Zrzavci - to by zaujímalo aj mňa, resp. som si položila otázku, že to dnes ozaj ľudia žijú vo svete fantázie podporenej reklamou a romantickými filmami? Život na dedine nie je pre každého - ono aj tej roboty je tam oveľa oveľa viac ako v meste, kde si upracem bytík a polejem maximálne kvietky v kvetináči. V rodine tiež máme jednu osôbku takú, ktorá si kúpila záhradku (dosť ďaleko od jej bývania) z dôvodu, že bude mať ráno redkvičky pre deti na raňajky. Len akosi nedomyslela, že tie redkvičky treba posadiť, okopať, poliať a ešte aj po ne nakoniec ísť. Ono tá teta čo na bielom bicykli v kvietkovaných šatách s košíkom zeleninky v reklame ozaj vyzerá super! No naša osôbka po dvoch mesiacoch zistila, že tá záhrada potrebuje veľa času a ona ho akosi nemá a tak tam teraz robí jej mama - lebo už sa sťažovali okolití záhradkári, že jej prerastá burina a z trávnika sa sypú púpavy…
Tak my sme boli cez víkend v lesíku za humnami - ale bolo dosť teplo tak na konci si naša madam skočila do auta okamžite - teda ešte ani dvere neboli dootvárané a už sa tam napchala - inokedy ju trošku prehovárať musím. A potom sme šli ešte so synom na zmrzlinu - iba do dediny. A spomenula som si na program s Desenským, že takú "uličku" nemá ani on. Syn šiel trošku pred nami so psom ako vždy iba pri nohe a teraz moje obávané miesto s dvoma zaplotovými psami, ktorých naša madam so mnou má vždy tendenciu riešiť (tak ja vždy idem iba s pripnutou) no tentokrát mali na návšteve psa, ktorý sa nedal tými dvoma vôbec zahanbiť a reval a skákal do plota - takže bolo stereo a ešte asi 5 metrov ďalej stojaci venčiaci človek so psom, ktorého ledva držal. Ja som bola asi až zelená zo strachu, že toto asi vypáli zle - syn iba popod nos preriekol niečo v zmysle “nerieš” a prešli sme tadiaľ na pána! Sally iba hodila jeden škaredý pohľad na tých jej “nepriateľov”. Evidentne je teda problém vo mne - a musím sa naučiť NERIEŠ
Naša tiež nechcela jazdiť autom - krásne veľké “autobusové” - naučila sa nastúpiť, vystúpiť, ale stále stres a stála celú jazdu čo tiež nepridávalo (predsa len zákruty, brzdenie v stoji sa zle korigujú). Učili sme samozrejme systémom iba nakrátko a na super výbeh sme sa viezli. Potom sa “autobus” pokazil a museli sme ísť obyčajným kombíkom - a zázrak, psica si naskočila, ľahla, pozerala z okna a aj driemala. Môj názor- v “autobuse ” nevidela v ľahu z okna. Tak sa vozíme dodnes v kombíku ☺
Zrzavci - vidíte aké utrpenie spôsobujete tej psej dušičke? Veď vravím, že plyšáci nie sú zrovna tá najlepšia hračka 😂 (robím si srandu) Čím nepopieram fakt, že sú aj psy, ktorí ich proste milujú …
Zamotaný ručník s odmenou je u nás TOP - zvyšok si môžeme tak strčiť za klobúk. Čokoľvek hodené donesie tak dvakrát maximálne - potom hodí útrpný výraz “to akože fakt mám ako prdlá pre to zas ísť”. Aj naťahovanie o niečo ju už teraz baví ozaj iba chvíľku. Ale bavia ju hry na hľadanie - škorice, citrónu alebo niekoho z nás. Plyšáci od šteňaťa absolútne nula bodov - jedinú pískaciu plyšovú líšku si uzurpovala - síce sa s ňou nehrá, ale ani nikto iní nemôže. Tie psiská čo k nám chodia už vedia, že líška sa proste neberie - a tá si stále pekne leží na mieste. Teda každý pes má iné preferencie - plyšáci aj tak podľa mňa nie sú zrovna tá najlepšia hračka pre psov.
My sme mali na prázdninách raketu “REMI” a došla k nám na lúky venčiť aj neter svojho šeltiáka Obiho - sme mysleli, že on je raketa, ale na REMI sa nechytal. Naša medvedica s kľudom angličana na nich dohliadala a statočne dohladávala loptičku, ktorú tí dvaja statočne strácali v tráve. Na odmenu nakoniec už všetci pekne spôsobne čakali ☺
samozrejme každý si musí sám zvážiť na čo má alebo nemá. Ale ak bude venčiť aj pán zas pri správne zvolenom psíkovi nevidím až taký problém (mnohým invalidom pes zlepšil zdravotný stav). Mne napadol ako voľba pekinský palácový psík - práve vyžadujúci “kľud”, vyššie nároky na starostlivosť o srsť - ak pani teda nemá problém s rukami by ho mohla denne maznať česaním ☺
chcela by som sa opýtať včera keď sa prišiel kocúr najesť - prišiel s lysinou na krku - za hlavou. V sobotu to nemal a včera toto. Nemá tam žiadne chrasty, vyrážky - iba sa mi zdalo, že si to začína škriabať. Opláchla som mu to microdacynom a trošku postriekala tea tree roztokom. Blchy som nenašla. Do stredy som bez auta a tak vet až v stredu - hromadnou dopravou nemám šancu to zvládnuť. Nemáte tip čo by to mohlo byť. Kocúr je viac vonkajší ako domáci.
Niektoré šteniatka štikútajú - hlavne po jedení (ako som si všimla u niektorých našich). Nikdy sme to extra neriešili -max dávali sme misku s jedením vyššie. Pri jednom extrémistovi štikútačovi (keď to už bolo ozaj moc) tak som dávala kocku cukru - prešlo mu to po tom. Ale všetci z toho vyrástli pomerne skoro
Rozlíšiť medzi osobami dokážete. Teda ten pes určite - náš rozlišuje aj mačky a sliepky A neučili sme ho to ☺. Zrzavci má super nápad s tou hrčkou v papuli - to by asi išlo teda ak sa rád váš pes naťahuje o hračku
Doron - Žeby vplyv doby? Podstatné je predsa v prvom rade kto je aký “krásny”, či ponožky ladia s klobúkom a vyhovujú aj ku farbe očí… A Keďže momentálne je “krásne ” toto - tak sa zameriame na to (napr. tie krátke čumáky, merle sfarbenie, zauhlenie zadných nôh a pod.) O päť rokov bude v móde zase niečo iné tak sa zameriame na to … A takto sa to vezie neraz až do takých extrémov ako týranie chovom. Povaha, odvaha, inteligencia idú akosi v pozadí (ak vôbec). V genetike som úplný “blb” a myslím, že toto je odbor, ktorému naozaj rozumie málo ľudí. No je kvantum tých, čo sa za odborníkov pasujú. A potom sa háda spomenutá “Boženka s Aničkou”, každá má svoju pravdu a keďže s tou druhou sa nedá dohodnúť, tak vznikne tých klubov, spolkov a neviem čoho nerátane.
Protištěkací obojek na spoustu psů nefunguje a naopak je jen vybudí k většímu štěkání, takž e dost často jsou to jen vyhozený prachy a situace je ještě horší. Takže to já teda radši moc nedoporučuju.
Súhlasím - nie je to kúzelné tlačítko, že dám psovi na krk a je po štekaní.. Záleží od spôsobu požitia, od individuality psa … Aj protištekací obojok je len pomôcka k učeniu! Preto aj ja som písala, že prvotne naučiť štekať na povel
Raz som videla také video, kde išli odpratávať starý stoh slamy. Najprv priviedli tlupu psov (predovšetkým lovecké plemená vrátane myslím jazvečíkov a bíglov) rozostavili okolo stohu, potom prišiel nakladač - začal zdvíhať a odpratávať tú slamu - to bolo vyplašených kvantum hlodavcov a tie psiská to kosili jedna radosť. Zahryzli vypľuli a pokračovali… Ak aj nebola účinnosť ničenia hlodavcov 100% tak sa k tomu výrazne blížila. U nás najlepšie riešil myši labrador - na poli (bývali sme v byte, tak inde nemal šancu) - vyhrabával - chytal- zadrhol - vypľul.
No tiež by som začala nácvikom štekania na povel - pri tom súbežne povel “ticho”. Ale podľa mňa je zrovna toto jedna z najhoršie sa učiacich vecí ☺ Záleží od jedinca a stavu “rozštekanosti”. Ale dá sa to. Dcére po presťahovaní sa pomohol protištekací obojok - stačilo vibrovanie a použitie asi dvakrát - tak rýchlo to pes pochopil a bolo. Kamoškin pomerian prestal predvádzať svoje štekacie schopnosti u nás keď raz bafla naša moskováčka - viac sa neskúšal predvádzať, aký je nebezpečný ☺Asi tiež pochopil, že aj dianie za plotom má na starosti niekto iný 😀
No ja som začala čítať tak veľmi “vydieračsky či skôr korupčnícky” - mama (mimochodom mega veľká čitateľka) mi ponúkla 50 KČS, ak prečítam knihu : AKO SA KALILA OCEĽ - táto totiž bola jednou z dvojice kníh, ktoré nedokázala prečítať (druhá bol DOM V STRÁNI), a to fakt ona prečítala všetko ☺. To som mala tak 13 rokov a ja som tú knihu prečítala najmenej 3x - tak strašne moc sa mi páčila (dobre blbá som bola čo? ☺). A musím uznať, že teda mi mama tých 50 KČS naozaj dala. Potom som už čítala fakt veľa aj bez podplácania. Keď som mala deti denne som im čítala rozprávky (neskôr aj knihy primerané veku) otrocky každý deň pred spaním - milovali to a čítala som im do veku hádam desať rokov. No a najstaršia dcéra sa potom prehupla do typu dieťaťa u ktorého som bola nešťastná z toho koľko číta - ona čítala aj pri prechádzke, v noci pod perinou - proste že fakt stále! Druhá bola taký normálny čitateľ a syn čítať ani za svet - zase však do veku 15 rokov - vtedy sa dostal ku knihe “Politická ekonómia” - tučnú bichľu (čo ani študenti asi nečítajú) zhlatal za tri dni. A začal hon na knihy podobného zamerania - vrátane Kapitálu na vyváženie či porovnanie potom niečo o trhovej ekonomike v západnej európe a pod. Tak som zhodnotila, že čítať začnete iba vtedy ak sa trafíte do vkusu čitateľa (bez ohľadu na vek). U syna som sa zjavne tých 15 rokov netrafila - žiadne dobrodružné, detektívne, hororovité a pod. nemali úspech ☺
Súhlasím s predchádzajúcimi príspevkami. Aj keď človek niekedy musí zmobilizovať všetky “sily” - jediné možné riešenie je skúsiť to po dobrom - často sa podarí jedine slušnou debatou (aj dosť veľa musí prehltnúť) zlepšiť vzťahy. No ak je druhá strana “chce” konflikt, tak potom nezmôžete nič a ostáva jedine “zlomiť nad tým palicu”.
A keďže sme v téme venčenie - tak pridám fotečky po venčení - bola u nás dcéra s jej “čudom” hyperaktívnym. Po lietačke na dvore takto skončili pod stolom 😊. Evidentne je moskovák naozaj adeptom na zoznam “nebezpečných” plemien. Myslím že úplne rovnako ako všetky ostatné psy - pri zlom vedení a zaobchádzaní bude nebezpečný každý
Odpověď na příspěvek uživatele Zrzavci z 18.08.2023, 07:47:53
No naše pipiny kačeny a huseny majú síce priestoru a priestoru, ale čím ďalej tým viac musia byť chuderky zavreté v obmedzenom priestore, lebo líšky…. Tak sme mávali namiesto šťastných sliepok šťastné líšky
V prvom rade je to ešte mimino. Dvojmesačné šteňa ešte nevie čie je, odberom stratilo istoty, tak to netreba siliť, ale predovšetkým tvoriť s ním vzťah, prefixovať ho na seba (nie na dom). Ja by som s ňou chodila pokiaľ ona chce, ale odpútavala by som cestou jej pozornosť - lepšie povedané pútala by som jej pozornosť na seba (príprava na tréning chôdze pri nohe, privolanie, občas sadnúť, ťahala sa o hračku a pod.) Veľa veľa odmeňovala a postupne prechádzku predlžovala. Asi by som veľa hrávala s takýmto šteňaťom naháňačku a naťahovačku o hračku. Proste zmenila prechádzku na hru ☺. A skúsila by som (ak sa Vám dá) ísť na prechádzku autom - niekde ďalej - na lúku, pole, les… Tam sa s ním vybehala, “pocvičila” hocičo - aj chôdzu na vodítku a autom potom domov.
Kilian - veľmi veľmi ma tešíte! Vy ste extrémny dôkaz toho, že aj malý pes je pes - “malej ale šikovnej!”. Veľmi preveľmi fandím ľuďom ako ste vy - “zázraky” s malým “štekadlom”. Ja by som asi bola za to, aby sa viac propagovali takýto malí šikovníci - možno by aspoň trochu pomohla osveta - majitelia mini psíkov by možno (aspon zopár keby ich bolo) pochopili, že to, že je psík malý neznamená, že musí byť nevychovaný.
