Příspěvky uživatele

Ja som na útulky tu v našom okolí zanevrela - akože fakt. Tie podmienky čo oni vyžadujú sú prinajmenšom sporné a pritiahnuté za vlasy. Aj ja osobne som bola - nevhodná osoba na adopciu lebo som chcela psa na záhradu - oni si to predstavovali asi opačne - pes bude stále doma v obývačke a na záhradu pôjdeme iba na prechádzku … (nakoniec to čudo čo doma máme, je v tej obývačke - ale podľa jej vlastného rozhodnutia a keď chce von, proste ide von. A dokonca s ňou chodíme aj na prechádzky mimo dvora 😜) Kolegyňa resp. jej manžel bývalý vojenský psovod tiež chcel na predčasnom dôchodku pomôcť nejakému chudákovi z útulku - kam mimochodom roky chodil pomáhať - neprešiel ako vhodný kandidát - pretože by mal psa pri dome - kúpili si z množky bez zbytočných sprostých rečí. Pes funguje na myšlienku aj keď nemajú papiere a nebýva s nimi na gauči. Ďalšia neschopáčka bola moja príbuzná, ktorá po strate jej 15 ročnej fenky si chcela vziať útulkáča - no ja neviem ako ale vytočili ju tak, že im tresla dvermi so slovami ak jej dajú psa čo vie splachovať po sebe WC tak sa možno vráti. Vzala si potom fenku od rómov, ktorých stretla na stanici - no a to je také slniečkové rozmaznané zlatíčko - chodí za ňou celé dni po záhrade, pri bráne (ktorú mimochodom vôbec nezatvárajú lebo podnikanie) privíta všetkých pomazná sa - za myslenú čiaru dvora nevychádza - a večer ide spať do garáže alebo do búdy - no nevšimla som si že by trpela - tam by asi fakt trpela zavretá v dome. Teda z mojich skúseností - práve útulky týmto prístupom podporujú množky. Iste niečo zistiť musia, ale tiež odtiaľ- potiaľ. 

Toto je veľmi individuálne. Naša moskováčka chodí dnu a von ako ona chce - keď kúrime a je jej teplo pýta sa von. Keď jej je smutno a chce byť s nami pýta sa dnu. Kým sme mimo domu je vonku - na rohožke pred dverami - koterec máme už iba ako skladovací priestor. Keď sme vonku my je s nami von stále - kľudne bude ležať pol dňa pri mne medzi hriadkami kým robím v záhrade. Dcérina - hladkosrstá ADHD kríženka - žijúca od šteňaťa s nimi v byte - u nás chodí urobiť kolečko okolo stola a fukotom von - celé dni behá od plotu k plotu potom ľahne kde príde a pokračuje. V podstate sme sa minule zhodli, že toto je práve ten pes, ktorý by mal byť na záhrade - tam je proste evidentne šťastná a spokojná. A je to hladkosrsté čudo - bývame pod Tatrami teda vieme čo je zima. A tejto neriadenej strele evidentne ani tá zima nevadí. Okrem toho inštinktívne si nájde miesto, kde jej to vyhovuje - ale je fakt, že u nás majú veľký pozemok - miest na leháro dosť - dreváreň, seník, koterec (absolútne ignorovaný), rohožka (vetbedka) pred dverami. A ak sa pýtajú dnu tak idú aj dnu. 

Prípadov pribúda, pretože pribúda psov. A pretože to množstvo produkovaných šteniat je nutné niekde umiestniť tak má psa kde kto … a predsa je to aj o móde! Sused, kamoš obľúbený spevák má psa - tak musím mať aj ja - a krajšieho, väčšieho, unikátnu rasu… Budem neohrozený hrdina, lebo mám riadneho psa. Že o tom vie NIČ - to nevadí, veď šteniatko je také rozkošné. Cvičák - zbytočnosť, blbosť a aj sa to platí!  A súhlasím so Zrzavci  - vymyslieť  papiere aspoň na niečo základné  a potom aj vymáhateľnosť (i keď na niektoré individuá neplatí nič) - no je to asi sci-fi. Z mojej osobnej skúsenosti - ja som sa v živote ozaj bála práve nevychovaného ratlíka! Koľkých ľudí on pohrýzol do kotníkov a lýtok! A majiteľ nič - veď on je predsa malý! Cirkus robil iba raz, keď mu toho jeho nervného ratlíka odkopol sused. A ešte jeden postrach ulice bol vo vlastníctve asi 80 ročnej babičky - kríženec veľkosti york- a - ten tiež hrýzol všetko čo sa okolo neho mihlo - pani s ním chodila navoľno a s obľubou sedávala na lavičke neďaleko ihriska. Pohrýzol fakt veľa detí - a polícia to riešila vždy dohovorom. Našej “blbej” labradorke natrhol ucho - lebo ona iba držala a jačala, nič mu nespravila, kým som spratka z nej nesundala ja. Nespochybňujem, ale fakt, že je rozdiel mať problém s ratlíkom a mať problém s veľkým psom. Ale aj keď “BLBOV” pribúda, predsa len na tých veľkých psov si vo všeobecnosti dávajú ľudia väčší pozor (iste sú výnimky). 

myslím, že tak krásny aktívny život aj keď kratší je super. Za mňa lepších 6 rokov ŽITIA ako 15 rokov prežívania aj dnes mnohých chudákov zavretých celý život v koterci prípadne v lepšom prípade na dvore (vychádzam zo svojho pohľadu pri prechádzaní sa dedinou). 

Dcérina akože doga má teraz deväť rokov - chodiť sa jej teda už nechce, ale v dobe mladosti chodila s ňou na túry úplne bežne. Keď mala asi 4 roky tak jej ruplo koleno - po operácii a kľudovom režime fungovala resp. funguje do dnes. Pred rokom sme jej teda už veľa času nedávali - no zhodou náhod sa k nim dostal “rotwailer” nájdený na benzínke. A tak to malo byť stará dáma urobila neskutočnú službu jemu “chúvička” a on na oplátku jej - normálne ju svojou hyperaktivitou prebral k životu. On ju provokuje a aj chráni ona naň “dozerá” a tak ide na ten dvor alebo prechádzku lebo bez dozoru ho predsa nemôže nechať. 

Deti a veľký pes sú kapitola sama o sebe. A vôbec nejde o to, že by pes po deťoch “štartoval” - skôr naopak väčší problém vidím v situáciách nadšený pes a nadšené dieťa. Fakt ten veľký pes je veľký - aj obyčajné podanie labky je iné u dogy a iné u napr. špica. A ako písala Xerxova je nebezpečný svojou veľkosťou. Teda deti a pes len pod poriadnym dozorom - a predvídať a predvídať a predvídať! Ja mám napríklad “problém” s našou - pretože fakt neznáša hladkanie po hlave (to dovolí iba pár svojím vyvoleným) - neviem čo zažila ako šteňa, ale od mala to je bojko. A teda stále a stále sa stretávam s tým, že vysvetľujem a vysvetľujem - hladkajte zo spodu pod krkom - to má naopak rada! A toto je proste nevysvetliteľné a nielen deťom! Neviem prečo . Minulý rok cez prázdniny som mala u seba sestrine deti a mladší (7r) ten bol so psicou najlepší kamoš pochopil na prvú dobu, že Sally sa nechá škrabkať pod krkom celé hodiny ale tá staršia (11r) …. Po troch dňoch vysvetľovania som sa ja vyrútila na ňu so zdvihnutou rukou - že ju idem pohladkať - až sa prikrčila - vtedy konečne pochopila, že ten pes sa toho bojí - proste čaká útok. Ale jednoducho pes a deti je vždy riziko - takže jedine pod poriadnym dozorom. A pri veľkom psovi to platí trojnásobne. 

Tak mne sa pred rokmi podobne prejavila alergická reakcia u dalmatínca na kanavit - liečili sme vtedy parvu… (napriek očkovaniu) To bol teda zážitok - pes na infúzii a zrazu pomedzi bodky začali vyskakovať hrčky - bol to bodkovaný hrboľatý pes. Veterinár si to až fotil ( v tej dobe teda ozaj foťákom) a že sa s tým za svoju dlhú prax ešte nestretol. Dostala teda ešte niečo na alergiu - nakoniec sa vďaka Bohu zo všetkého dostala. 

No ja neviem či ten podstielkový chov je z hľadiska hygieny vajec zrovna to pravé … Keď som teda videla na vlastné oči o čom podstielkový chov v danom prípade bol - netvrdím, že to je tak všade, ale chov vo veľkom je proste chov vo veľkom A meniť podstielku len pri výmene nosníc - dovtedy iba pristielanie a vajíčka sa chodili dvakrát denne hľadať.

Stať sa môže hocikedy hocičo … A ja som nedokázala sama odniesť ani 15 kg psa so zlomenou nohou - proste som ho nedokázala sama zdvihnúť tak, aby od bolesti necvakal okolo seba. Je fakt, že som vtedy bola mladá žaba - dnes by som na to už asi išla inak. 30 kg labradorke stačilo na starosť našťastie iba pomôcť po tých piatich schodoch 

Ja neviem čím to je, ale z môjho mini pozorovania rôznych druhov psov, ktorí obývali moju domácnosť - akosi vôbec neplatí úmera - krátkosrstí menej chlpov - práve naopak by som povedala (ono tie dlhšie chlpy sa mi lepšie upratujú a aj psov častejšie človek češe), krátka srsť - menej blata - tiež by som netvrdila - na tej dlhej to lepšie drží a odvelením na miesto a počkaním až to opadne mám blato len na danom mieste - krátkosrstí sa mi oklepávali už v chodbe a prskance aj na strope boli. No a slintanie - doga je teda ozaj jasný favorit (bernardýna som bohužiaľ nemala, aj keď od mala chcela) ale slintali všetci - hlavne keď pozorovali prípravu jedla. Vodu rozcákavali všetci - najviac labrador. Proste kto chce mať psa musí sa zmieriť s tým, domácnosť napriek všetkej snahe nikdy nebude ako zo žurnálu. 

každý zodpovedný si to rozmyslí. A nezodpovedným je to fuk - tí určite ani nič také ako tieto diskusie nečíta. Keď dôjde k niečomu zlému bude proste na vine pes - ten je de…l, je to magor a pod. Nezodpovední majitelia určite nehľadajú chybu v sebe. A ako som písala veľkého psa musíte zvládnuť povelmi - nie silou - na to teda nemajú ani veľkí chlapi. Vodítko je u takýchto psov len pomocný doplnok - mimochodom aj na vodítku sa musí pes naučiť chodiť 

Ak to je iba hra ako u nás- tak všetkých oslovujeme menom - proste hľadaj MAXA, hľadaj MAMU … Vždy ten koho hľadá ho odmení - pochopia to veľmi rýchlo. Ak to má pes s povelom iba hľadaj - môže to mať spojené, že má hľadať vás - nepochopil, že má hľadať manžela. A musí ho to baviť - naša miluje hľadanie - to je najlepšia hra. Nosenie aportu ju extrémne nebaví - donesie raz maximálne dvakrát a môžem si po to tretíkrát ísť sama. Rovnako ju vôbec nebavia hračky - občas chvíľu sa bude preťahovať (aj to neviem či iba nechce urobiť radosť mne). Najlepšia zábava je hľadanie - niečoho alebo niekoho - jasnačka, že za odmenu a potom “zápasenie” so synom. 

Po xy krížencoch, dalmatínovi, labradorovi a dcérinej kríženke dogy máme teraz moskováčku. Po labradorke som už bola zapovedaná, že psa už nechcem - vydržalo mi to päť rokov. Ono nás k rozhodnutiu zadovážiť si psa dohnali okolnosti - presťahovali sme sa do domu na konci dediny, začali chovať hydinu a králiky s romantickými predstavami… Z romantických predstáv nás vyliečili všetky možné útoky dravcov. A keďže sme akosi nechceli chovať iba potravu pre líšky - kamera síce trochu pomáha ale… Moskováka som vybrala ja - ale s malou dušičkou, predsa len je to iný level ako labrador. Napriek vlastným skúsenostiam som dopredu študovala všetko možné. Dnes by som našu madam nemenila, ale chcelo to prácu (ale to vyžaduje každý pes -aj keď rozdiely sú). Stráži asi od siedmeho mesiaca - svoje teritórium si naozaj pravidelne obieha - potrebu vykonáva zásadne okolo plotov. Hydinu si nevšíma do momentu kým neprekročia im vymedzené územie - to sliepky spoľahlivo zaháňa - nikdy žiadnu nezadrhla - a dnes sú sliepky tak vychované, že už nevykročia z ich priestoru ani keď zostanú otvorené dvierka na výbehu. Možno mám šťastie, ale je to naozaj inteligentný pes - cvičila sa ľahko (ale iba pozitívkou - určite by na ňu neplatilo lámanie cez koleno). Nikdy nebude fungovať ako NO - pocvičí si rada, ale iba chvíľu - nebude mi predsa predvádzať, že si vie ľahnúť 100x . Na prechádzky chodí s nami rada, ale nemusia to byť zrovna túry. Ako písali vyššie - v momente, ak si niekde sadneme prepína do módu stráženie - musíme mať oči aj za rohom - neviem či by niečo spravila, ale šteká hneď ako sa niečo vyskytne a neskúšam hranice.  Nás miluje - doslovne miluje - toto žiaden iný pes nemal v hlave tak ako ona. Kým sme v práci stráži dvor - keď sa vrátime je nacucnutá na mňa - proste kde sa pohnem ja tam aj ona - ale napriek svojej veľkosti je prekvapivo skladná - nezavadzia ( to menšia ADHD kríženka druhej dcéry je proste všade pod nohami). Taká bola aj dcérina “doga” - v pohode žila aj v dvojizbovom byte (s dostatkom prechádzok) - teraz žijú v dome a keďže je to dáma v požehnanom veku tak ju musia až prehovárať, aby sa išla aspon vyvenčiť. No iste si pri tomto type psov musíte uvedomiť vlastné možnosti - predovšetkým zvážiť svoju zásadovosť - prirodzenú autoritu, schopnosť dodržiavať nastavené pravidlá vždy a všade - vtedy ste pre psa čitateľná a funguje to. Nezabudnite však že je to aj o individualite psa. Veľký pes sa musí zvládnuť povelmi - fyzická sila je druhoradá - pri ich veľkosti zdolajú v pohode aj 90 kg chlapa. Mne vyhovuje tento typ psa, lebo už som akosi spohodlnela - malé treštidlá proste vyžadujú akčnejšiu osobu, a to sa mne už nechce. Ja sa rada prejdem ale na extra dlhé behačky už nie som. A tiež keď som rozmýšľala do budúcna - asi toto je už naozaj môj posledný pes - vek nepustí a malého psa proste nechcem - no ale nikdy nehovor nikdy ☺

To sú Vysoké  fotené medzi Štrbou a Važcom.  Ak som to trochu nepoplietla tak asi takto …

Psica - je SALLY.  A teší ma, že sa páči 😊

Súhlasím - určite je prvoradé zvážiť aktivitu a veľkosť psa. Ak malého domaseda, ako napr. moja kamoška, pozitívne "cvičila" doma v obývačke a prechádzka sa rovná dvakrát denne okolo bytovky a čuduje sa, že sa jej pomerian vypapkal na 5 kg a ona mu predsa dáva iba predpísanú dávku - samozrejme pamlsky nepočítala do príjmu, tak musím mimoriadne zvažovať čo a kedy dám - resp. znížim bežnú kŕmnu dávku primerane “pamlskovaniu”. No ako som zažila u nej - bolo to priam nemožné jej vysvetliť a presvedčiť ju, že teda okrem zníženia kŕmenia by bolo vhodné aj so psom chodiť von viac. Tak som sa na u nej na dobre mienené rady vykašľala a ono keď išla na očkovanie a vet ju sfúkol, že či si chce zabiť infarktom a odpáliť mu kĺby tak si spomenula na to čo som jej vravela. Pomohla tam ešte druhá naša kamoška (mimoriadne milujúca toho jej domseda), ktorá jej ho dobrovoľne brávala na dlhé prechádzky - a svete div sa - schudol a dokonca aj poslúchať začal aj vonku o 100% lepšie  

No aj ja som v dobe mladosti kŕmila mäsom - vareným lebo tak sa to vtedy robilo - ešte sa pridávali ovsené vločky, mrkva a pod. Mäso sa chodilo kupovať do núteného výseku ☺ Mne to príde, že dnes ozaj stačí niečo staré pohaniť - vymyslieť xy dôvodov (hlavne vedecky to pomenovať) prečo to bolo úplne na prd a potom to isté prebaliť do iného obalu - zas vymyslieť xy dôvodov prečo je toto to pravé orchové a najsuper extra dobré a začať to predávať hlavne drahšie a už to ide. Ja teda fakt už neskáčem na žiadne výmysly - eko, bio, raw, u psov BARF a pod. Snažím sa riadiť vlastným uvážením a intuíciou - proste nebudem sa cpať niečím čo mi absolútne nechutí len preto, že to niekto vyhlasuje za zdravé ( ono x-krát za život som už zažila, že po istej dobe to zas potom bolo to najhoršie z najhoršieho napr. vajcia) a tak sa staviam aj k výžive našej domácej fauny - proste všetko s mierou a podľa momentálnej dostupnosti. Na druhú stranu zas musím priznať, že sme ako rodina v produkcii potravín dosť sebestační - tak používam eko bio bez toho aby som to riešila. 

na granule ako pamlsok by sa mi naša madam tak akurát urazene pozrela 😊 Piškóty si môžem tiež nechať … A ona je ukážkou toho, že čím viac som sa snažila, tým viac mi ukázala, že toto teda nie! Tak kŕmim v podstate granule + mäso + prílohy. A v podstate už iba intuitívne. Je pravda, že je to trochu teliatko a už dospelé (kým bola šteňa tak som to tiež riešila viac - ale čím viac super extra som chcela tým viac mi to okašľala) teraz to teda už fakt extra neriešim. Včera si vyžobrala odo mňa kúsok lekvárovej buchty - ale vzala do papule a vypľula - s pohľadom :"to teda ty fakt konzumuješ?". Potom išla vyžrať kŕmitko  sliepkam. Tučná nie je (na to si dávam pozor) extra super granule nežerie - tak kupujem strednú triedu tie ako tak berie. Najlepšie jej chutia aj tak polomäkké "pedigrie". Ale kŕmim spolu s mäsom (nie čisté granule) - vyprázdňovacie problémy nie sú. Keď čítam takéto diskusie si pripadám ako úplný BLB - no podľa nich kŕmim asi tak, že by ten pes snáď už ani nemal žiť. Ale zapojením svojej chabej mozgovej kôry si vravím, že sa z toho psieho kŕmenia robí dnes už až moc veľké HALÓ. A čo teda používam ako pamlsky? Syr, absolútne zatracovaný párok, domáce škvarky (nie slané) - tie sú v obľúbenosti na popredných miestach - a aj ja ich rada nosím - dobre sa s nimi manipuluje a sú to malé kúsky, kúsky vareného mäsa (najčastejšie obratá sliepky z polievky) - proste niečo iné ako dostáva bežne. 

Konečne krásne počasie a víkend 🙂 Tak sme bruzdali iba na našich lúkach poliach Trochu sme aj sankovali …. 

Otázka jedovatosti tují sa tiež istého času riešila. A teda z vlastnej skúsenosti potvrdzujem, že ÁNO sú jedovaté (neviem či všetky druhy). Nám raz jednu ožrala jedna z dvoch kôz - a otrávila sa - dostala kŕče a vet iba konštatoval, že jej treba iba uštedriť ranu z milosti. Nechápali sme z čoho - pri plote výbehu bola iba jedna tuja - jedna koza bola stále na voľno, táto druhá trúba musela byť  na retiazke lebo stvárala totálne divy. V ten osudný deň sa odtrhla a nič rozumnejšie ju nenapadlo len sa ísť nažrať tej tuje. Zaujímavé, že tá koza čo bola na vždy na voľno nikdy nič také nevymyslela. 

Je to podľa mňa čiste o individuálnej povahe psa a individuálnych preferenciách majiteľa. Ja som napr. zas opačný človek - ja preferujem fenky. Akosi mi povahovo vyhovujú viac resp. im asi viac rozumiem. A z mojich skúseností : moje fenky boli vždy prítulnejšie (čím nechcem povedať že psy by sa nemojkali) , asi viac rozvažovali či ako fakt majú niečo robiť - ale keď pochopili, že je to najschodnejšia cesta ako so mnou vyjsť a že vlastne ja som tá, ktorá vie čo sa má robiť tak fungovali bez zádrhelov. Psy akoby išli do všetkého na prvú - keď však prvý impulz čo im vliezol do hlavy bol napr. iný pach bolo ťažšie ich z tej danej BUBLINY dostať.