Příspěvky uživatele

No kozy sme mali - a myslím, že pokiaľ budú mať v zime sucho, miesto kde na nich nefúka a neprší resp. nesneží, dostatok žrádla a vody nie je problém ich mať v nevykurovanom nezateplenem chlieve - stodole. Do chlieva sme ich zatvárali iba na zimu inak boli vonku celé leto - samozrejme mali prístrešok. No a z našich skúseností - koza sama nemá byť - nám sa raz stalo, že z tých dvoch čo sme mali jedna pošla a tá druhá doslova revala na raty - po dvoch dňoch až zachrípla (zaujímavé ale je že tá čo ostala celú dobu tú druhú šikanovala)Sme mysleli, že teraz milá naša koza “MISTY” bude spokojná, že nemá nepriateľa - opak bol pravdou. Tak sme jej dokúpili “kamošku”, ktorú tiež “šikanovala” ale bola spokojná. Ja menej - kŕmenie bolo trochu zábava lebo som musela vymyslieť systém - tak MISTY dostávala prvá vždy trochu viac v jednom rohu výbehu a druhá v druhom rohu - ale fungovalo to. No ja už kozy nechcem ani zadarmo - to je ozaj ovca s mozgom - plot sme zvyšovali x-krát aj tak prišli na to ako ísť zožrať stromčeky susedom. Ale boli múdre - vychované ako pes - chodili na zavolanie, presne vedeli kedy už majú čakať, že prídeme - dokonca aj od tých susedov nás prišli pekne počkať pred bránu - plot preskakovali iba jedným smerom - nazad už chodili ako princezny -po asfaltke cez bránu. Darovali sme ich potom susedovi v dedine, ktorý kozy chová - skončili nakoniec nešťastne - ako žrádlo pre vlkov. Plakal sused a my s ním 

áno

Naša nás berie všetkých, mne je za zadkom všade - kľudne bude so mnou na záhrade presúva si ležovisko popri hriadke podľa toho ako sa tam pohybujem ja, keď som v skleníku leží vo dverách pred ním, doma leží pri linke v kuchyni alebo pod stolom alebo pri gauči - presne podľa miesta môjho pobytu v danej chvíli. Keď sme na prechádzke s polovičkou v lese - tak jeho sleduje ale odo mňa sa nepohne z dohľadu. Pritom podľa vítania a psích očí pri jedle je polovička jasný víťaz medzi nami. Kto si ale myslím, že je jej najväčší “pán” je syn - a to sa jej venuje najmenej z nás - aj je s ním najmenej… Ale s ním chodí na prechádzky na voľno (dobrovoľne popri nohe) absolútne si nevšíma psov, ľudí proste nič. V dedine ich poznajú a už si ich aj neraz fotili lebo to je ozaj neskutočné. Ak sa dá berie si ju aj vlakom na rôzne akcie (aj školské napr. branné cvičenia) Keď máme ísť na veterinu beriem aj syna s nami lebo viem, že keď je s ním určite nebude problém… Ja s ňou chodím bez problémov, ale pri mne rieši toho oveľa viac (asi má pocit, že mňa musí strážiť ☺). A keby ste videli ako sa s ňou hrá syn - no nezainteresovanému by sa to zdalo, že sa proste zúrivo bijú - ale v momente vedia aj prestať. Minule takú hru skúsil aj môj partner - aj s ním bojovala. Skúsila som to ja - bez šance - proste so mnou sa tak nehrá …  So mnou sa chodí na prechádzky, vyňucháva škorica, nosí košík a láska sa prejavuje tým, že ma s radosťou zozadu podberie popod nohy (som zvedavá kedy si vďaka tomu nabijem držku) - toto zas robí iba mne a občas aj priateľovi. Takže u nás je to takto - miluje všetkých, ale prístup má ku každému iný

ospravedlňujem sa nečítala som celú diskusiu… Keď sa ale pýtate na skúsenosti- no my máme teraz moskováčku (pastiersky- nepastiersky - ale proste strážny) Ja som dlho váhala či áno či nie. Nebola som psí nováčik (krížence, dalmatín, labrador), ale aj tak som mala veľký rešpekt či to zvládnem. No potrebovali sme psa na dvor na polosamote, trápila nás divá zver - a už som odmietala robiť komoru líškam.  Avšak neviem či je to u nás pes na dvor - lebo ona je jednoducho tam kde my. Cez deň kým sme v práci tak na dvore, potom stále nám za pätami - keď chce spí v kuchyni alebo pri gauči - keď jej je horúco pýta sa von a spí na rohožke pred dverami ( z koterca je odkladací priestor na záhradné náradie). Pozemok stráži neskutočne - aj keď vyzerá, že spí úplne mŕtva v momente, že sa niečo vonku deje (a to my ani nič nepočujeme) štartuje z nuly na sto v zlomku sekundy. Prirodzene pomáha zaháňať hydinu - nikto ju pásť neučil aj tak presne vie ako kŕdeľ husí alebo bežcov obchádzať aby ich zahnala do chlieva. Sliepky si už plot do záhrady nedovolia preletieť - nikdy žiadnu hydinu nezadrhla - zahnala - maximálne jemne (vzhľadom na jej veľkosť)chytila. Do dvora k nám nevojde bez nášho povolenia nik - odstrašuje už svojou veľkosťou a fakt hrozným štekaním. Neviem či by niečo aj naozaj spravila - no nemienim to skúšať. Presne rozlišuje čo je naše a o nie - vrátane mačiek. Našu rešpektuje a je s ňou v pohode - cudzie neznesie. Výchova bola diametrálne iná ako u iných psov čo som mala - potrebovala nastaviť a dôsledne dodržiavať pravidlá, ale učila sa neskutočne rýchlo, ale nedá sa s ňou cvičiť dokola to isté - proste raz som ti ukázala, že to viem a to ti snáď stačí. Poslúcha na myšlienku - ale chcelo to trochu práce a kopec lásky. Miluje prechádzky - chodíme kľudne aj bez vodítka (samozrejme tam kde môžeme) - nevzdiali sa viac ako pár metrov, na povel chodí popri nohe - hlavne so synom. Minule som som s ňou ale bola prechádzať sama na lúke popri potoku a pred nosom nám vyštartoval z krovia statný jeleň, zľakla som sa neskutočne, no na jediný povel som ju odvolala. Puberta bola, ale jednoducho u nás platia pravidlá od prvého dňa - a aj trvám fakt dôsledne na ich dodržiavaní - aj celá rodina to našťastie rešpektuje. Dnes po troch rokoch je to ozajstný spoločník, parťák a strážca - a ako som vravela iného psa už nechcem - mne vyhovuje, že má aj vlastný rozum, a tým, že sú od prvej chvíle pre všetkých jasné pravidlá nemusím fakt ani veľmi “rozkazovať” - fungujeme na dohovore. Je to ale veľký pes, na to treba myslieť od šteňaťa (napr. vyskakovanie som zakazovala vždy) a ozaj to chce aj prácu (no s klasickým výcvikom by sme asi nepochodili)… Základnú poslušnosť, socializáciu musí zvládať - človek sa musí naučiť myslieť dopredu a trochu ako pes - musíte predvídať. Napr. sestrinu dcéru som musela naučiť, že nesmie jačať a zdvíhať ruky - toho sa tá naša bojí - vyhodnocuje si to ako útok. Po jej zaškolení je to teraz jediný pes široko ďaleko, ktorého sa neter nebojí. Celá nadšená chodí s naším psom na prechádzky na vodítku (samozrejme  aj s nami). Je to pes, ktorý chce “pracovať” - musí byť zamestnaný. Čo pre našu znamená aj to, že stráži dvor - aj keď spí. Musí byť súčasťou “svorky” - keďže nestráži ovce tak stráži nás a všetku zver, ktorú vlastníme a pozná ju (napr. keď kúpime nové sliepky, husy, kačky) - vždy jej ich ukážeme, dáme očuchať, ukážeme kde budú bývať - chodí s nami kŕmiť. A ešte čo by som z našej skúsenosti hrubo podčiarkla - musíte byť spravodlivý. Naša je na to extrémne citlivá - keď hladkám mačku, musím aj ju, keď dávam mňamku dcérinmu psovi musím aj jej. Takže u nás bežne hladkám jednou rukou jedno zviera a druhou ju. 

Dobrý deň,

chcela by som sa len poradiť, resp. inšpirovať, ako máte vyriešené napájanie hydiny - hlavne sa mi teda jedná o kačice a husi, v čase keď musia byť zatvorené - ja som už vymýšľala všeličo, no nič sa mi extra neosvedčilo. Buď všetko vyšpliechajú alebo rovno rozlejú, niple rozďobú a pod. Cez leto to neriešim lebo sú vonku kde majú misky aj kúpaciu vaňu, ale v zime je to boj… Chliev majú dosť veľký, ale prívod vody tam nemáme

V zime naozaj niekto ukradol toho nášho kocúra … možno líška. Sme ho oplakali. To bol PÁN kocúr. Viac doma ako von - on si proste chodil ako chcel. Tak teraz máme novú mačku - a to je divočina. Ale napriek strachu čo s ňou spraví pes (cudzie mačky radikálne vyháňa) pochopil veľmi rýchlo, že toto je naše a rovnako ako kocúra už stráži aj toto treštidlo (ale to bude asi fakt len vonkajšia verzia - napriek trom týždňom doma). Testovala som to zrovna predvčerom - večer sa pes pýtal von - mača na schodoch. Tak som psa pustila a cez okienko na dverách pozorovala - pes ju doslovne prekročil - a ľahol na rohožku - mača si ľahlo o schodík nižšie. Tak som si v podstate vydýchla - bude to snáď už ok

Ono záleží od povahy jedného aj druhého. Hlavne ale nestresujte vy! Všeobecne sa odporúča zoznamovať na neutrálnej pôde. Ale ak je ich pes pohoďák - nemal by byť problém ani tam - teda u nás je v pohode keď niekto príde a náš medveď pochopí že je to naša návšteva tak je to OK. Samozrejme dohľad musí byť - proste riadená socializácia ☺. A ešte mi napadlo, že mi zoznamujeme vždy vonku - bývame v dome teda najčastejšie na záhrade. Keby sme boli v byte tak prvý kontakt by som riešila tiež vonku - teda s terajším psom - labradorka pred ním to mala tak hlboko v …. - bola ťažký ignorant ju teda psi vôbec nezaujímali. Hlavní ste tam ale vy - musíte poznať povahu a vedieť to ukorigovať - hlavne ale žiaden stres 

krásni hafani

 Tak som si trochu vďaka tejto téme urobila časovú os - veru riadne to uteká …

No príčiny úhynu sú v tomto prípade ozaj veštenie z gule … A ja teda neviem, no ja to akosi beriem tak, že ak si kupujem živého tvora tak je to v podstate vždy lotéria (iste pri PP chovoch sa dá veľa eliminovať, no aj tak nie úplne vylúčiť). Som možno divná, ale ja by som asi nikdy nepožadovala od chovateľa vrátenie ceny - hlavne nie v prípade, že v podstate ani neviem čo bola príčina úhynu. Asi inak sa pozerá na veci človek čo vysolí xy peňazí za šteňa s ktorým má isté ambície …. No u zodpovedných majiteľov - chovateľov rátam s tým, že šteňa je x-krát skontrolované (teda riziko minimalizované aj keď nie vylúčené) a u tých “obyčajných” proste viem, že idem kúpou do istého rizika (schválne nepíšem o množiarniach lebo to je iná káva). Rozumiem tomu, že úhyn šteniatka je veľmi veľmi veľmi smutný, ale aj také veci sa dejú… Pre mňa osobne je aj úhyn kuriatka depresívny. Za husou s gunárom, ktorých rozflákala líška, som plakala ako divá. pred rokmi sa ku mne dostalo šteniatko zlatého retrívera s PP - vrátili ho chovateľom pretože malo srdcovú vadu - tí si ho späť nechceli vziať a tak ho doniesli na veterinu uspať - dcéra spasiteľka ho doniesla domov. Bol to zlatúšik, žil s nami asi pol roka na liekoch a raz ráno sme ho našli v peliešku mŕtveho - to srdiečko proste ozaj nevydržalo. Smútili sme celá rodina, ale tak aspoň  mal pár mesiacov myslím, že pekného života s nami. Neviem, či teda je to iba môj pohľad - ale proste veci sa dejú a niečo proste musíme prijať aj keď to bolí - bez obviňovania hocikoho a hocičoho. V živote to proste tak chodí - niečo trochu ovplyvniť viem, niečo nie. A keď už podstupujem isté riziko , tak musím rátať aj s tým že to nemusí vyjsť na 100 %. Veď sa bavíme o živých tvoroch

Záleží veľa od liahne…Hlavne treba kontrolovať teplotu v liahni - zvlášť teplomerom v liahni - nespoliehať sa na ten od výroby zabudovaný - bývajú ozaj veľké rozdiely. A moje ozaj chabé skúsenosti - čím viac sme na to “dlabali” tým lepšie ☺. Ale my sme liahli len pre zábavu - syn si pred pár rokmi želal pod stromček liaheň - tak sme to skúšali. Naj úspech sme mali minulý rok keď som nečakala nič (v podstate som ani nechcela nič odchovávať) - hus nanosila 7 vajec - zima ako v ruskom filme - tak sme vajcia vzali - mali ich asi dva týždne v komore - že polovička ich vyfúkne a budú na kraslice. Potom chlapom preplo, že dajme ich vyliahnuť - tak ich strčili do liahne - teplota celú dobu 38 stupňov, voda iba v priehradke liahne. Prvé tri dni vypnuté otáčanie, potom sme zapli otáčanie. Po desiatich dňoch presvietili - všetky “plné”. Potom sme boli štyri dni na lyžovačke - liaheň si fungovala sama. Dolievali sme iba vodu do priehradiek a občas (fakt občas) zo zvedavosti pozreli. A výsledok - sedem húsat. Rosili sme iba posledný deň - čistou vodou. Predtým sme robili všetko možné - nemožné podľa literatúry aj rád na fórach a výsledky boli horšie. A ak som vlhčila tak vždy iba čistou vodou - ten ocot neviem - hlavne na začiatku nezmäkčil by škrupinu až moc? A veď v prírode tá hus tiež nemá teplomer, vlhkomer, ocot a pod…. Tento rok si u nás vysedela sama - zo 7 vajec päť - to je zas iný náš pokus. A to sme jej neboli vajíčka pozrieť ani raz - fakt sme skúsili nechať to prírodne - aj gunára sme pri nej nechali - strážil ju celú dobu. A krásne si húsatká spolu vodia - a strážia lepšie ako SBS. 

chcem sa opýtať - keď hus vysedí húsatá nechávate gunára s ňou a húsatami? My sme teraz nechali pretože gunár sa posledný týždeň od husy nevzdialil viac ako na dohľad do hniezda a posledný deň (keď sa už liahli húsatá) neodišiel ani na pol metra od hniezda - bránil všetkým a všetkému sa priblížiť. A keďže sme si povedali, že to teda necháme na prírodu tak od začiatku do ničoho nezasahujeme - hus sadla a vysedela 5 húsat zo 7 vajec. Ozaj sama vedela čo má robiť . A tak keďže máme len párik tak ani s gunárom “nebojujeme” - asi vedia čo majú robiť. Priznávam, že to máme trochu ako prírodopisné sledovanie. Podmienky si myslím majú výborné - chlievik s výbehom na pastvu s bazénikom (ten sme teraz vymenili iba za nízky pekáč aby sa húsatá neutopili). na noc ich samozrejme zatvárame - prístup ku krmivu v kŕmitku majú vo svojej ubytovni) Len fakt neviem či sa teda gunár ozaj o húsatá stará spolu s husou

Túto dilemu som mala aj ja po našej labradorke - päť rokov som nechcela žiadneho iného psa - lebo nebude taký ako ona. Dodnes na ňu spomínam - aj občas popletiem meno … Terajšia madam je iná a napriek tomu je super. Ono aj dôvod zaobstarania si terajšieho psa bol iný - potrebovali sme niečo na stráženie k domu, labradorka bola vyberaná ako pes k deťom - do mesta a predpokladom, že to bude pes ktorý bude “pohoďák” slniečkový - a taká aj bola. Teraz som zas potrebovala niečo úplne opačné, pretože má strážiť a nie všetkých vítať. Priznávam, že som sa naozaj bála či si neberiem niečo čo nedokážem zvládnuť. Bolo pár nocí kedy som veľmi preveľmi rozmýšľala či do toho ísť. Dnes po dva a pol roku “roboty” je to úžasny pes, ktorý spĺňa presne to čo sme od neho chceli. A to sme brali posledné šteňa, ktoré ostalo - úplne zle bolo na ňom to, že sa bálo. A bojazlivý pes je snáď horší ako agresívny… Ale podarilo sa z toho niečo vykresať - ale ako vravím denno dennou robotou - dôslednosťou, citlivosťou, pomalými krôčkami vpred (občas aj vzad), cvičením - mimochodom je ozaj veľmi šikovná . Dnes je to pes, podľa ktorého asi písali charakteristiku plemena. Visí na rodine, je aj maznavá (ako som ale písala - odtiaľ-potiaľ) strážiaca všetko čo je naše - kačky, sliepky, husy a aj kocúra. Cudzie mačky ale cez plot neprejdú. V civilizácii sa vie správať, ale toto evidentne nie je jej komfortná zóna - vždy sa najviac teší, keď už ide na svoj dvor. Prechádzky v prírode sú ozaj relax - neuteká, nenaháňa - ale samozrejme musíme byť my tí, ktorí reagujú hneď (najlepšie v predstihu) a dajú včasný povel, aby vedela že nemá riešiť ona. Je iná, ale je super - zadarmo to ale nebolo. Museli sme sa proste pochopiť a ono to funguje. Tým že bola bojazlivá iné ako pozitívka ani nepripadalo do úvahy - ale hranice sa nastaviť museli - stačilo odniesť na miesto, otočiť sa chrbtom, prestať sa hrať … Aby nechňapala aj prsty keď dostávala odmenu som pomerne rýchlo vypilovala dlhými pamlskami, z ktorých si mohla odhryznúť postupne - zuby na prstoch boli okamžite komentované hlasným au vystretím sa a zobratím pamlsku. Iste pár hryzancov som schytala (aj krvavých) ale rýchlo to pochopila - zuby v ruke sú proste tabu. A hneď som aj hrou trénovala preťahovanie o hračku s povelom pusť. 

Valvara - myslím, že v podstate už viete, že s týmto šteňaťom to “balíte” - v tom prípade čím skôr mu nájdite domov, kde ho príjmu - majiteľov ktorým bude vyhovovať - čo uznávam vie byť poriadne veľký problém.

Trochu mi z tých vašich písmeniek vyšlo, že podstatné je pre vás mať mazlivého psa. Priznám sa, ja osobne práve tomu nerozumiem - no asi aj ja sama som “nemazlivá” a tak aj keď som sa vždy so psami aj mojkala - ale odtiaľ potiaľ - priznávam, že stačí chvíľku poškrabkať, pohladkať a vždy to stačilo ako mne tak aj všetkým mojím doterajším psom tak toto som nikdy neriešila. Hryzenie proste k šteňatám patrí - niektoré hryzú viac iné menej. Nevyhodnocujete, ale to hryzenie pri hre zle? Sama som teraz po xy rokoch zistila, že moja terajšia madam sa hrá s dcérinou na pohľad “zúrivo”, ale oni dve si to užívajú - evidentne vedia v sebe čítať a vedia obe (naša má vyše 50 kg tá druhá cca 25kg) hranice. Tiež som chcela niekedy v začiatkoch zasiahnuť, ale syn mi vraví “Čo riešiš - nevidíš ako sa pekne hrajú?!” - fakt som to ja nevidela - a mal pravdu - ak malá dobiedzala už veľa - veľká jej (neviem čím - možno pohybom očného viečka 😊) ukázala, že dosť - ľahli si potom pekne niekde spolu. Asi ak by som to bola riešila po mojom - naštvala by som obe. Tak v prípade, že by ste sa rozhodli prijať to šteňa také aké je (a možno by vás nakoniec veľmi milo prekvapilo že v dospelosti z toho bude iný pes) - zájdite si za niekým kto poradí naživo. A učte ho - hocičo - proste s ním pracujte namiesto maznania. Unavený pes je vždy ten najlepší. Ešte trochu možno z mojej strany zle pochopené - ale vy ju pustíte sa hrať so psami a keď sa rozdivočí tak ju (vlastne aj nasilu) beriete preč ? No sa nedivím, že sa na vás "hnevá". Ja by som to skúsila trochu inak- ukončila by som samozrejme divokú hru (ak by k nej došlo), ale ostala by som s ňou kúsok od miesta “incidentu”,  počkala kým sa divočiatko skľudní (netreba k tomu ani reči, ani nič, iba stáť prípadne čupieť a pridržiavať psa - ak vie zapovelovať sadni) keď sa pojašenec evidentne ukľudní skúsila by som sa vrátiť ku psom (viem že je potrebné mať k tomu spolupracujúcich ľudí aj psov) - ak začne zase divočiť postup zopakovať. Teraz je to iba šteňa a dá s tým ľahko pracovať - keď si zlozvyky zakorení je to potom beh na dlhú trať s otáznym výsledkom

No ja osobne som nepochopila výstavy pastierskych psov - akože mne tam proste nesedí to, že majú tie psy strpieť “ošahávanie” od cudzieho človeka, neriešiť nikoho a nič vo výstavnom priestore (a okolí). Možno sa mýlim, ale proste mne to pripadá ako niečo úplne protichodné s tým načo tie psy boli šľachtené. Naša madam sa síce vie chovať - nezožerie napr. veterinára - ale aj tak jej dávam košík - nechá sa popočúvať , pozrieť uši aj očkovanie odignoruje, ale vidieť na nej, že to proste trpí lebo to chcem ja. Návštevy musia chodiť iba v našom doprovode - neriskovala by som, aby niekto vošiel iba tak do dvora. Keď vidí cca po minúte, že je to ok - predstiera pohodu - ale jedným uchom a jedným okom situáciu monitoruje. Dvor stráži aj z domu - stáva sa, že štartuje aj z uvoľneného ľahu pod stolom  v prípade napr. cudzej mačky (a to ja ani netuším, že sa niečo deje vonku). A pre mňa je toto to na čo som psa tohto typu chcela - asi by som ju naučila aj výstavné ťahy, ale nie je to blbosť? 

Zrzavci - ono ak si ten pes nesie niečo v sebe tak je to vždy práca na vždy. Veľa veľmi veľa sa dá dokázať - ale je to o vlastnom učení sa ako ten pes “funguje” a prečo. Nie vždy to ide - stále nastanú momenty, keď je človeku do plaču, ale vy ste šikulka a “zakliata princezná” sa odkliala - no niekedy proste mesačný svit a postavenie hviezd skúšajú svoju moc 😊. To vidíme u tej mojej dcéry v Slanom - s tým benzínkovým rtw - toľko roboty s ním spravili a stále prídu momenty, že by sa človek na to vy… . Proste sa stane, že z ničoho nič mu “prepne”. Ono ten pes asi nikdy nebude úplne ok. Šteňacia trauma z neho urobila "psycho" psa. Stále sa riešia obsedantné poruchy - loptička a naháňanie tieňov - ale na druhú stranu je to tak strašne naviazaný pes na nich … Tak čo ostáva? Iba prijať situáciu taká aká je a pasovať sa s tým - pomaly po milimetroch. Niekedy proste aj so skokmi vzad 

Tak ja mám skoro super porovnanie viac menej v priamom prenose - naša moskovská madam - leňoch (aj keď viem o čom hovorí Sardullah - z nula na sto dokáže v istých situáciách vybehnúť za za 0,001 sekundy) a máme často na návšteve aj na strážení dcérinu kríženku huskyho a austrálskeho ovčiaka - priateľ ju nazýva iba “rýchlo a zbesilo”- čistý raketový pohon - neunaviteľná . Povely vie, ale udržať jej pozornosť dlhšie ako na dve sekundy - sci fi. Je to mega slniečkový pes, ale pre moju dcéru absolútne nevhodná voľba (no ale napriek radám a varovaniam si nedala povedať). Nedávno sme ju ale mali na stráženie cca týždeň a vyhodnotila som to, že obidvom im prospieva prítomnosť tej druhej - naša trochu musí pohnúť zadkom (občas aj chce 😊) a “rýchlosť a zbesilosť” sa naučila spomaľovať - odkukáva veľmi dobre. A ja sa neskromne tľapkám po pleci lebo sa naša naučila nebrániť si žrádlo (to bolo ozaj hororovité - jedine ja som mohla šahnúť jej do žrádla resp. vziať jej niečo z papule). Teraz dokážu tieto dve žrať pekne vedľa seba - vrcholným zážitkom bolo keď si vymenili misky - dcéra dala tej svojej super extra špeciál granule, ja tej našej to čo vždy - Som sa nemohla prestať smiať keď rýchlosť a zbesilosť stála nad miskou s útrpným výrazom a naša ju teda pustila ku svojej a išla zožrať tie jej extra granule.  A s “reaktívnou zbesilosťou” je to tiež iba o pomalých krokoch - dôslednosťou a pokojom majiteľa. Proste ja nereagujem na jej “tanečky” - ťažký nezáujem dám najavo (otočím sa jej napr. chrbtom) - keď sa skľudní pokecám a pohladkám - ak začne zas podskakovať okamžite ignorujem . Rovnako ako naša Sally - keď chce mať kľud s anglickou nadradenosťou ju odignoruje - ak sa  hrať chce tak na to pristúpi. A mne sa ešte osvedčilo pri všetkých psoch od mala trénovať žranie “na povel” - proste do misky sa pustíš až keď poviem - iste nepredlžujem to na dlho, ale trénuje to trochu držanie emócií na uzde. 

Hmm… No ono to znie dobre, ale neviem či by to bolo na prežitie. Ono tie hotely využívajú hlavne majitelia tých malých domácich psov. Veľké “strážne” psy sa horšie prepravujú a aj nie vždy znesú cudzích … Ak by to ale bolo v zmysle “školy” možno by to šlo - tu neďaleko nás to jeden pán takýmto spôsobom robí, ale zas tie jeho služby využíva iba smotánka - fakt má ceny horibilné - dva týždne cca 1000,- € plus príplatky za všeličo… 

vlohy vyhasnú úmerne naberaniu hmotnosti - si tak skromne myslím na základe pozorovania seba samej - čím som staršia a hlavne po zime guľatejšia - tým som lenivejšia. Normálne som asi stratila teraz všetky záhradkárske vlohy - po prekopaní jednej hriadky som úplne grogy - v jeseni som prekopala celú záhradu a ešte aj nanosila drevo ku peci a v pohode ešte večer varila a žehlila. 😊

no ten šampión - chudák pes - a mne sa nepáááči 😴 Tá 13-ročná vyzerá presne ako naša labradorka v 13 rokoch - aj keď bola šrotovník tak sme váhu držali stále v normále - ale tak je pravda, že napriek bývaniu  v byte bola večne v pohybe. 

no volajú sa útulky ☺ Ale je možné, že sú to spolky - podrobne som nepátrala. Fakt je ale divné, že ak napísali o umiestnenom zvieratku niečo - najčastejšie umiestnili do Nemecka alebo do Čiech