Příspěvky uživatele

Ciri - jednoznačne je lepšie naučiť to zastavenie na povel - funguje to 100x lepšie ako privolanie v krízových situáciách. A ako sa učí? no ja vlastne ani neviem - poradia iste skúsenejší. U nás som to najprv precvičovala iba pri chôdzi na vodítku - povedala stoj - zastala som aj ja a trochu napla vodítko - aby pes zastal - pochválila a išli sme ďalej. Potom sme cvičili aj doma v kuchyni - povel "stoj" - keď bola čelom ku mne a tak dva kroky odo mňa - ak nezastala tak som ju mechanicky zastavila (vystretou rukou na čumák - toto si teda spojila aj s posunkom - tak reaguje teraz aj na povel aj gesto) - postupne som vzdialenosť predlžovala. Naša sa toto naučila fakt rýchlo - a používam oveľa častejšie ako privolanie - lebo máme lenivého "medveďa" a chodenie len tak považuje za zbytočné plytvanie energiou. 

Veterinár? Môže to byť všeličo … Z vášho popisu sa dá poznať asi ešte menej ako z fotky. Hrčka- mäkká, tvrdá, pevne na mieste alebo sa ňou dá hýbať  atď. 

určite sa dá, ale … Chce to hlavne trpezlivosť, tréning, tréning a ešte raz tréning. Predovšetkým sa mu nesmie podariť “zdrhnúť” ani raz - lebo ste hlbšie ako na začiatku. Puberta je skúška nervov - kto z koho. Ak ustojíte toto ste za vodou. Lovecké pudy, ale budú vždy - ja som sa snažila to “ochodiť” - ale trénuje sa to ťažko, pretože nikdy neviete odkiaľ vybehne zajac alebo srnka. Našu som trénovala na našich sliepkach - zaháňať mohla iba na povel - dnes si ich nevšíma pokiaľ nevybehnú z ich pľacu. A reagovala aj na kravy - tiež ich chcela naháňať - to sa vyliečila z neposlúchnutia sama - rozbehla sa za nimi - povel mala úplne na háku - a v tom loveckom (resp. pastevnom) nadšení vrazila do oplôtku. Schytala ranu a odvtedy má zver v úcte a štekať na ňu chodí len pri mojej nohe. Ono asi ten oplôtok zafungoval v zmysle elektrického obojka … No osobne nie som zástancom tejto pomôcky - pretože ich správne použitie (načasovanie, intenzitu) zvládne málokto - tu sa bavíme ozaj o zlomkoch sekúnd. 

Tak ja som od plánovania upustila - po xy "sklamaniach" som sa akosi naučila brať veci tak ako idú. Radšej som milo prekvapená ako sklamaná 😊. Problémy riešim za pochodu. A pri živom tvorovi je to vždy “lotéria” - čo dnes je ok zajtra už byť nemusí.

Zrovna dnes som si zabudla mobil doma - ja teda mobil používam naozaj len na čo musím. A aj tak mi "chýba" - teda vlastne mi schybol len preto, že som potrebovala zavolať dcére (číslo samozrejme naspamäť neviem)… Tak som jej proste nezavolala, ale ráno rovno za ňou skočila ☺. A uvedomila som si ako sme na tých hračičkách za pár rokov “závislí”. A to teda ja ozaj používam mobil minimálne, čo to musí robiť s tými čo čumia doň stále? Podľa mňa reálne závislosť. Iste je to super pomocník, ale asi ako všetkého veľa škodí. 

to si viem živo predstaviť ☺. My sme tiež zažili bitku práve zo situácie, ktorú popisujete. Najprv nič a potom z ničoho nič bitka - ranu sme liečili mesiac. A to bolo šťastie, že sme tam boli a okamžite zasiahli. 

No som len laik, ale za mňa by som to ohrádkou neriešila. Cez “plot” si na seba nezvyknú - skôr to môže všetko ešte zhoršiť. Spolu ich nechávajte iba vo vašej prítomnosti a korigujte . Bez vás ich oddeľujte teda radšej úplne. Aj tak si hlavne myslím, že to zle vyhodnocujete (aj keď tam je váhový rozdiel sú to šteňatá)- ozaj by bolo fajn keby sa na to pozrel niekto skúsený. Naši na seba tiež ceria zuby - a ten vrkot k tomu neznalý fakt v tom vidí boj (aj ja som sa preto bála že sa tí naši bijú). A myslím, že u nás je ten váhový a aj výškový rozdiel ešte väčší - tak v tom to nebude. Zrzavci vám dala na inšpiráciu krásny obrázok - ja to vyhodnocujem ako hru. 

Pozor na zlé vyhodnotenie situácie - veľakrát psia hra vyzerá ako bitka 😉. Sama som panikárila keď prišla dcéra s jej psiskami. Fakt to vyzeralo (hlavne s tým rotvajlerom) že sa naša s ním bije - skákali po sebe, hrýzli sa okolo krku a tie zvuky - štekanie, vrčanie … Dcéra mi vraví kľud - oni sa hrajú - a fakt. Keď doblbli krásne si kontaktne ľahli spolu. Aj “šialenstvo” druhej dcéry keď k nám príde to vyzerá pre nezainteresovaného divoko. No naša medvedica si nechá od krpatej skákať po hlave, veľakrát si aj ľahne a len ju capká labami. Keďže občas mávame tú jej ADHD strelu na stráženie pomohla mi aj pri výchove tej našej, ktorá bola veľmi majetnícka na žrádlo. Iste občas musím emócie (hlavne tej šialenej REMI) skrotiť, ale to stačí prísnejším slovom. A napr. zrovna včera som skúsila nakŕmiť ich spolu (dokonca aj s kocúrom) - každý dostal svoju misku a krásne sa nažrali bez akýchkoľvek problémov. Naša dožrala prvá a bez mihnutia oka si išla automaticky ľahnúť na miesto. Dokonca jej vonku REMI vzala obžúvaciu kosť a iba čuchla a išla si po svojom. Trénovali sme to však pomaly pol roka - pekne sadnúť obidve a potom spravodlivo pamlsok obidvom. Je pravda, ale že tá naša je natrénovaná na povel čakaj - a vezmi. 

Vy máte ešte len šteniatka nemyslím, že by to bola bitka naozaj. Emócie im kroťte - jemne, ale dôrazne - oslovím menom, poviem DOSŤ a oddelím, potom dám povel napr. sadni - jeden aj druhý a oboch naraz odmením. Dávajte veľký pozor na spravodlivosť (hlavne pri venovaní pozornosti) - a rovnaké odmeňovanie - tým teraz myslím hlavne pohladkanie. Ja ich obyčajne hladkám naraz - jednu jednou rukou, druhú druhou. A ak jednu hreším - druhú väčšinou pochválim za to, že sa chová dobre (ale iba slovom). 

Tie detské zo života sú super. Tiež som zažila s dcérou (vtedy asi 4 ročnou). Išli sme autobusom aj s mojou mamou a stáli sme. Moja mama jej hovorí “Eliška, posuň sa trochu, aby som sa mohla chytiť tu nižšie tej tyčky!”. Eliška pohotovo na to: “ale dospelý sa držia predsa tam hore, lebo oni sú veľký". Stará mama jej teda vysvetľuje: “Áno, ale ja som už stará, ja už nie som tak vysoká - starí ľudia sa už zmenšujú ☺” A reakcia Elišky: “ Aha no to musíš, aby si sa do hrobu zmestila!”

No škoda že som ešte nenašla takých “EKO BIO MANIAKOV” ktorým by som to predala 😂. Ja som vďaka bršlici vyhláila aj púpavu, bodliak a pýr za skleníkové kvetinky - s tými musím opatrne, aby som ich náhodou nevyničila. Korene bršlice sme našli aj v hĺbke 1,8 m keď sme kopali jamu na strom! To sa proste vykopať reálne nedá. A z každého mini kúska vyrastie ďalšia. A černice sú ďalší level - ako sa smeje moja sestra : “Vy musíte mať všetko!” Tak ale tohoto by som sa kľudne vzdala - aj zadarmo

to sa nedá zjesť ani keby chutilo 😉. U nás tiež márny boj - niekoľko rokov - ani chémia ako posledná voľba nezabrala. Tak ak niekto vie čo s tým budem nesmierne vďačná. Všade radia iba trhať a trhať, aby sa nerozvinula zelená hmota, že to časom vyhynie - no u nás to je nemysliteľné zvládnuť

Viackrát denne - a po jedení misku zobrať - to je teda u mňa najoverenejšie. Ak má pes ku žrádlu prístup stále začne byť vyberavý a ťažko motivovateľný na pamlsky - jedlo je predsa stále k dispozícii ☺

No toto je “katastrofa” - ťažko riešiteľná, pretože títo OSVIETENCI sú presvedčení o tom, že oni majú pravdu a všetci ostatní sú mimo. V širšej rodine tiež máme niečo podobné - teda nie až tak, ale predsa. Zaujímavé je ale na tom to, že z čoho žijú - v podstate vždy na niekom “parazitujú” lebo oni riešia čakry, makry papkajú v pekných dňoch kvetinky z lúky, ale vždy je niekde v okolí niekto (manžel, mama, babka a pod) kto zabezpečuje všetko ostatné. U nás aj také prízemnosti ako umytie riadu (lebo naša madam potrebuje čas na meditovanie či čo), s  jej dcérou k lekárovi tiež chodí babka - lebo “osvietená” tam ísť nemôže - tam býva predsa kopec chorých ľudí a je tam zlá energia. Chvíľu mala tiež nápad ísť bývať do lesa- do chaty bez vody a elektriny aj s dcérou a podobne zmýšľajúcim gengľavým mužom. Babka ju tam poslala, ale že vnučku si berie do starostlivosti ona - tak ju to chvála bohu prešlo. Jediné asi pokúsiť sa ísť na to cez dieťa - no je to na dlhé lakte.  

Chcelo by to upresniť - presne ako sa pýta Zrzavci. Do akých podmienok? Von? Dnu? Strážiť čo? Ja som hľadala pred cca tromi rokmi podobne. Mal to byť pes na von a strážiť - postavili sme koterec veľksti obývačky a kúpili “moskováka” V koterci je starý gauč na ktorom spáva kocúr … Pes je neskutočný maznák, ale len ku rodine. Dvor stráži - vzhľadom na jeho veľkosť si netrúfne vojsť nikto. Stráži aj keď je dnu - z polohy “spím hore bruchom” v prípade, že sa niečo vonku šustne štartuje rýchlosťou blesku. Minule o polnoci nás zobudila štekotom - potom pálila ku šope a štekala na raty smerom povale šopy - normálne som sa bála či sa nám tam voľakto nešiel schovať do sena. Ja extra “hrdina” som vyhnala polovičku nech ide pozrieť čo sa deje - No dialo sa iba to, že tam vliezla cudzia mačka. Ale musíte si uvedomiť, že každý pes je individualita a predovšetkým bude taký akého ho vychová človek. Každého psa môže človek vychovať alebo pokaziť

ešte foto

tak sme to asi “vyliečili” repíkom (tea tree som už nedávala a tú jednu aplikáciu prežil) - ono by to možno prešlo aj bez mojich splašených liečebných 😉reakcií

nechcela som to až tak "hororovo" vykresľovať - ale tu u nás aj na medveďa ☺(a to myslím vážne)

Tak doron to som ešte nevidela v takom rozsahu - nezávidím, aj my s tým máme skúsenosti, ale teda takto nie. Ja to nevyčesávam, ale vyberám ako popoluška - prečešem až na koniec. No pri takej nádielke … A Plaka - tiež vďaka za radu - vyskúšam

a ja milujem vôňu čerstvých pilín 😀. Mne ozaj nevadí gáganie husí, kvákanie kačiek, štekanie psa, bľačanie oviec. Možno mám šťastie na susedov, ale aj kosenie či rezanie dreva vykonávajú vždy v normálnom čase (nie ráno o šiestej alebo večer o desiatej) a keďže roboty mám sama dosť tak to vlastne ani nevnímam. Jediné čo mi trochu vadí (ale už sa to obmedzilo) boli výrastkovia na štvorkolkách, ktorí sa nám tu preháňali po lúkach- evidentne im to už ale niekto zatrhol. Že traktorom zvážajú seno alebo ho vyvážajú kravičkám je úplne normálne a neriešime to. Dokonca teraz vyorávali zemiaky (priamo za našim plotom máme polia) a ja som chodila “fetovať” tú vôňu zeme. S ujom sme pokecali o hojnosti úrody, zaspomínali na zemiakové brigády… A tak mi pri týchto úvahách napadlo, že život na dedine vôbec nie je o TICHU, ale o spôsobe života. Ak teda niekto chce ticho tak asi musí ísť niekde do izolovanej odhlučnenej miestnosti lebo ticho vlastne nie je nikde - aj v lese šucoce lístie, spievajú (aj škriekajú) vtáci, niekde žblnká potok a úplna katastrofa je to, že tam býva veľa hmyzu - muchy, mravce, komáre, chrobáky a aj kliešte! Ono je to tam hrozne  nebezpečné - a to nespomínam, že občas aj na hada môžete natrafiť. A vôbec tam nie sú asfaltové chodníky - veď to si človek môže ublížiť ak zle stúpi … 😉

super rada - Ďakujem naozaj skúsim využiť, lebo evidentne je ozaj problém vo mne