Čo je to „optimalizované plodisko“?

Včelári chovajú včely v nadstavkových úľoch rôznymi technológiami a vždy je nejaká najmodernejšia. V posledných rokoch sa často propaguje optimalizované plodisko.

Metóda optimalizovaného plodiska sa dá výhodne aplikovať len v systémoch, kde v plodisku sú vysoké rámiky a v medníku nízke. Teda v kombinovaných úľoch podobných Dadantu!

Metodika vychádza z princípu že sa včelstvu sa zúži plodisko teplodržnými  priehradkami na taký počet  plástov , ktoré matka dokáže efektívne  zaklásť a včely intenzívne ošetriť. V podstate by sa dalo napísať že „optimalizované plodisko = zúžené plodisko“. Aj sám Miro Sedláček autor tohto názvu napísal “ metodika optimalizovaného plodiště je tak „protichůdná“ mnoha moderním metodikám a zažitým zvykům, vrací se v mnohém k dobrým slovům mého dědečka, a  není nikde na webu (ani v zahraničí) oficielně prezentována v plném rozsahu“.

Tak ako jeho dedeček aj ostatní včelári roky zužovali včely, používali priehradky, utepľovali, tak v čom je to nóvum a prečo metodika je tak moderná?

No metodika optimalizovaného plodiska  v podstate vo svete moderná nie je, v Európe sa používa desiatky rokov (ako aj iné metodiky) ale Sedláček pri svojich cestách po nemeckých včelárstvach sa ňou nadchol, vymyslel ten ľúbivý názov (ináč je aj autorom názvu „polštář/vankúš“ pre spodný nadstavok na dne) a začal v Česku OP propagovať! Nielen propagovať, on metódu začal prakticky zavádzať na svojich včelniciach, o výsledkoch robil školenia, točil videá a jeho zásluha na tom že optimalizované plodisko začína v praxi skúšať čoraz viac včelárov je bezpochyby veľká.

Optimalizácia plodiska  je určená pre stredne silné alebo aj slabšie včelstvá a jedným z dôležitých prvkov je lepšie vyhrievanie menšieho plodiska v ktorom sú paradoxne zakladané väčšie plochy plodu ako by včelstvo malo vo väčšom neoptimalizovanom plodisku. V OP totiž nechceme mať na jar náhodne plod na troch vysokých plástoch. Chceme aby matka najskôr zakladala jeden celý plást. Až potom druhý a keď je ten zakladený  na 90% pridáme tretí. Nakoniec bude mať v OP matka toľko buniek koľko ich je schopná zaklásť za 21 dní. Teda štyri či päť, no max. sedem plástov. Dvadsiaty druhý deň sa matka vracia na miesto, kde sa bunky uvoľnia vyliahnutím mladušiek a ide s kladením znova dookola. Výsledkom je malé plodisko, energeticky menej náročné a na jeho prevádzku je potrebné menej včiel. Matka neblúma bezcieľne po plástoch v piatich nadstavkoch. Takmer vo všetkých bunkách v plodisku je ideálna teplota na vývoj včiel. Také podmienky veľmi nesvedčia reprodukcii klieštika. Zato včely sú vraj (neviem potvrdiť) dlhovekejšie, odolnejšie, lepšie sa učiace ako tie, ktoré sa vyvíjajú v bežných plodiskách. Postup vyjadrený zjednodušene je taký, že vo februári sa prepážkami ohraničia včely na plásty ktoré obsadzujú, po prelete sa zúžia len na plásty s plodom. Zásobné plásty ktoré sa takto ocitnú za prepážkou sa odviečkuj a včely ich používajú na chov plodu.

Ak ste nejaké  včely  už odchovali, určite vás napadne otázka koľko vlastne matka potrebuje plástov, aby mohol plynule klásť. V odbornej literatúre sa uvádza, že matky kladú 1800-2200 vajíčok denne. Toto má nejakú krivku s vrcholom okolo slnovratu ale počítajme 2 200 vajíčok denne. A to je prosím slušná matka, žiadny chcípák  aj keď  môžu byť aj matky kladúce krátkodobo 3000 vajíčok, takých zase veľmi nie je a  je to ich špičkový výkon, nie bežný. Od položenia vajíčka prejde po vyliahnutie mladušky  21 dní. Matka nemôže ale použiť bunku hneď. Jednak samotný proces liahnutia chvíľu trvá a aj včely musia bunku čistiť. Teda skúsme uvažovať 22 dní. No a 22 x 2 200 je 48 400. Nebuďme malicherní a doprajme matke pekných zaokrúhlených 50 000 buniek pre celý cyklus. To je maximum a po skončení cyklu už zasa môže klásť do uvoľnených buniek. Na dm štvorcovom súše je jednostranne 400, obojstranne teda 800 buniek a 50 000/800 je 62.5. Potrebujem teda 62.5 dm štvorcových plochy pre plod. Podľa veľkosti použitého plástu v plodisku teda matka zakladie max  3- 4 plásty ( u 4/3 LG) či 6-7 plástov ( v B) resp. 7- 8 plástov (u 39x24).

Ako to? Predsa už začínajúci včelár vie že jeden nadstavok B či Adamca nestačí na plodisko a to je tam tých plástov 10 !  No a tu je celá pointa OP! V bežnom plodisku chovajú na pláste včely plod a okolo neho majú uložený peľ a med. V OP vďaka pridaniu ďalšieho plástu matke na kladenie až keď predchádzajúci je na 90% zakladený sa dosiahne stav, že všetky plásty v plodisku majú v každej bunke len plod! Teda v plodisku u OP nie je peľ, nie sú zásoby len včely a ich plod! Preto stačí menší počet plástov. Samozrejme medníky (ten nad plodiskom je medník včiel) sa musia prikladať včas a v dostatočnom množstve. Prvý medník pri rakyte (jíva) a druhý keď začne kvitnúť čerešňa(třešeň) A ešte niečo, v medníku je nutné používať súše, nie medzisteny, teda aspoň nie u prvých troch. Med a peľ potrebný na chov plodu je uložený nad mriežkou v prvom NN teda to sú akoby vence pri plode, len je medzi nimi a plodom malá medzera. Tento medník sa nevytáča, resp. môže sa vytočiť až na konci sezóny.

Plodisko sa na začiatku jari sa rozširuje najlepšie zásobným plástom. Dostanú zásoby blízko plodu. Včely rámik čistia, skrmujú a zároveň robia matke miesto. V tom čase sa dá použiť aj súš, ale je to škoda tam tie zásoby k plodu nepremiestniť. V okamihu, keď je ale silný prínos peľu a sladiny tak sa tam tá súš jednoducho nedá dať. Matka to nemá šancu stihnúť zaklásť. Včely súš  zaplnia  skôr, než stihne položiť prvé vajíčka. Ale dá sa dať medzistena. Možno mi to niektorí nebudú veriť, ale keď je matka obmedzená, tak kladie aj do nedokončeného plástu. Bunky sú sotva kúsok povytiahnuté. Ale matka kladie a za ňou už čaká armáda staviteliek, ktoré sa snažia bunky povytiahnuť, aby sa vyliahnuté larvy mohli zakŕmiť.

Skúsenejší včelári si možno hovoria že včelstvá v optimalizovanom plodisku musia ísť všetky rýchlo do rojovej nálady.  Sedláček netvrdí, že sa včely v OP nemôžu vyrojiť. Keď si včely postavia hlavu, tak pôjdu von. Ale neroja  sa viac, než u iných metodík. V Nemecku dávajú na kraj plodiska k prepážke stavebný rámik. Ten po zaviečkovaní vyrezávajú a vkladajú späť. Sedláček hlása že trúdy sú darmožrúti a v OP ich nechová. Pokiaľ si včely niekde časť plástu prestavia na chov trúdov to nerieši. A prečo sa v OP často neroja? Jednak plodisko je len v dolnom nadstavku, pri letáči, so stálym prívodom čerstvého vzduchu a tak sa neprehrieva. Lietavky nezahusťujú plodisko. V noci sa vyvesujú za prepážkou vo voľnej časti úľa a tento priestor slúži aj na odovzdávanie prineseného nektáru a prechod lietaviek z peľom do NN. Proste nepletú sa krmičkám v plodisku popod nohy, čo je zasa vec pôsobiaca protirojovo ak sa plodisko zbytočne včelami neprehusťuje.  A čo je asi najdôležitejšie je to, že ak sú včely v OP vedené dobre, tak sa jednoducho nemôže stať, že včely zalejú plodisko sladinou lebo jednoducho nie je kde ju dať. Zaliatie plodiska sladinou je vec vyvolávajúca rojovku pomerne spoľahlivo. Ale pri OP to jednoducho ani nejde. Matka má stále kam klásť a sladinou v plodisku včely nemajú kam uložiť.

Poskytol som vám dosť námetov na rozmýšľanie? Budeme veriť Sedláčkovi? Nejde totiž len o neho, poznám včelárov ktorí skúšali OP a boli nadšení, ale aj takých, ktorým to nevyšlo podľa ich predstáv. Považujem za zbytočné popisovať ďalšie výhody OP (ľahká výmena matky či jej zaklietkovanie ) alebo nevýhody (nutnosť odkladať peľové plásty či dokrmovanie peľom na jar).

Sedláčkove videa by si mal záujemca o OP prehliadnuť všetky (sú ich desiatky), pretože v každom podá len čiastočné info, vybral som vám toto sú tam protirojové opatrenia v OP, pár slov o medníkoch a aj výmena starého diela:

Aby článok nebol len o Sedláčkovi a jeho videách, vypočujte si k OP aj prednášku Tomáša Moravca, podáva svoj postup veľmi ucelene: