rady) No a to bol nápad za milión - pásli sa, ale hlavne na susedových stromčekoch. Nakoniec sme po dvoch rokoch kozy darovali - chovateľovi v dedine - celý šťastní, že si ich vzal. No a po kozách prišli húsky - je to oveľa lepšia kosačka, aj keď zas sú viac ohrozené líškami. Ale náročnosť je minimálna - pri kačkách a sliekach je to vlastne jedno a husi aj strážia. Synátor má najradšej zo všetkej “hávede” čo chováme práve husi - piple si ich zvyčajne od vajíčka. 

Náš kocúr to robí presne ako u Zrzavci - pribehne a mraučí kým niečo nedostane. Nasypať pár granulí mi ale trvá tak 2 minúty, a to sa ešte minútu mordujem s otvorením vedierka 😀. Ono ten náš Ričí je spolovice asi pes - keď prichádzame domov tak nás beží privítať ku bráničke spolu so psom - a to už nosím v kabelke vždy nachystané “mňamky” ktoré dostanú za privítanie - obaja. Potom zmizne a pribehne si zas až keď je hladný (alebo mlsný) a mraučí za dverami kým si ho nevšimnem. A ak je doma tak tiež schytáva aj pár “kopačiek” lebo proste osmičkuje pod nohami - ale je to naša zatiaľ najlepšia mačka - aj keď asi trochu rozmaznaná 

Pes a mačka - môžu spolu fungovať - ale je to skôr výnimočné. Najčastejšie je úspechom ak sa “znesú” - a pozor aj mačky vedia byť potvory! A aj naučiť spolužitie psa a mačky chce kus práce - verte mi. Náš kocúr využíva ochranu u nášho psa, ale dcérine šteňa (no už nie úplné mimino) už schytalo riadny driapanec do ňufáka, a to sa fakt chcelo iba hrať. 

Ilja - ako mu chcete pomáhať mačaťom? Pes je pes, mačka je mačka - pri dobrom mangmente si dokážu spolu zvyknúť - dokonca sa aj “kamarátiť”, ale zrovna prototyp priateľstva to nie je… Nakaziť sa niečím asi aj môže, v závislosti od zdravotného stavu mačaťa (a od vakcinácie ako psa tak mačky).   

allis - ako napísala hmn. A hlavne riaďte sa sedliackym rozumom. Tabuľky sú tabuľky - realita je realita. Každý je iný. Mala som šteňatá, ktoré som kŕmila málo a často a mám aj terajšiu, ktorá v piatich mesiacoch prešla na jedno kŕmenie denne - najprv bola vychrtlina, ktorá inokedy ako večer nežrala (odmeny teda áno, ale z misky nie), teraz jej musím už dávať menej lebo akosi jej začína byť veľa 😉.

Ono presne záleží ako bude šteňa u chovateľa “vedené”. My sme brali našu tiež neskôr a bol to trochu boj - u chovateľky bola viac menej iba v kotci a asi mierne povedané šikanovaná od ostatných psov. Jedinú výhodu to malo vôbec “neplakala”, ani v noci. Ale bola bojazlivá - s tým ešte aj teraz trochu bojujeme a dodnes si neuveriteľne (agresívne)bráni jedlo - jediný kto jej vyberie aj kosť z tlamy som ja, inak ju musím kŕmiť samostatne - aj kocúr musí ísť riadne ďaleko ☺. Ale už vie, že zas kocúrovi jeho brať nesmie. Pamlskovať už môžeme aj dcérinych psov  - ale musíme deliť spravodlivo - všetkým zaradom . Niekedy sa však bežne dávali šteňatá až trojmesačné a žiaden extra problém s tým nebol   

Anonymní:

Když bude výběh dost veliký s dostatkem trávy a vody a nasypeme jim něco do zásoby, tak nevidím důvod proč by to nestačilo. Husy jsou poměrně nenáročná zířata. Spíš bych se bál predátorů. Když je nebudete na noc zavírat, nejspíš vám je něco sežere, když nebudou pod dohledem.

- pridávam sa! Skôr či neskôr ich niečo zožerie. A ešte malá poznámka - ony to tie husy zvládnu, ale na výkrm to teda nie je 

Za mňa je metóda navečer ich pridať do kurníka najjednoduchšia a aj najlepšia . A to som skúšala aj cestu okukávania, aj pridania len tak (to bola teda blbosť najväčšia - najprv sa sliepky pobili, večer som nové nešla pochytať 😊) Záleží aj od Vašich konkrétnych možnostiach. Teraz na jar nám to vyšlo tak, že sme iba nastrkali nové sliepky večer do kurníka, druhý deň sa čerti vonku ženili tak ostali všetky zavreté - a aj keď sa všetkých 10 nových natrepalo do znáškového hniezda - prežili všetky a vôbec nevadilo, že tam boli aj 4 biele. Tým, že boli asi zavreté dva dni aj do kurníka potom bez problémov chodili smé hneď aj keď spávali dlho v tom znáškovom hniezde - staré ich asi nepustili na bidlá. Ale utriaslo sa to bez problémov.

Aj my sme mali Gustíka (a Matildu) - ochočených mojkáčov. Synovi spávali s hlavou na jeho kolenách - chodili za ním lepšie ako psy. Gustíkovi som vyliečila hnusne hnisavé oko (veterinár radil sekeru) - obetavo si nechal oko umývať a mastiť … Vysedeli a odvodili si 8 húsat. Fungovali ako hlásiči pohybu na dvore. Bohužiaľ ich púť na tomto svete ukončila líška - dodnes na nich spomínam. Záhradníci tiež boli - hlavne milovníci kvetín - do plaču mi bolo , keď mi za pár minút bez dozoru zlikvidovali celú hriadku nádherne rozkvitnutých gladiol - už nikdy som také nemala… Ale veeeľmi sme ich mali radi. Tak vám fandím nech gustík robí radosť dlhé roky!

orionka 😊 Keď si tak spomeniem ja v detskom veku by som sa tam sama pýtala - rada som sa hrala na psa a stavala si búdy - len neviem či by mi tam rodičia pobyt zaplatili 

verun - susedia mali pitbulla Dolfiho- fakt zlatý, vychovaný, vycvičený pes. Miloval hladkanie, venčili sme spolu s našou labradorkou úplne na pohodu. Vodili ho na vodítku stále, raz ho napadol z ničoho nič voľne pustený yorkshire (ten si behal, štekal a útočil na ulici stále - páničkovi to prišlo asi roztomilé) - a Dolfi ho vyriešil jedným pol sekudnovým výpadom- chudák york to neprežil. Susedia mali patálie lebo pitbull. Mimochodom ten york sa raz zahryzol aj do našej laradorky, ale tá iba skučala a držala kým som yorka z nej nedala dole. Ucho som jej potom liečila mesiac. Na druhú stranu som ale videla na vlastné oči ako sa akýsi bull zahryzol do lýtka okolo idúcemu chlapcovi a nepustil! No hororová scéna - majiteľ psa vrešťal bil psa ale ten nepustil, uhryznutý vrešťal tiež. No to bola vtedy doba,kedy si všetci výrastkovia dokazovali silu tým, že mali bullíka. Pre mňa sú bull plemená naozaj len pre ľudí, ktorí sú predovšetkým veľmi uvedomelí, skúsení, vyrovnaní a schopní toto plemeno zvládnuť a ich energiu správne smerovať. Vedia to byť maznáci, ale aj stroje na zabíjanie - proste boli na to šľachtení. 

Dávala som zálohu, na týždeň, za šteňa už k odberu - len som mohla preň ísť až o ten týždeň - tak ako poistku, že teda fakt ho berieme a aj tak som mala obavy či som nenaletela. Obavy som mala napriek xy komunikáciám s chovateľkou, napriek fotkám a videám šteniatka. Ja by som teda určite nedala zálohu za nenarodené šteňa - proste mám obavy a podvodníkmi sa to všade hemží. Neviem ako teraz, ale ani za zápis do poradovníka sa nevyberali zálohy! Veď je to ako lotéria - nik nevie či a koľko šteniatok sa vôbec narodí. No a aj keď pre podvodníkov ani zmluva veľa neznamená, bez papiera by som o tom ani len neuvažovala