Trubci ve včelstvu a jejich chov

Trubec/ trúd je plodný samec včely medonosnej, vyvíja sa z neoplodneného vajíčka a dosahuje dĺžku 15-17 mm pri hmotnosti 250 mg. Včelári chovajú v úľoch hlavne  včely, ale na  včelniciach je ten bzukot občas o niečo hlasnejší. To vtedy, keď vylietavajú na svoju každodennú povinnosť z úľa trubci. Veru tak, či sa to niekomu páči alebo nie my včelári sme aj chovateľmi trubcov (v úli ich obyčajne žije 300 až 800). Niekto s trúdmi bojuje, iný to nechá na včely, ale nájdu sa aj  včelári, ktorí majú v úľoch viac trubcov ako včely chcú. Včelári už dávno vkladali do úľa stavebný rámik, čiže prázdny rámik bez medzisteny a z intenzity výstavby takéhoto plástu posudzovali stav vo včelstve. Včely totiž na stavebnom rámiku najčastejšie stavali trubčí bunky , občas aj materské  a včelári oboje likvidovali a verili, že sa zbavili darmožráčov a včely sa im nevyroja. 

Pohľad na technológiu ošetrovania včelstiev sa časom menil a včelári od vyrezávania upustili, no likvidácia zaviečkovaného trubčího plodu sa v posledných rokoch znovu dostala do včelárskych postupov a to u nechemického, biologického  boja s klieštikom. Včelár trubčí plod likviduje, aby zničil varroa, včely sa trubcov  znovu a znovu snažia dochovať. Podľa môjho názoru boj so včelami, ktoré trubcov chcú a potrebujú, nemá šancu včelár vyhrať. Ak im nevloží stavebný rámik alebo im vyrezáva zaviečkovaný trubčí plod, včely si postavia trubčí bunky v každej možnej medzere, medzi rámikmi , do vyššieho dna, alebo prestavajú okrajové bunky na vložených medzistenách. 

Dokonca ani použitie plastových medzistien nezabráni tomu, aby si včely nepostavili trubčí bunky na nich, ak cítia potrebu dochovať trubce. Či už včelár bude trubcom nadávať do darmožráčov, alebo nie,  trubci sú v  úli  žiaduce a zdravé včelstvo bude trubce chovať vždy. Preto  by včelár mal vkladať do úľa stavebný rámik bez ohľadu na to či používa voskové alebo plastové medzisteny, lebo je potrebné,  aby včely mali možnosť stavať trubčí bunky. Chovatelia matiek často vkladajú do rodín, u ktorých sú spokojní s genetikou, aj viacero rámikov s vystavenými trubčími bunkami, po zakladení matkou ich vyberú a vložia do ostatných rodín, aby aj tie chovali trubce v kvalite akú potrebujú.

No a potom je tu skupina včelárov, pre ktorých sú trubci a ich chov v rodinách cestou k eliminácii rojenia a tým získania väčšieho množstva medu. Už začiatkom druhej polovice minulého storočia k tejto problematike publikoval Jordan svoje zistenia, že včelstvo, ktorému sa ponechá neobmedzený počet trubcov sa menej rojí a donesie viac medu. Jeho tvrdenia na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov experimentálne overoval Winarski na 74 včelstvách v období šiestych sezón. Ním publikované výsledky hovoria o poklese mednej výťažnosti až o 35% u včelstiev ktorým sa trubčina s plodom vyrezávala voči tým rodinám, ktorým sa ponechali všetky trubce , pričom v úli bolo 1000-2000 trubcov. 

Tieto výsledky boli prijaté dosť rozpačito, ale našli si niekoľko priaznivcov v radoch bežných včelárov. Mnohí začali vkladať 2-3 stavebné rámiky a trubčí plod po zaviečkovaní likvidovali, stačilo im, že trubčí larvy  zamestnali kvantum kojiček a zabránili tak ich vzájomnému kŕmeniu, ako jednému z faktorov vzniku rojovej nálady. Boli však aj takí včelári , ktorí trubce z väčšieho počtu stavebných rámikov nelikvidovali, nechali ich všetkých dospieť a mali im slúžiť v úli ako protirojové opatrenie. Neskôr tento postup oživil Linhart v roku 2007, keď publikoval svoju metódu ošetrovania včelstiev pri protirojovom chove trubcov. Pokúsil sa  tento jav vysvetliť nielen teoreticky ale na  základe svojich experimentov dokonca zostavil  súbor pravidiel, ktoré by mal včelár dodržiavať a potom sa mu včely vraj nielen nevyroja, ale bude mať aj viac medu. 

Teoretické zdôvodnenie postupu Linharta a kol. nebolo  priaznivo prijaté odborníkmi, pretože pri zdôvodňujúcich výpočtoch príbuznosti robotníc vedome ignoroval fakt, že matku pri oplodňovacom lete neoplodní jeden trubec, ale je ich rozhodne viac. Ak teda autor mal pochybenia v teoretickom zdôvodnení, nakoľko sú hodnoverné praktické výsledky? Diskutoval som  s niekoľkými včelármi, ktorí už dávno predtým viac stavebných rámikov či trubčích plástov v úli používali  ako protirojové opatrenie a pochvaľovali si že rojov majú málo! No čo by som to bol za včelára, keby som sa nesnažil aby sa mi včely menej rojili? Keďže ja do každej rodiny vkladám stavebný rámik, do silnejších aj dva a vyrezávam ich len raz  po vybraní zo včelstva začiatkom júla, bol som ideálny adept na odskúšanie Linhartovho postupu. Naštudoval som metodiku, trochu som si ju prispôsobil pre môj úľový systém nízkych nadstavkov a začal som. Vkladať sa malo toľko stavebných rámikov aby  vo včelstve nebolo trubcov nie iba 1000 či 2 000 ale až 30 000 ! 

Pointa metodiky bola v tom, že stavebné rámiky sa vkladali do stredu plodiska, kde sa včely snažili zaplátať vzniknutú dieru a najrýchlejšie to dosiahli výstavbou trubčej stavby. No a matka keď sa dostane k trubčine, okamžite ju zakladie. Dokonca, aby začalo včelstvo s chovom trubcov ešte pred stavebným pudom, nútilo sa do toho tiež vkladaním plástov s trubčími plástami z predchádzajúceho roku. Ja som si vypočítal, že musím vložiť 6 až 7 stavebných rámikov, ktoré by mali včely opakovane zaplniť trubčím plodom aby sme sa dostali k cieľu – teda aby sa rodina nerojila a doniesla veľa medu. Zabralo to dosť miesta v plodisku, bol to hukot na včelnici, zážitok pri vytáčaní medu a výsledky? Nuž zaujímavé a rozporuplné, ale dostal som odpovede na niektoré otázky:

Budú sa včely rojiť?

Všetky včely majú rojenie zakódované  ako spôsob rozmnožovania a včelár by nemal s ním bojovať, ale snažiť sa ho využiť. Sklon k rojivosti majú včely rôzne silný a my by sme najradšej chovali „nerojivé včely“ lenže také neexistujú. No  pri chove tak veľkého počtu trubcov došlo skutočne k poklesu rojenia vo všetkých včelstvách na minimum, prakticky na nulu. Protirojová metóda ako každá však nie je stopercentná  a ak bola znáška silne ovplyvnená negatívnym vývojom počasia, väčšina rodín nedokázala zladiť svoj rozvoj s prírodou a nakoniec mala snahu sa rojiť napriek dostatočnému počtu trubcov.

Je pravdou, že nadmerné množstvo trubcov sa neprejaví nižším množstvom získaného medu či dokonca včely donesú viac medu?

Dať odpoveď na túto otázku by si vzhľadom na každoročné znáškové rozdiely vyžadovalo dlhoročné sledovanie. V dobrom roku silné rodiny  s trubcami doniesli dostatok medu, v roku 2015 mi dokonca  získal jedna taká rodina „úľový rekord“ a drží ho dodnes. Vplyv veľkého množstva trubcov nemal na znášku negatívny vplyv, pokiaľ sa porovnávali s rodinami, kde sa vložil len jeden stavebný rámik, skôr naopak. Keďže zvýšený počet trubcov má výrazný protirojový účinok a vyrojí sa minimum rodín, tak aj pri prípadnom nižšom objeme vytočeného medu na rodinu  (včely majú vyššiu spotrebu pretože musia chovať viac „hladných krkov“, ktoré nepriložia ruku k dielu) celá včelnica dosiahla približne taký priemer medu, ako keď sa časť rodín vyrojí. No ale ak sa výnimočne rodiny s veľkým množstvom trubcov vyrojili, už sa o mede nedalo do konca sezóny uvažovať, bolo to oveľa horšie ako u  vyrojených rodín s normálnym množstvom trubcov. Roj ktorý vyletel, si zobral len potrebné množstvo trubcov a všetky ostatné, ktoré som im nanútil  mi nechali. Po spotrebovaní medných zásob som   mohol sledovať májové vyháňanie trubcov, bolo však problematické, lebo po vyrojení rodiny bolo v úle viac trubcov ako robotníc.

Urobia včely miesto rojenia tichú výmenu matky?

To áno, včely matky menili, máloktorá matka vydržala viac ako rok-dva, ale môj súkromný dojem bol, že ju menili preto, lebo ju pokladali za trubcokladnú! Faktor mladej matky zasa mohol včely brzdiť v rojení.

Zastavajú včely všetky stavebné rámiky trubčími bunkami?

Nie vždy, niektoré rodiny postavili tých 5-6 rámikov trubčej stavby bez problémov, ale  stalo sa mi aj to, že zo šiestych stavebných rámikov vystavili trubčí stavbu na dvoch a zvyšné boli zastavané robotníčím dielom, alebo plást obsahoval zmiešané bunky.

Pomôžu staršie vložené trúdie súše?

Neviem ako sa to osvedčilo Linhartovi, no u mňa protirojovo fungovala len trubčí stavba, ktorú urobili v príslušnom roku, do pridaných  trubčích plástov z predchádzajúceho roku včely matku obyčajne nepustili klásť vajíčka (napr. zapratali ich peľom či zásobami).

Stúpne vzhľadom na množstvo trubčího plodu radikálne počet klieštikov? 

Nie, klieštik v priebehu skúšok nedosiahol v rodinách s nadmerným počtom trubcov žiadne hrozivé čísla, včely neboli významnejšie klieštikom atakované. Vysvetľujem si to tým, že po každoročnom dostatočnom jesennom preliečení včelstiev bolo v prvej časti leta  klieštika málo a po slnovrate, keď sa klieštiky sa začali koncentrovať  v poslednom plode,  bol zasa zaviečkovaný trubčí plod vyrezaný. Tiež si myslím, že aj keď v trubčích bunkách mal klieštik dlhší čas na vývoj a malo ho byť v bunkách viacej, nebolo tomu tak možno aj preto, že trubčí plásty neboli na okraji plodiska, ako to štandardne býva, ale sa nachádzali v centre plodového telesa, kde je výrazne vyššia teplota a to asi klieštikom k rozmnožovaniu nevyhovovalo.

Nenárokujem si považovať odpovede na hore uvedené otázky za overené fakty, pretože pokusy s protirojovým chovom trubcov u mňa neprebiehali na veľkom množstve rodín a po troch sezónach som skončil. Sú to prosto moje skúsenosti, malé včelárske čriepky, zistenia iných včelárov môžu byť iné. Čítal som napríklad skúsenosť včelára, že na rozdiel odo mňa, pri veľkom množstve chovaných trubcov mu matku nevymenili ani po 4 či 5 rokoch, ďalší včelár nedokázal na včelnici, kde metódu skúšal dochovať matky v oplodniačikoch, iný tvrdil, že mu vzrástlo príbuzenské kríženie a klesla kvalita včelstiev. Tiež som sa stretol s tvrdením, že včely sa síce nerojili ale trubci mali na svedomí, že medu bolo výrazne menej.

Pri takýchto „skúškach“ rôznych metodík ošetrovania včelstiev sa  ťažko porovnáva správanie rodín u rôznych včelárov, lebo včely riadia svoje životné pochody podľa prostredia v ktorom sa nachádzajú. No a  v súčasnej dobe, vyznačujúcej sa netradičnými výkyvmi počasia výrazne ovplyvňujúcimi znášku,  majú  včely vážne problémy pružne reagovať  a prispôsobiť rýchlo sa meniacemu prostrediu  svoj rozvoj. Možno aj to je príčina, že dnes nefunguje veľa vecí pri včelách tak ako prv. V každom prípade však sa u mňa potvrdili skúsenosti odborníkov a dokázala sa nepravdivosť niektorých včelárskych tvrdení, ktoré sa tradujú medzi nami, menej informovanými včelármi. Trubci nie sú „darmožráči“ medu a chov trubcov vo včelstve neznamená len to, že sa rodina chce rojiť.

V každom prípade ten chov nadmerného počtu trubcov bola zaujímavá skúsenosť ale musím sa úprimne sa  priznať, že moje pokusy  ma nepresvedčili o tom aby som pri znižovaní rizika rojenia používal pomoc trubcov a v ďalších rokoch budem  radšej iné spôsoby ako zabrániť vzniku rojovej nálady u mojich včelstiev. Nie je to o množstve medu, ani o nefunkčnosti metodiky, ale najviac mi na tejto protirojovej metodike vadilo, že pri nadmernom množstve trubcov  sa v úli stratila pohoda!

Tento jav sa nedá kvantifikovať, je to o pocite, ale včely mi pripadali ako keby boli z takého množstva trubcov, ktoré som im nanútil, permanentne dosť nervózne! Otvoril som úľ, potom druhý, tretí a nikde tá známa vôňa, žiadny obľúbený včelí bzukot, ale len samý nepokoj a žiadna harmónia.

Tak čo s tými trubcami, chovať ich či nie?

Neviem ako sa rozhodnete vy, ja to ponechám na moje včely. U mňa každý rok dostanú stavebný rámik, môžu si postaviť čo potrebujú a som presvedčený,  že nejakých trubcov si vychovajú. Pre včely sú trubci totiž ako kohút na dedinskom dvore pre sliepky, dá sa to bez neho, ale s ním sú šťastnejšie. Keďže okrem medu mi ide aj o šťastie mojich včeličiek, tak im tie trubce doprajem pretože s trúdmi  bude v úli pohoda, teda tak ako to má byť!